Leila a tri slová(časť 1- Ja)

Je deň ako každý iný. Ležím na pohovke v spodnom prádle a prezerám si svojich nechutných 48 kilo a...rozmýšľam. Mám chuť na sex, ale žiadny chlap nie je nablízku. Samej sa mi to robiť nechce a do vybrátora už nemám baterky, včera došli. Svine! Ale včerajší sex bol celkom dobrý. Hm... s kým som to len spala? Aha, nejaký Južan s celkom slušným telom a celkom slušným vtákom. No predvčerom to bolo otrasné. Vravel, že sa volá Jens, znelo to tak chladne, seversky, možno bol Švéd. Ale tá súlož, a ešte aj malého vtáka mal. Modlila som sa kedy to skončí...a možno keby som si dala viac vodiek, bolo by to lepšie. Kto vie. Dnes som nasucho, nepijem, nesúložím. Aká zvláštna kombinácia.

-„Hugo, ty môj zlatúšik. Ty jediný si na paničku spomenieš, keď je jej smutno, ľahneš jej na bruško a tíško pradieš“.

Keby si bol človekom, pomilovala by som ťa. Ale zoofil nie som. Alebo by som tiež chcela byť mačkou, mať krásne hebké labky a elegantnú chôdzu, dať sa do klbka a nechať sa niekým hladiť, tak ako ty mnou.

-„Už je jedna hodina?“

Vedľa v podniku zase hrajú džez. Saxofonista je k pomilovaniu. Asi sa tam zajtra pôjdem pozrieť a pozvem ho k sebe domov, len dúfam že nie je agresívny ako ten čo so mnou bol pred mesiacom. Ešte stále mám modrinu na prsiach. Bol hrozne sadistický a bolelo ma to. Aj sex s ním ma bolel. A ešte pred ním som urobila jednu hroznú vec. S kamarátom, odvtedy mi už nezavolal. Nečudujem sa mu. Určite si o mne myslí, že som kurva.

-„Som kurva?“ Nie, len mám rada sex. „Nemám rada sex, tak prečo to robím?!“

Som hybrid. Neschopná citu a lásky, ach aké otrepané frázy. Kto už dnes verí v lásku? Ja nie ale...chcela by som. Niekto klope.

-„Áno, kto tam je?“

Zvláštne, nikto neodpovedá.

-„Už idééém“. „Kubo? Čo ty tu robíš?“

Bože, len nech mi nerobí kázne o mojom skazenom živote. Veď som sa s ním rozišla už pred rokom. Bola som k nemu krutá, povedala som mu že mi lezie na nervy a že ho viac nepotrebujem. Tak čo ešte odo mňa chce?

-„Ester, prečo si mi nedvíhala telefón?“

Niééé, prečo sa ma pýta akurát toto?

-„Lebo som nechcela a hotovo, čo ťa vôbec do toho?“

prosím, len nech mi nepovie, že mu na mne záleží.

-“Lebo mi mi na tebe záleží, to nevieš? Ester...“

Ale viem to a veľmi dobre, no najradšej by som bola keby ti na mne nazáležalo.

-„Nie, neviem. To je všetko? Ináč, dnes som sama nechceš si so mnou zasúložiť? Už dávno sme to spolu nerobili, ani neviem ako to s tebou chutí. Nebodaj sa hanbíš? Pozri, ja ti to teda uľahčím a dám si podprsenku dole sama. No? Že mám krásne prsia? A chceš vidieť aj tú krásnu kundičku? Pamätáš sa ešte na ňu?“

Kubo, ja viem že hovorím od veci, ale prosím ťa zostaň tu so mnou túto noc. Chystá sa búrka a ty vieš, že sa veľmi bojím bleskov.

-„Ester, obleč sa. Prosím ťa.“

Kubo, pomiluj ma.

-„Pomiluj ma! Čo sa ti hnusím?“

chcem len trochu lásky a len ty mi ju môžeš dať.

-„ Dobrú noc, prídem radšej inokedy. A Ester? Dávaj si na seba pozor. Taká krehká žena ako ty by nemala bývať v takejto nebezpečnej štvrti sama.“

Krehká žena? Ja? Odišiel. A zase hrá tá hudba, a tentoraz sa mi zdá oveľa krajšia ako inokedy. Znie sentimentálne. Saxafón hrá pieseň o nenaplnenej láske a mužovi, ktorý mi dnes zaklopal na dvere a ktorý príde o pár dní, možno týždňov zas. A zas mi zaklope na dvere, aby sa uistil či som v poriadku, alebo aby ma objal a povedal že už nikdy nebudem sama. Alebo...bude stáť v tých dverách a bude čakať, že to všetko urobím ja.

-„Hugo, ty moje chúďa. Ja som na teba úplne zabudla. Si hladný, preto sa mi celý čas motáš popod nohy a mraučís.“

Aj ty si typický chlap a tiež odo mňa niečo chceš. Žrať. Dobre, už sa na nič nezmôžem. Idem spať.

- „Dobrú noc Hugo.“

Dobrú noc Jakub, dnes sa mi určite bude o tebe snívať...