Leila a tri slová( časť 2- anjel)

Cítim, že dnes sa Brigita do mňa pustí. Zasype ma poznámkami typu: nič nerobíš, si lenivá. vôbec nechápem šéfa prečo ťa zamestnal...blá, blá, blá. Okrem toho som zachrípnutá a určite mám aj teplotu. A absolutne nemám chuť počúvať tých debilov v telofóne s ich priblblými otázkami typu.

- „Slečna, mohli by ste ma spojiť s izbou 215? Alebo viete čo? Máte taký sexi hlas, zabudnite nato čo som vám povedal. A nedáte mi vaše telefónne číslo?“

NIE! Mám toho dosť. Keby boli nejaké voľné miesta v iných oboroch určite by som nezostala trčať tu, v tomto sprostom hoteli ako recepčná. No nemám na výber. Smola a dnes mám ešte k tomu nočnú. Budem si musieť spríjemniť tieto nudné chvíle niečim zaujímavým...aha, vonku na ulici sa spustila akási šarvátka. Dvaja mladí ľudia si poriadne skočili do vlasov..asi budú milenci, alebo žeby žiarlivostná scéna? Bože môj, ale akú facku jej dal. Grobian, hajzel!! A čo sa deje teraz? Ona sem beží.

- „Ppprepáčte slečna...môžem si od vás zavolať na políciu?“

- „Samozrejme, nech sa páči.“

Ten hajzel sem tiež beží, asi by som mala ešte niekoho zavolať. Do riti, kde je tá prekliata Brigita. Akurát vtedy sa zasiera, keď ju tu najviac potrebujem.

- „Čo to robíš ty mrcha?! Ty suka skurvená, voláš policajtov?Ha?“

- „ O čo vám ide? Nechajte tú slečnu na pokoji.“

Ups, teraz dostanem asi aj ja jednu po papuli.

- „ Niééé, nechaj ma. Už mi viac nebudeš ubližovať, ja sa ti už nedám, počuješ?“

- „Čooo? Ja ťa naučím, ako sa máš ku mne správať. Ty šľapka, ale moje peniaze ti boli dobre, že? S koľkými si ešte mrdala? A koľkým si vyfajčila kokota?Ha?

Tak toto už je aj na mňa priveľa. A k tomu ešte tí zvedaví ľudia. Niežeby mi niekto pomohol, ale oni tu stoja a čumia na nás.

-„ Ty imbecil vymletý, mne tu v hoteli bordel robiť nebudeš. Okamžite prestaň ak nechceš mať ešte väčšie problémy!“

- „ Zopakuj to???“

Policajti prišli za 10 minút. Našli chlapíka ležať na zemi zo zlomeným a poriadne krvácajúcim nosom. Bol úbohý. Skučal ako pes od bolesti a preklínal ma na všetky svetové strany. Tá chuderka sa mi na oplátku hodila k nohám a so slzami v očiach mi ďakovala za „záchranu života“. Pohnuté ľudské osudy. Neviem síce čo bolo vo veci, ale ja by som sa takto nikdy nedokázala podhadzovať chlapovi. Bolo by to pod moju úroveň. Aj keď...

Šou sa skončila, mám pred sebou 5 únavných a nekonečne sa ťahajúcich hodín. Rádio nám nefunguje a knihu s originálnym názvom „Keď muži plačú“ som si zabudla doma. Hm..keď muži plačú...sú buď opití na mol, zarezali si do pršteka a teraz ich to neznesiteľne bolí alebo im niekto zomrel a...z toho sa nesmejem, nie som krutá.

- „Dobrý večer, máte voľnú jednolôžkovú izbu?“

- „Áno, ale idete práve vhod, lebo už len táto jedna je voľná a....“

Ííí, to je chlap. Pekny. Nie krásny. Nie sexi, to je to správne slovo.

- „ Tak ja ju teda beriem, veď jednu noc už len niekde prespím..“

- „ Akože niekde? Náš hotel je najlepší v okolí.“

- „ Ja viem a preto som sem aj prišiel stráviť noc. A nemusíte sa tak červenať.“

To je na mne tak vidieť? Ale čo mám robiť keď sa mi tak páčiš, ty krásny naznámy.

-„Inak ak sa vás smiem spýtať, kedy dnes končite?

- „ Za 4 hodiny.“

Vtisol mi do ruky akýsi papierik. Keď odišiel na svoju izbu, rozbalila som ho a bolo tam...jeho telefónne číslo. To akože mám ísť po smene za ním do izby a brutálne ho pomilovať? A prečo nie? Dúfam, že mi to rýchlo ubehne.

- „ Leila?“

- „Áno?“

-„ Šéf povedal, že môžeš ísť domov, ja si chcem predĺžiť smenu, potrebujem viac peňazí. To vieš Vianoce a tak.“

Konečne na tieto slová som čakala. Už aj som preč. Ups, ale ja mám ísť ešte k tomu fešákovi na izbu. Ako to spravím? Brigita ma nemôže vidieť. Zase o mne bude šíriť klebety a ohovárať ma medzi všetkými recepčnými.

- „ O.K, už idem, ale skočím si ešte na WC a potom výdem zadným vchodom.“

- „ To už nevydržíš a nevykonáš si potrebu doma? Veď bývaš odtiaľto pár metrov.“

-„ Áno, ale mne hrozne trebááá, tak čau.“

Fu, to bolo len tak-tak. Aká izba to bola? 101. Ako v tej rozprávke o tých dalmatíncoch.

- „ Vojdi, inak prepáč že ti tykám. Môžem?“

- „ Samozrejme, veď nie si odo mňa oveľa starší, aspoň si myslím.“

-„ Koľko mi typuješ?“

-„ 30?“

-„35, veľa?“

-„Nie, vyzeráš na 30..“

Wau, fakt vyzerá na 30! No, už by aj mohol prestať hovoriť a niečo začať robiť, ale asi je inteligent a chce ísť na mňa jemne.

-„Si veľmi pekná, vieš o tom? Hneď keď som vošiel do hotela si mi padla do oka. Povedal som si, že si presne môj typ ženy. Si chutná. Inak nie som príliš drzý ak ti na rovinu poviem, že by som ťa rád ochutnal?“

-„Aj ja ťa chcem ochutnať.“

Zoznámenie bolo pomerne krátke. Nestihla som sa ho opýtať ani na meno, vlastne ma to nezaujímalo. Stihla som sa však dozvedieť pár zaujímavých vecí. Zdôveril sa mi, že je rozvedený a má jedno dieťa. Žije vo veľkomeste, má dobrú robotu, ale predsa som na ňom videla že sa cíti sám...ako ja.

-„ Slečna? Môžem ťa tak volať“

-„ Leila, volaj ma Leila.“

-„ Dobre, Leila. Sex s tebou je tak krásny a nežný, ale aj tak dravý a brutálny. Ako to robíš? Ty si týmto určite pobláznila hlavu nejednému chlapovi. Nemýlim sa, však?“

-„ Mýliš sa. Jednému som hlavu nepobláznila. A chcela som, jeho som chcela poblázniť..celého.“

-„ Prečo sa tak nestalo? Musel to byť riadny chumaj, keď odmietol takú krásnu ženu ako si ty.“

-„Nie, to ja som ho odmietla. Nechaj tak. Teraz som tu s tebou a milujem len teba, tak to poriadne do mňa daj, nech cítim každé vniknute, tvoj teplý úd, rozkoš.“

-„Áno Leila, bude mi potešením. Túto noc ťa budem milovať ako nikoho iného.“

A vtedy som vypla. Iskierky vášne prechádzali mojim telom ako elektrický výboj. Bol úžasný, božský, anjelský...

-„ Áááno, hlbšie...ešte, prosím neprestávaj..“

V tú noc som mala minimálne päť poriadnych orgazmov. Bol iný ako ostatní, samozrejme okrem Jakuba. Nežný, citlivý, presne vedel kde to mám rada a ako sa ma mal dotýkať. Bol to pocit, ako keby sme spolu súložili už mnohokrát.

-„ Dobré ránko.“

Ticho. Vyparil sa. Nechal ma nahú ležať v posteli. Nehnevám sa na neho. Stálo to zato. Na stole som našla papierik s odkazom.: „Ahoj krásna Leila, dúfam že tie krásne momentky zostanú nezapomenuté a že sa na mňa nebudeš hnevať za to, že som sa s tebou nerozlúčil. A, ten papierik s mojim číslom som si zobral naspäť. Nebudeš ho potrebovať, lebo sa čoskoro znovu stretneme. Tvoj Michal.“

Michal....aké pekné meno. Anjelské meno. Áno, bol to anjel.

-„ Michááál, ak ma teraz počuješ, tak ti chcem poďakovať, za všetko a do skorého videnia...môj anjel strážny.

Je čas ísť domov.