Dvaja bratia a Allison - 1.časť

Lúče slnka pomaly prenikali do priestrannej izby na poschodí. Veľká kovová posteľ stála u okna a na nej ležala štíhla žena s hustými dlhými blond vlasmi. Skoro každú noc sa jej sníval ten istý sen o svojom najlepšom priateľovi. Čím viac sa blížil termín návratu domov, tým viac bola Allison nervóznejšia. Práve sa jej muž zo sna chystal vysvetliť prečo nemá vôbec odchádzať, keď zazvonil telefón, ktorý ju zobudil. „Allison Lyneová...“ ozvala sa ešte ospalým hlasom.

„Tu Emily.“ ozvalo sa na druhej strane. „Snáď som ťa nezobudila?“ veselosť v hlase sa nedala prehliadnuť.

„To je v poriadku. Čo potrebuješ?“ sadla si na posteľ. Čo môže asi tak chcieť Emily ??? – spýtala sa v duchu.

„Ide o Bena....“ povedala rázne.

„Čo je s ním?“ znechutene sa spýtala. Emily nevedela rozprávať o nikom inom, len o jej najlepšom priateľovi. A tak si Allison s nevoľou vypočula ako ju požiadal o ruku, ako ona súhlasila a či príde na svadbu. „Vieš, chystám sa vrátiť už o týždeň na pár dní.“ priznala.

„To je super!“ Emily sa potešila. „Aspoň ušetrím na telefónnom účte.“ skonštatovala nakoniec. „Nikdy by ma nenapadlo, že sa takto spriatelíme.“

„Ani mňa.“ pravdou však bolo, že Allison mala prostredníctvom nej aspoň nejaké informácie o živote v rodnom meste a hlavne o Benovi. Emily sa prisťahovala do ich malého mesta dva roky pred jej odchodom do Los Angeles. Aj to Allison spočiatku váhala, či má odísť, ale keď sa jej situácia s Benom začala vymykať spod kontroly, zbalila kufre a zo dňa na deň zmizla.

„Ben vie, že prídeš?“ zvedavo sa spýtala.

„Nie. Veď vieš, že už 6 rokov nie sme spolu v kontakte.“ upozornila ju. „Pokiaľ mu to ty....“ nestihla dopovedať, lebo niekto zaklopal na dvere. Do izby sa vrútila vysoká štíhla postava s čiernymi vlasmi. Bol to Danny, priateľ Allison, ktorý napriek tomu, že nešportoval vyzeral výborne.

„Allison, si ešte tam?“ spýtala sa Emily po chvíli ticha.

„Samozrejme, len vošiel Dann...“ snažila sa ho udržať od seba čo najďalej, pretože ju chcel pobozkať. Nakoniec si sadol k nej na posteľ.

„Tak nebudem rušiť.“ Emily sa zachichotala. „Už ťa požiadal o ruku?“ vychrlila zo seba.

„Nie. Mal by?“ neisto sa spýtala. Chodia spolu už tri roky, ale vôbec nepomýšľala nad tým, že by sa zaňho vydala.

„Už musím bežať.“ informovala ju. „Pozdrav ho odo mňa. Ahoj.“

„Nezabudni ma čakať na zastávke!“ pripomenula jej Allison. „Dovidenia.“ hneď ako zložila, Danny ju začal vášnivo bozkávať. Ona mu bozky oplatila aj napriek tomu, že v hlave mala iba Bena a jeho zasnúbenie s Emily.

„Teší sa na nás?“ spýtal sa Danny po chvíli a upriamil na ňu svoje zelené oči.

„Do hája...“ zabudla jej povedať, že ide s ňou. Ty si ale blbá – vynadala si v duchu. „Prepáč.“ dodala s nevinným úsmevom.

„Nevadí. Necháme to na moment prekvapenia.“ naklonil sa k nej a nežne ju pobozkal. Kým prehlboval svoje bozky, vzal jej z ruky telefón a položil ho na stolík. Váhou svojho tela dosiahol, aby si Allison ľahla a on tak spočinul na nej. Ústa mu skĺzli na jej krk a jeho pravá ruka na nohu, aby pomaly vyhrnula košeľu z jej nohy.

„Nie!“ zašepkala Allison medzi bozkami. Čoho sa bojíš? – ozval sa jej vnútorný hlas. „Nie!“ povedala ráznejšie, keď si uvedomila, že Danny ju vôbec pred chvíľou neregistroval. Nešťastne sa od nej odtiahol.

„Prečo?“ spýtal sa vyčítavo. „Do kedy musím ešte čakať?“ Allison bolo jasné, že po troch rokoch musí byť netrpezlivý, no z nejakého zvláštneho dôvodu sa necítila na to, aby sa s ním milovala.

„Nehnevaj sa...“ povedala potichu.

„Obleč sa! Ideme von!“ vstal a odišiel z izby.

„Ty si taká blbá...“ zanadávala si nahlas. Učesala si vlasy a obliekla bielu teplákovú súpravu.

Dom, v ktorom bývala bol veľký, takže kým sa Allison uvoľnila od domácich povinností, bolo už poobede. Nakoľko sa pri prácach striedala, spolu so sestrou svojho priateľa, mala dosť naponáhlo. Ellizabeth ju včas vystriedala, tak sa stihla trochu upraviť. Počas prechádzky s Dannym rozmýšľala len nad jedným. Nad tým ako opäť uvidí Bena. Svojho priateľa vôbec nepočúvala, takže keď ju opakovane s dôrazom oslovil nevedela o čom jej rozprával.

„Niečo ťa trápi?“ spýtal sa vľúdne.

„Nie, len som tak premýšľala.“ Danny na ňu upriamil zrak. „Nepozeraj sa tak, prosím!“ v jeho pohľade vyčítala, že sa mu to jej rozmýšľanie nepáči.

„A ako sa mám pozerať, keď viem, že myslíš naňho...“ dodal s nechuťou v hlase.

„Máš pravdu...“ priznala. „Ale nie je to tak, ako si myslíš...“

„Tak ako to je?“ prerušil ju.

„Len som si predstavovala, že keď sa vrátim, tak...“

„Tak?“ znovu jej skočil do reči.

„Tak nič!“ pohodlne sa oprela o lavičku, na ktorú si práve sadli. Pohľad jej spočinul na hladine jazera, od ktorého sa zrkadlilo pomaly zapadajúce slnko. „Vadí ti, že je Ben môj najlepší priateľ?“ spýtala sa odrazu.

„Najlepší priateľ...“ ironicky zopakoval. „To čo vás spájalo nebolo len priateľstvo...“

„Teraz si vymýšľaš. On ma nikdy neľúbil...“ nechcela, aby to znelo smutne.

„Videl som predsa maily, ktoré ti posielal a keby ťa vtedy nenechal odísť, tak.....“

„Tak by som nebola s tebou.“ doplnila za neho.

„Občas mám ale pocit, že ľutuješ, že si vtedy odišla.“ povedal úprimne.

„Ach, Dann. Ak je to tak, tak vedz, že ma to veľmi mrzí, ale to nie je pravda, čo hovoríš.“ hlavu si oprela o jeho rameno. „Nevieš si predstaviť aká som šťastná, že ťa mám.“

„Ľúbim ťa.“ usmial sa a pobozkal ju. Allison bola rada, že sa to vyjasnilo a Dann ako-tak nadobudol vnútornú vyrovnanosť. Obaja vstali a vykročili späť domov. All sa už nebála vrátiť sa do rodného mesta, lebo vedela, že sa na svojho priateľa môže spoľahnúť. Odprevadil ju až pri izbu na poschodí a sám sa vybral do tej svojej, ktorá bola oproti jej.

Vo vnútri už bola tma. Rukou našmátrala vypínač a vzápätí nato vykrlíkla od ľaku.

„Ty somár!“ zanadávala Mattovi.

„Ale, ale...“ ozval sa po chvíli. „Prečo také milé oslovenie hneď na úvod?“ pokračoval provokačným tónom a zapálil si cigaretu.

„Iné si ani nezaslúžiš.“ Allison podišla k nemu a vytrhla mu ju z ruky. „Ak chceš fajčiť, tak zdvihni svoje pozadie a vypadni!“ zaujala voči nemu nepriateľský postoj.

„Zmenila si sa...“ skonštatoval. „Predtým si bola na mňa milšia.“ upozornil ju s úsmevom.

„To bolo predtým, ale teraz vlastne premýšľam, čo som na tebe videla.“ podišla k oknu a vyhodila z neho cigaretu. „S odstupom času ťa začínam neznášať...“

„Naopak.“ vstal zo sedačky a postavil sa za ňu. Cítila jeho dych vo vlasoch. Bol rovnako vysoký a štíhli ako ona. Jeho dlhšie vlnité blond vlasy sa pomaly splietali medzi jej, keď sa k nej naklonil. Otočila sa a on na ňu upriamil tie krásne zeleno-modré oči. „Ľúbiš ma tak ako ja teba.“ po týchto slovách ho od seba odstrčila.

„Nehraj tu divadielko!“ rozčúlila sa. „Keby si ma miloval, tak by si ma nepodviedol.“

„Dokedy mi to budeš vyhadzovať na oči?“ vybuchol. „Vravela si, že si mi odpustila.“

„To ale neznamená, že ťa ľúbim.“ prešla ku gauču. „Ľúbim Dannyho.“ uviedla veci na pravú mieru.

„Poď sem!“ stál pri okne a pozoroval mesiac.

„Nie. Daj mi už pokoj! Namiesto spomínania na náš vzťah by si sa mal lepšie poobzerať okolo seba.“ poradila mu.

„Sestra tvojho drahého priateľa vie, že o ňu nemám záujem...“ vyhovoril sa.

„Elizabeth si myslela...“ nedohovorila. „To je vlastne jedno. Nemal si s ňou flirtovať!“ bola jej kamarátka a dopomohla k tomu, aby sa dala dohromady s Dannym.

„Takže pre teba je niečo ako Ben v sukni?“ Matt udrel na boľavé miesto.

„Prečo sem pletieš svojho brata?“ vyletela naňho. „Už ma to nebaví!“ sadla si s hlavou položenou do dlaní.

„Bojíš sa?“ Matt si prisadol.

„A čoho sa mám podľa teba báť?“

„Znovu ho po toľkých rokoch uvidíš...“

„A čo má byť?“ spýtala sa potichu. „Je to predsa najlepší kamarát a on vo mne vidí to isté. Nechápem, prečo ma všetci presviedčajú o opaku.“ posťažovala sa.

„Ak tomu rozumiem, ty si myslíš, že môže existovať priateľstvo medzi mužom a ženou...“ prikývla. „Aha, pamätáš si ako sme začínali my dvaja?“ uchopil jej hlavu tak, aby sa mu dívala do očí.

„Neznášali sme sa.“ priznala.

„Ale teraz sme kamaráti, nie?“

„Ty nie si môj kamarát. Kamarát nevydiera svoju kamarátku.“ neraz sa jej vyhrážal, že povie Dannymu, že spolu chodili a navyše, že je Benov brat.

„Ja ale nemôžem za to, že si mu nič nepovedala.“ bránil sa. „Takto mám záruku, že môžem byť s tebou.“ pobral sa ku dverám. „A mám pocit, že ma máš stále rada, inak by si sa so mnou takto otvorene nerozprávala.“ žmurkol na ňu.

„Zmizni už!“ zazrela naňho.

„Ako chceš.“ chytil kľučku. „Stretneme sa doma. Som zvedavý ako sa darí bratovi.“

„Snáď sa nechceš teraz vrátiť domov?“ nervózne sa spýtala.

„Ešte porozmýšľam.“ zabuchol za sebou dvere a Allison ostala sama. Po dlhej chvíli rozmýšľania dospela k záveru, že musí Dannymu všetko povedať. Hlavne skôr ako to zistí aj sám. Vybrala sa preto za ním do izby. Keď prechádzala okolo Mattovej, vtiahol ju dnu a zavrel dvere. „Kdeže ideš?“ stále ju držal okolo pása.

„Si normálny? Pusti ma!“ dvihol ruky, aby mohla ustúpiť. „Ďakujem.“ upravila si pokrčené tričko. „Už to viac nerob!“

„Prečo? Myslel som si, že ma ideš navštíviť.“ zahral hlúpeho.

„Vieš veľmi dobre, kde som mala namierené...“

„Nechcela si náhodou vedieť, či idem domov?“ vyzval ju, aby si sadla. „Zatiľ sa tam nechystám...“ ubezpečil ju.

„Tak aj pri tom ostaň!“ vyšla von z dverí. Danny v izbe nebol a tak sa vrátila, aby si zbalila pár vecí na cestu. Od únavy rýchlo zaspala.

Ráno ju zobudil Danov hlas. Trochu sa pomrvila na posteli a potom otvorila oči. Jej priateľ sa na ňu mlčky usmieval. Presne vedela, že práve v tejto chvíli sa chystá ju pobozkať, tak ako to mal vo zvyku. Napokon Dan odišiel, aby sa mohla v pokoji prezliecť. Prešla do kúpeľne, ktorá bola oproti jej izby. Práve si čistila zuby, keď vošiel Matt.

„Bré ráno, srdiečko.“ pozdravil ju s úsmevom na perách.

„Ako komu. Prosím, nehovor mi srdiečko, dobre?!“

„Mám pocit, že sa tu niekto zle vyspal.“ skonštatoval. „No tak, hlavu hore! Všetko bude o.k.“ hovoril tak povzbudivým hlasom, až mala na chvíľu pocit, že to bude fajn.

„Prečo mi pomáhaš?“ zvedavo sa spýtala.

„Lebo ťa mám rád.....“

„Už zase začínaš?“ Allison ho nenechala dohovoriť.

„Neskáč mi do reči. Mám ťa rád, lebo si moja kamarátka.“

„Takže už nie si presvedčený o tom, že ma ľúbiš?“ spýtala sa s nádejou v hlase.

„Myslím, že nie. Vieš do rána som o tom všetkom premýšľal a ...“ nedopovedal, lebo sa začala smiať. Allison sa zdala tá situácia smiešna. Stál pred zrkadlom, pozeral doňho, celý strapatý rozhadzoval rukami, pričom v jednej z nich držal zubnú kefku. „Čo ti je smiešne?“

„Len sa na seba pozri ako sa tváriš.“ zamyslene pozrel do zrkadla.

„Tak ja ti pripadám smiešny, čo?“ začal sa smiať, pustil vodu a ofrkal ju. Voda bola studená, takže zvýskla, čo určite počuli aj ostatní v dome. No momentálne jej to bolo jedno, taktiež pustila vodu a všetko to Mattovi vrátila aj s úrokmi. „Hm, hm, hm... . Neruším?“ vyrušil ich Dan pri zábave, ktorú pokladal za detinskú. Obaja sa zľakli, lebo doteraz si ho vôbec nevšimli nakoľko boli zaujatí sami sebou. „Čo to tu stvárate?“ nástojčivo sa spýtal.

„Prepáč, len sme sa tak trochu špliechali.“ odpovedala All.

„To vidím. Si celá mokrá. A vôbec všetko je tu mokré.“ s Mattom sa poobzerali okolo. Zahanbene sa na seba pozreli a znovu vybuchli smiechom.

„Prepáč, Danny. Po raňajkách to upraceme. Sľubujem.“ Dan na ňu pozrel. Všimla si, že už nie je taký pokojný ako inokedy.

„Ty nič upratovať nebudeš, lebo cestujeme! Zabudla si?“ pripomenul jej.

„Idem sa prezliecť.“ vyšla z kúpeľne. Počula ako Danny niečo hovorí Mattovi, ale nepočula dobre o čom sa bavia.

„Matt, ruky preč od Allison! Je to jasné?“ povedal Dan nepriateľským tónom.

„Ty ju vlastníš? All je slobodný človek a môže sa stýkať s kým chce.“

„Ale je moja, počuješ!?“ Matt nestihol nič povedať, lebo All vošla do kúpeľne.

„Idem sa pozrieť, či už je Lizzy hore.“ Dan ešte raz venoval Mattovi nevraživý pohľad a odišiel.

„Naozaj ho chceš vziať so sebou?“ spýtal sa Matt s plnou vážnosťou. „Vezmi radšej mňa. Koniec koncov rád sa vrátim domov.“ provokačne sa usmial.

„Radšej nie. Len si pekne ostaň tu!“

„Takže sme priatelia?“ spýtal sa a podal jej ruku.

„Priatelia.“ jej ruka sa strácala v tej jeho. „Myslíš, že sa Dan na nás nahneval?“ spýtala sa.

„Nie. Len žiarli.“

„Hlúposť.“ neveriacky pokrútila hlavou.

„Tak sa na to pozrime z tej druhej strany. Ty by si nežiarlila, keby si ho našla v tej istej situácii s inou?“

„Ja neviem.“

„Tak to ho potom veľmi neľúbiš.“ nezdržala sa a hodila po ňom handru. „Teraz si začala ty.!“ ukázal na ňu prstom a usmial sa.

„Vieš čo? Nie si až taký zlý.“

„Myslím že sa z nás stali dobrý kamaráti.“

„Áno, taký aký sme boli ....“ nedopovedala, lebo si uvedomila, čo ide povedať.

„S Benom?“ spýtal sa jemne a ona prikývla. „To je o.k. Som rád, že som tvoj kamarát a preto ti prajem šťastný návrat domov.“

„Ďakujem.“ chcela už odísť, keď ju ešte zastavil.

„Ak stretneš Bena, pozdravuj ho.“ usmiala sa. „A ešte niečo!“ pristúpil k nej. „Smiem ťa objať?“ nečakal na odpoveď a objal ju. „Som rád, že ťa mám.“ pošepol jej do ucha.

„Aj ja.“ musela priznať.