V našich hmmm sú hmmm, ktoré hmmm. Hmmm!?

- Ak napíšeš ešte jeden tak stupídny scenár, vyhodím ťa!

- Nebol tak zlý.

- Lietala v ňom koza!

- To je metafora.

- Je to príbeh z nášho sveta! Nemôžeš používať metafory s lietajúcimi kozami, keď to nie je fantasy.

- Ale zvyšok bol kvalitný, nie?

- Hlavného hrdinu zachránila mŕtva senilná stotridsať ročná starena!

- No, ale som celkom logicky vysvetlil, prečo vstala z hrobu. Nie?

- To, že bola militantná nihilistka a neuznávala ani smrť? Tomu hovoríš vysvetlenie?

- Je to trochu pritiahnuté za vlasy, keď to povieš takto.

- A to ešte nebol zlatý klinec.

- Ja by som to už nerozoberal, viem, čo myslíš.

- Nie, nie! Budeme to rozoberať! Jedna z dôležitých postáv sa napije Coca-Coly a zomrie?!

- No, chápem...

- Preboha, Coca-Cola je náš hlavný sponzor!! Nemôžeš nechať niekoho zomrieť na následky výrobku firmy, ktorá platí polovicu rozpočtu. Keby Kofoly, nepoviem ani slovo!! TAK, ešte jeden tak hlúpy príbeh a vyhodím ťa.

Lukáš sa vracal domov zo schôdzky s šéfom v dosť neradostnej nálade. Už niekoľko týždňov má tvorivú krízu. Nedokáže vymyslieť ani jednostránkový príbeh pre deti, nie to ešte napísať pár dielov nejakého seriálu o mladých.

Uvaril si kávu, sadol za stôl, otvoril notebook a pozeral na monitor. Chvíľami iba tak položil ruky na klávesnicu, no nič z toho. Po dvoch pohárikoch si išiel ľahnúť. Nedokázal zaspať. Iba sedel, pozeral na strop. Celú noc! Okolo tretej ráno si povedal, že musí zájsť k lekárovi kvôli práškom na spanie. Kým mu zostalo aspoň trochu peňazí.

- Tak, čo vám je?

- Potrebujem prášky na spanie.

- A prečo?

- Ako prísadu do varenia.

Na okamih sa ich pohľady stretli, no obidvaja odvrátili tváre. Mladý lekár už od pohľadu neznášal takých ľudí. Plno rečí a neuróz, ale aby si vážili života, to nie! On sám bol členom klubu Pre dobré zajtrajšky a ešte lepšie dnešky. Rád dodával túto filozofiu svojim pacientom.

- Pozrite... nepredpíšem vám ich.

Lukáš na neho prekvapene pozrel.

- Prečo?

- Nemáte problém so spaním.

- Hej? Tak to ako som bol o tretej ešte hore, keď som išiel spať o deviatej, to bolo čo? Nervozita z novej vlády?

- Myslím, že iba potrebujete zapnúť svetlo. Samozrejme metaforicky.

- Svetlo? Metaforicky?

- Hej, vidím, že ste plný rôznych neuróz.

- Samozrejme, že som. Teraz je to v móde. S kamarátmi si porovnávame veľkosti našich neuróz. A špeciálne ocenenia sa dostávajú za tie najexotickejšie. Vďaka nim som myslím aj doštudoval.

- Ale no tak. Pozrite, môžete byť šťastný. Dokonca, môžete byť dokonalý ľudský orgán.

- Ja myslím, že nechcem byť orgán. Ja chcem prášky na spanie, nech sa môžem sústrediť na prácu...

- Moja organizácia vám ponúkne všetko, čo potrebujete.

- Niečo ako sekta?

- Nehrajme sa so slovíčkami.

O dve hodiny neskôr sedel vo svojom aute a cestoval za mesto na malú usadlosť. Nenaletel na reči lekára, čo to s ním myslel dobre. Skôr chcel napísať mučivo reálny príbeh o tej sekte. Dokonca dej už videl vo farbách. Bláznivá sekta, nahá hlavná hrdinka, lesbický sex... to už bol v iných predstavách.

Dom spoločenstva bol veľký, monumentálny a zvláštny. Na balkónoch majestátne stáli sochy nezvyčajných zvierat, všade veľké historické okná. Presne ako z filmu Adamsova rodina.

Zaparkoval blízko obstarožného plotu. Párkrát sa zhlboka nadýchol, vytiahol diktafón, zapol malú kameru v taške a vyrazil - smer vchod.

Párkrát silno tresol klopadlom. Otvoril mu muž v stredných rokoch. Mal slabé šediny, veľké okuliare a fajčil dlhú cigaru.

- Želáte si?

- Poslal ma pán lekár Adam, že vraj zo mňa spravíte dokonalý orgán.

- Je to možné.

- Prosím?

- Poďte dovnútra.

Vo vnútri to vyzeralo prekvapivo moderne. Veľké schodisko, plno zrkadiel, abstraktné obrazy, kvety na každom kroku. Tajomný muž mu ukázal jeho izbu. Vyzerala ako celý vnútrajšok domu. Prijemne presvetlená a plná pohody.

Lukáš vytiahol notebook a začal si písať poznámky. Slová tvorili vety. Po dlhej dobe cítil nejakú inšpiráciu. No vyviedol ho z miery telefón. V ňom mu oznámili, že o pár minút je obed.

Chvíľu blúdil, než našiel jedáleň. Pri obrovskom stole sedel jeden jediný človek. Muž s dlhou cigarou.

- Čo bude k obedu? - spýtal sa Lukáš.

- Pochopenie sveta.

- To je čínska špecialita?

Tajomný chlap zagúľal očami, akoby vravel - Ty si teda vtipný!

- Je nanajvýš dôležité, aby som vedel, čo ťa trápi najviac v tvojom živote.

Chvíľu rozmýšľal, no rozhodol sa neklamať.

- Asi to, že som stratil inšpiráciu. Písal som príbehy a už nemôžem. A ja sa tým živím.

- A čo láska?

- No, tam som dosť na mŕtvom bode. Tam nič. Nemám ju.

- Myslíš si, že je to chyba?

- Ja, ja neviem. Je to chyba?

- Pýtal som sa ja.

- Ja, ja, ja si nemyslím, že by to bola chyba. Nemusím sa hneď zamilovať. Som mladý.

- A čo sex?

- Ten je. Občas.

- Hmmmm.

- Čo znamená hmmmm?!

- To znamená hmmmmm.

- Že mi to hneď nenapadlo. Pozrite sa, neviem ako mi chcete pomôcť.

- Rozjímaním. Zbavím ťa všetkých tvojich starostí.

- No práve ma iba rozbolela hlava.

Pomyslel na prášky proti bolesti, čo má v izbe.

- Musím si ísť pre niečo do izby.

- Hmmmmmmmm.

Neskutočne ho to hmmmm deprimovalo.

Z tašky si vytiahol lieky. Okre nich tam našiel aj letáčik. Stálo na ňom:

„Medituj o všetkých svojich chybách. To kúzlo je v tebe. Sadni si a rozjímaj.“

No, prišlo mu to ako celkom jasná inštrukcia a tak to spravil. Sadol si na krásny koberec s indickým vzorom. Zavrel oči a snažil sa dotknúť vecí, čo ho trápia. Po minúte to vzdal. Zasa vstal a šiel sa pozrieť, či vôbec budú niekedy obedovať.

Lukáša už ani neprekvapilo, že v jedálni nikto nebol. Iba na jeho mieste našiel pečené kura a pohár vína. Mal rád obidvoje a tak sa do toho s radosťou pustil.

Ako dojedol, začalo mu byť nevoľno. Svet sa s ním točil, z obrazov vyskakovali postavy a cítil, že lieta. Neustále sa iba na všetkom smial. Jasne počul melódiu z Jurského parku a začal tancovať. Na stole sa vyzliekal a potom sa hral, že je paleontológ.

Zobudilo ho až zvonenie malého budíka v rohu miestnosti. Otvoril oči. Situácia sa mu ani trochu nepozdávala. Nahý, na stole a okolo neho stálo päť ľudí. Všetci boli ticho, zatiaľ čo Lukáš náhlivo zbieral svoje oblečenie. Keď sa obliekol, vyštekol na nich:

- VY! Zdrogovali ste ma!

- Hej.

- ?????

- Hmmmmmm.

- Prečo?

- Aby si bol šťastný.

- Nemôžete iba tak niekoho zdrogovať!

- Prečo?

- Ja neviem ani ako funguje kávovar, nemôžete sa ma pýtať prečo nemôžete niekoho zdrogovať!

- Ale šťastie si cítil?

- No, hej... ale...

- A máš teraz nejakú inšpiráciu?

- Ja jej mám teraz teda plno!!

- Tak na čo sa sťažuješ? Vždy, keď sa budeš cítiť hlúpo, tak sa tu nadroguješ.

- Váš lekár mi nechcel predpísať ani lieky na spanie a už ma chcete zdrogovať?!?!?!

- Uznávam. JE to trochu neortodoxné.

- Neortodoxné? Keď sa bozkáva chlap s chlapom na ulici alebo keď si žid vyberie celé svoje bankové konto - to je neortodoxné!!! Toto je protizákonné!!

- Chcete nám tým povedať, že nie ste pokojný?

- Samozrejme, že nie som spokojný!!!

- Hmmmmmm.

- Prestaňte s tým hlúpym hmmmmmmm.

- Ocenil by som, keby ste odišli.

- Samozrejme, že odchádzam. Idem si iba pre veci.

- Nie nejdete.

- Ale idem!!

- Nie, nejdete. Musíte nám zaplatiť za tú trochu šťastia. Všetky vaše veci budú slúžiť ako dar nášmu spoločenstvu.

Nezostávalo mu nič iné, iba počúvať. Ešte stále ho trochu bolela hlava . Nasadol do auta a išiel domov premýšľajúc nad celým dňom. Jedným si bol istý - zmení lekára.

- Čo si to zasa napísal za hlúposť? Sekta hlavného hrdinu nadroguje a potom ho pustia? V živote som horší nápad nevidel. A ako trápne je to napísané.

- Ja si myslím, že je to veľmi, veľmi reálne!

- Muž s cigarou!! Väčšie klišé nepoznáš?!

- No...

- A mám ťa práve dosť. Si v dvadsiatom prvom storočí - hlavného hrdinu nemôžeš nadrogovať ani náhodou. Inštitút mravnej výchovy mládeže by ma zožral za živa. Vráť notebook!

- No, oni mi ho ukradli.

Šéfovi očervenela tvár od potlačovanej zúrivosti. Na krku mu navrela žila.

-A dosť, vypadni! Nikdy sa nevracaj! A ten notebook budeš splácať!

Lukáš sa nezmohol na nič viac, iba:

- Hmmmmmm?