Ovečka
Spisovateľ/ka: Zuzana Gerhátová 1285 | Vložené dňa: 3. augusta 2007
http://citanie.madness.sk/view-6800.php
http://citanie.madness.sk/view-6800.php
Mala som sen. Prišiel za mnou chlapec. Vysilený životom stál a pozeral. Pozeral? Nie, prebodával pohľadom. Vtedy na mňa padlo nebo. ,,Závidím ti, tak veľmi ti závidím," povedal a so zbytkom síl váhavým krokom podišiel ku mne. A ja som plakala. Rozumne, nerozumne. Všetko sa spojilo a celok rastie. Som šedá ovca a ty si môj pastier. Šedá jest farba nedotknutá. Ty´s bol krutý, ja zvyknutá na tieto údely, na dotyk zblúdilých, na ich kázania, na hlúpe slová ich. ...padlo na mňa nebo a chlapec povedal: ,,Budem tam, keď ma budeš potrebovať." Teraz ťa potrebujem! A ty tu nie si. Desí ma to, kde si?! Akosi som sa odpojila od môjho stáda. Toto som nechcela ale som rada, že som slobodná a že som ďaleko. No prišiel chlapec a zvoniec mi navliekol aby moje kroky poslali ozvenu. Blúdime po cestách, na cestu zvoním mu. Ideme spolu a ideme každý sám. On pozná mňa a ja ho nepoznám. ,,Budem tam, keď ma budeš potrebovať." Pche, už ťa nepotrebujem a ty si prišiel. Umieram, lež dýcham ešte. Dum spiro, spero. |