Tiene čistej duše 1/3

Spisovateľ/ka: Shane | Vložené dňa: 1. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-740.php

Všade vôkol bola strašidelná tma, ktorú pretínali lúče mesiaca, brzdené konármi stromov. Ich siluety kývajúce sa vo vetre naháňali husiu kožu a z každého slova vetra išlo človeku vyskočiť srdce. Jeden lúč sa ale rozlišoval od ostatných. Bol sýtejší a mal nádherný, jemný, modrý nádych. Tento lúč začínal sotva štyri metre nad zemou a končil na zvláštnom znaku vypálenom v zemi a pokrytom suchým lístím. Znak pripomínal pentagram slnka v tvare trojuholníka. Uprostred trojuholníka sa nachádzal akoby nápis, ale znaky nepripomínali žiadne písmo na svete.

Zrazu začal neďaleko fúkať vietor o niečo silnejšie. Narážal do listov popadaných na zemi a pohrával sa s nimi, ako hurikán s drevenými domčekmi. Šušťanie listov sa približovalo k miestu, kde sa nachádzal znak. Po chvíli bolo poznať, čo naozaj zapríčiňovalo šušťanie lístia. Nebol to vietor, ale tvor, ktorého silueta ťažko kráčala a nakláňala sa z boku na bok. Ten tvor vydával zvláštne vzlykavé zvuky. Mal namierené presne k znaku so svetlom. Kúsok pred svetlom sa zastavil, zdvihol hlavu pokrytú dlhými vlasmi a na chvíľu sa zahľadel na belasý lúč svetla. Padol na kolená a potom bezvládne na zem.

Zdvihol hlavu a dychtivo sa začal plaziť ku svetlu, pričom stále vydával nariekavé ženské zvuky. Keď sa dostal do svetla, už nebolo vidieť tvora, ktorý vo tme lesa naháňal hrôzu, ale ženu s veľkým bruchom v roztrhaných, špinavých šatách a dlhými prepotenými vlasmi. Jej tvár vyzerala zničene. Jej výraz prezradzoval utrpenie, ktoré prežívala a vzdychala čoraz hlasnejšie. Bola tehotná a vyzeralo to, že chce rodiť práve na tom mieste. Presne tak sa aj stalo. Ležala na krížoch, podoprená rukami a začala nahlas tlačiť svojho potomka na holú zem, pokrytú suchým lístím. Netrvalo to dlho a žena porodila dieťa, ktoré nevydalo ani hlásku. Žena sa zdesene pozrela na dieťa.

„Sheena“ Vykríkla a jej telo padlo bezvládne na zem. Dieťa vyzeralo ako človek, až na jednu odlišnosť. Malo veľké bordové oči bez bielok. Bolo to dievčatko s milou tváričkou a výraznými strašidelnými očami.

:: :: :: :: :: ::

Je piatok. Shane stál na zastávke a ako každý deň, keď skončil v práci, čakal na svoju mladšiu sestru Artemis. Onedlho prišiel oranžový autobus, z ktorého vystúpila iba jedna mladá brunetka s inteligentným pohľadom a krásnymi bordovými šatami. Zdvihla hlavičku a z citom sa pozrela na Shana, ktorý jej pohľad opätoval o čosi chladnejšie. Možno sa tak nechcel tváriť, ale jeho výzor nikdy nebol iný. Bol to 20 ročný chalan, ktorý mal dlhšie čierne vlasy spojené čiernou, nenápadnou gumičkou do copa. Šedé oči, z ktorých sršala chladnosť, aj keď nikdy nikomu neublížil. Bolo už chladnejšie jesenné počasie, preto si vybral svoj obľúbený čierny kabát a čierne topánky. Na krku mal náhrdelník, na ktorom visel zvláštny amulet. Jednoducho vyzeral, akoby patril do nejakej tajomnej sekty.

„No poď.“ S úsmevom podal ruku Artemis a spolu išli domov chodníkom, popri ktorom bol starý, schátralý múr. Ten múr od roku 1629 slúžil ako hranica mestečka Queldwille s lesom Scarepark. Z doteraz neznámych príčin postavili tento múr a zákonom zakázali komukoľvek vstupovať do lesa. Obyvatelia Queldwille tento zákon dodnes dodržujú zo strachom, pretože o Scareparku kolujú nepríjemné, strašidelné legendy.

Shane a Artemis onedlho prišli domov. Bývali vo veľkom dome s rodičmi, ktorí ich nadovšetko milovali. Sintya, mama Shana a Artemis ich už čakala v kuchyni so svojou obľúbenou knihou v rukách a chutným obedom na stole. Artemis zhodila svoj školský ruksak a vrhla sa s milým, detským smiechom do náručia mame a vybozkávala jej usmiatu tvár.

„Ahoj ľudia.“ Vydýchol Shane a unavene zabuchol vchodové dvere. Flegmaticky vyšiel schodmi na poschodie, kde je na konci chodby jeho izba, ak sa tak dala nazvať. Priplachtil ku dverám, na ktoré sa skôr bezvládne zvalil, ako odtlačil rukou. Keby to bol ktokoľvek iný, najskôr by sa zastavil medzi nimi a vyplašene by pozeral, kde to vošiel. Shane ale suverénne vkročil do tmavej, až strašidelnej izby a zvliekol si kabát, ktorý perfekcionisticky prevesil na veľkú, čiernu kancelársku stoličku. Sadol si na ňu a oprel si hlavu, že videl visiacu lebku medzi zvislými hnátmi, do ktorých vo vánku z okna narážala, čo robilo strašidelný zvuk.

Bolo to zvlášť strašidelné, keď pri tom pomaly tancoval tmavý záves pred oknom. Potom sa pozrel na stôl pred seba, že sa ide postaviť a pôjde na obed, ibaže to boli iba silácke myšlienky. Premýšľal o tom, ako by sa dalo importovať do kuchyne aj so stoličkou, ktorá síce bola na kolečkách, ale po schodoch by to bol problém. Tak premýšľal nad blbosťami, pričom si len chcel oddýchnuť. Pozeral na stôl, na ktorom nebol typický neporiadok, ale, uložené rôzne fotky, okultistické obrázky a predmety rozliehajúce sa na čiernom obruse. Uprostred toho všetkého sa nachádzal monitor počítača. Jeho izba vlastne nebola nejaká nenormálna, hoci namiesto plagátov mal na stenách nalepené abstraktné, okultistické obrazy, ktoré kreslil a maľoval sám a celá izba pôsobila dojmom, že tam chodia ľudia dávať sviečky človeku, ktorý tam umrel. Veď nakoniec tam všade vôkol boli sviečky rôznych tvarov a tmavých farieb. Jednoducho sa v nej cítil dobre. Napriek tomu ju musel opustiť, lebo ho nútil hlad. Šiel teda dole do jedálne, kde už obedovali Artemis s mamou. Sintya sa iba milo usmiala na Shana a zaželala dobrú chuť.

„Shane, môžeš prosím ťa odviesť Artemis na plávanie?“ Prosebne sa pozrela Sintya na Shana s plnými ústami.

„Ja mám stretnutie s jednou kolegyňou, kvôli problémom v práci.“ Dodala ospravedlňujúco. Shane len kladne pokýval hlavou a vyceril zuby, medzi ktorými mal list zo šalátu.

:: :: :: :: :: ::

Po obede prišiel vysmiaty Noah z práce a priniesol Artemis nádhernú bábiku a pobozkal ju na čelo. Sintya vedela že sa niečo stalo, pretože niečo také sa nestáva práve každý deň. Noah pokračoval v obdarovávaní u Shana, ktorému podal čierny Hematitový prsteň, po ktorom už dlhšie túžil, len ho nevedel zohnať. Shanovi sa len neveriacky zväčšovali zreničky. Potom sa otočil na Sintyu a zatiaľ čo naňho všetci civeli ako na zázrak, podišiel k nej a podal jej modrú krabičku. Sintya ju otvorila rýchlosťou zvedavosti a vybrala z nej krásny strieborný náramok.

Noah ju pobozkal a poeticky povedal:

„V práci ma povýšili a budem dostávať minimálne dvojnásobný plat za menej času v práci, takže sa môžem viac venovať rodine a môžeme chodiť na dovolenky aj k moru a konečne kúpime nové auto.“ Po chvíli neveriaceho ticha začali všetci v dome kričať a smiať sa, pričom sa vrhli na Noaha. Ešte aj pes Tricky sa z dvora rozbrechal. Medzi tým ako padali hromadné otázky nadšencov, povedala Sintya, že už je čas odviesť Artemis na plaváreň. Shane si teda šiel pre kabát a kľúče od auta a šiel do garáže po auto. Keď vyšiel s autom von, Artemis ho už čakala pred domom. Zastavil presne dverami pri nej. Sintya vedela, že Shane je dobrý šofér, ale starostlivým hlasom zakričala z dverí:

„Dávajte si pozor!“

Shane sa len usmial a jemne rozbehol auto.

Cesta viedla popri múre zakázaného lesa Scarepark. Školská plaváreň vlastne nebola autom tak ďaleko, zato múr, popri ktorom išli bol poriadne dlhý. Cesta bola kľudná a rovná, takže aj keď by Shane zaspal za volantom, trvalo by kým by sa niečo stalo. Aj keď bol Shane unavený z práce, nebol natoľko, aby zaspal. Veď je to iba kancelárska krysa, sediaca na stoličke a čumiaca na monitor počítača. Pozorne sa venoval ceste a aj keď sa mu na chvíľu zdalo, že sa mu sníva, zistil, že to čo vidí, je neuveriteľná pravda. V diaľke videl dievča s dlhými, čiernymi vlasmi, čo by bolo normálne, ibaže to dievča preliezalo plot z lesa.

„Vidíš to?“ Artemis neveriacky. To dievča zoskočilo a zatiaľ, čo sa Shane s autom približoval a spomaľoval, dievča sa otočilo smerom k autu a vyľakane sa skrčilo. Shane chcel zastaviť, ale skôr než stihol, dievča zdvihlo ruky a auto so Shanom a Artemis sa vymrštilo do vzduchu. Bolo počuť slabý bojazlivý hlások. To kričala Artemis, zatiaľ čo sa Shane snažil niečo urobiť, až kým si uvedomil, že sa nič nedá. Auto dopadlo vedľa plota na strechu tesne pred dievča, ktoré sa ani nepohlo. Akoby vedela, že ju netrafí, len skúmavo hľadela na auto a jemne sklonila hlavu k pravému plecu. Shane a Artemis sa nehýbali. Všade vôkol, tak ako v prevrátenom aute všetko stíchlo. Dievča sa priblížilo k autu zo strany Artemis a priklonila sa k nej. Mala bordové oči, naháňajúce strach, ktoré sa pomaly menili na krásne šedomodré. Postavila sa, akoby sa nič nestalo a pokračovala v ceste na pole, za ktorým leží časť mesta a prezerala si prekvapeným pohľadom okolie.

:: :: :: :: :: ::

Shane sa prebral na bielej posteli s bolesťou hlavy a pomaly začal vnímať okolie. Prudko si sadol a poobzeral sa po izbe, kde bolo všetko prevažne biele. Už len podľa farby, ktorú videl rozmazane, vedel, že nieje vo svojej izbe. Jediné, čo tam kazilo dizajn, bola mucha narážajúca do okna, na ktorú sa snažil zaostriť.

Zatiaľ, čo sa Shane venoval muche, ktorá sa snažila dostať cez neviditeľnú bariéru do veľkého sveta, vystrašila ho sestrička otázkou.

„Ako sa cítiš?“ Shana myklo, až zatriaslo posteľou. Sestričku to viditeľne pobavilo.

„Prepáč, to som nemala v úmysle.“ S pobaveným úsmevom sa ospravedlnila.

Shanovi v hlave kolovalo veľa myšlienok, no jediné čo z toho chaosu vybral, boli otázky.

„Čo sa stalo s Artemis? Kde je?!“ Vypľul dlho nepoužitým chrapľavým hlasom. Sestrička mala zrazu starostlivý výraz v tvári.

„Tvoja sestra je v kóme, ale stabilizovaná a mimo nebezpečia.“ Rezignovane dala ruky do vreciek a pozrela naňho s pocitom viny.

„Chcem ju vidieť.“ Povedal kľudnejšie no vzápätí vošli do izby jeho rodičia. Sintya si hneď sadla vedľa Shana a chytila ho za ruku.

„Čo sa stalo Shane?“

Shane bol ticho a rozmýšľal, či by bolo dobre povedať pravdu, ktorej sám neveril, alebo klamať, že si na nič nevie spomenúť. No potom si spomenul na sestru, ktorej ublížilo dievča. Cítil chuť pomstiť sa za svoju nevinnú sestru, preto povedal všetko do podrobností, aj keď vedel, že mu to len tak neuveria.

Po tom, ako si udivení rodičia vypočuli Shanovu neuveriteľnú výpoveď, Sintya nádejne pozrela na Noaha, ale on ju iba chytil za rameno a sklonil hlavu na Shana.

„Ak je pravda čo hovoríš, sľubujem, že to dievča nájdem. Pobozkal prekvapenú Sintyu a vyšiel z izby. Ona len sklonila pohľad a pomaly otočila hlavu k Shanovi.

„Ako sa má Artemis?“ Preťal ticho Shane.

„Len si poranila hlavu, ale doteraz sa neprebrala z kómy.“ Zamyslene odpovedala. On odvrátil zrak do okna s nenávistnými myšlienkami, ktoré patrili len jednému neznámemu dievčaťu.

„Je mi to ľúto.“ Vzlykol a zároveň mu stiekla po líci slza. Sintya mu pevne stisla ruku a tak isto ako on, očami zablúdila do lesa Scarepark, ktorý bolo vidieť z okna nemocničnej izby.

Spisovateľov komentár k príspevku

Toto bola moja prvá vec, tak buďte krytyckí:) Pokračovanie bude onedlho:::



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8