Dvaja bratia a Allison - 2. časť

Po raňajkách sa rozlúčili a pobrali na cestu. S Dannym ubehla veľmi rýchlo. Allison sa zdal síce čudný, ale nepýtala sa ho na nič. Čím bližšie boli k jej domovu, tým bola nervóznejšia. V hlave jej vírili rôzne myšlienky. Oprela si hlavu o Dannyho plece a zavrela oči.

„Tak, kde vidíš Emily?“ spýtal sa Danny, keď vystúpili z autobusu. Ale žiadna Emily tam nebola.

„Emily nevidím, ale vidím...“ neverila vlastným očiam.

„Koho vidíš?“ nervózne sa spýtal, keď zbadal čo sa s ňou deje.

„Bena.“ povedala skoro bez dychu.

„Ben?!“ Danny nervózne zopakoval. Nečakal ho.

„Áno a ide oproti nám.“ vyzeral rovnako dobre ako pred jej odchodom. Ben sa tiež potešil, že ju vidí a skôr ako stihol pozdraviť ju vrúcne objal a vtisol jej na líce bozk. Potom odstúpil, pričom ju stále držal za ruky.

„Allison Lyneová!“ zvolal. „Rovnako krásna a šarmantná ako pred rokmi.“ povedal a usmial sa. Jeho modré oči odrážali pocit radosti a šťastia. Vlasy mal orieškovej farby, tak ako kedysi, len ich mal krátke. V tomto boli s Mattom dosť odlišný. Ben vždy nosil krátky strih. Zrazu dostala chuť zaboriť do nich ruku a postrapatiť ho ako kedysi. Mal na sebe bledé nohavice kávovej farby a biele tričko. Vyzeral úžasne.

„Ďakujem.“ úsmev som mu vrátila. „Vidím, že ty taktiež nezaostávaš.“ pochválila jeho vzhľad. „Ben, chcela by som ti predstaviť môjho priateľa Dannyho Warrea.“ až vtedy si Ben všimol, že nie je sama.

„Ben Rett, teší ma.“ Dan mu podal ruku.

„Tak, predstavovanie máme za sebou. Myslím, že môžeme ísť, čo povieš srdiečko?“ Dannyho oslovenie ju zaskočilo. Predtým ju tak oslovoval veľmi málo na verejnosti, tým menej pred cudzími..

„Áno, v poriadku. Ty Ben a kde je Emily?“

„Ostala doma, lebo jej niečo do toho prišlo.“ Ben sa zachoval ako gavalier a zobral jej tašku, za čo mu bola vďačná.

„Emily? Tá Emily, ktorá pre nás mala prísť?“ spýtal sa Dan.

„Áno. Emily Clayová, Ben s ňou chodí od vtedy, čo sa sem presťahovala.“ pripomenula mu.

Cesta k domu ubehla veľmi rýchlo. Koniec koncov od zastávky to nebolo veľmi ďaleko. Tak pol hodina cesty pešo.

„Tak a už si doma.“ Ben jej podal ruku, no odmietla. Vystúpila z auta a poobzerala sa okolo. „Nič sa tu nezmenilo.“ informoval ma Ben,kým Danny vystupoval. Bol očarený tak, ako ja.

„A kto býva v tom susednom dome?“ spýtal sa Dann aj napriek tomu, že to vedel.

„Ja.“ odpovedal Ben.

„Ben, ďakujeme za odvoz.“ usmiala sa naňho.

„Spravil som to rád.“ pobral sa k svojmu domu.

„Prídu aj tvoji rodičia?“ spýtal sa Dan. Medzitým vošli do domu.

„Myslím, že nie. Nebývajú tu odvtedy, čo som dostala štipendium a odsťahovala som sa k vám do Ameriky.“ najprv si oddýchli v obývačke a potom ju Danny nasledoval hore schodmi. Zaviedla ho do izby na poschodí.

„Práve ma napadol jeden z dôvodov, prečo ste boli priatelia.“

„Ako to myslíš?“ zarazilo ju, čo povedal.

„No preto, lebo máte izby oproti sebe. A je to tak blízko, že keď otvoríš okno, môžete sa spolu rozprávať.“ Jediné, čo Allison vtedy zaujímalo bolo to, že odkiaľ vedel, že tá izba oproti je Benova. „Určite rozmýšľaš ako to viem.“ letmo na ňu pozrel. „No podľa tej vysokej štíhlej postavy, čo tam stojí usudzujem, že to je on. A pochybujem, že by tu jeho starý otec blikal baterkou do okna.“ hneď ako to dopovedal, priskočila k oknu. Dan ustúpil. „Vyzerá to tak, že chlapec je veľmi zvedaví. Čo keby sme mu niečo predviedli?“ ani sa nestihla spamätať a už ju Danny otočil k sebe a začal bozkávať. Snažila sa vymaniť z jeho objatia, ale bol silnejší. Medzitým ešte stihol zastrieť záves. Hneď ako to spravil ju pustil. „Tak a teraz môže blikať koľko len chce.“ usmial sa. Allison sa snažila pochopiť prečo spravil túto scénu, ale radšej to nechala tak.

„Ukážem ti tvoju izbu.“ povedala a ťahala ho von z izby.

„Najradšej by som tu ostal s tebou, aby som mal istotu, že sa to nezopakuje.“

„Čo prosím?“ bola prekvapená.

„To blikanie baterkou. Najprv to zvítanie a teraz blikanie. Čo si o sebe myslí?“ trochu ho to vyviedlo z miery.

Po zvyšok dňa Allison vŕtalo v hlave, čo Ben asi tak chcel. Po večeri sa dlho zhovárali. Allison spomínala na staré časy. Zrazu si uvedomila koľko je hodín a tak sa pobrali spať. Dan šiel do svojej izby na prízemí a ona do svojej. Odostrela záves, no tma v okne naproti ju nepotešila. Ale predsa vzala baterku a zablikala ňou. S napätím očakávala, čo sa bude diať. Odblikal ako za starých čias. Bolo to znamenie, že sa stretnú v neďalekom altánku, ktorý postavili rodičia. Bez rozmýšľania sa potichu vykradla von. Nemyslela na nič, len aby tam bola čím skôr. Ben tam stál otočený chrbtom a keďže prišla potichu, nevšimol si ju. Naskytla sa jej chvíľka na to, aby si ho ešte raz dobre obzrela, i keď bola tma.

„Ahoj.“ pozdravila ho nakoniec. Ben sa otočil. No aj v tme videla, že nemá dobrú náladu.

„Sadneme si!?“ znelo to skôr ako príkaz než otázka.

„Stalo sa niečo?“ opatrne sa spýtala.

„Áno, ale nechcem ťa tým zaťažovať. Ešte si len prišla a ...“

„No ale už si ma sem vytiahol. Navyše si rada vypočujem, čo máš na srdci. Tak ako za starých čias.“

„A vždy mi perfektne poradíš.“ dodal s úsmevom.

„Prečo nie? Počúvam.....“ pohodlne sa oprela.

„Pohádal som sa s Emily. Preto neprišla.“

„Ale veď to je u vás bežné. Prečo ťa to zobralo až teraz?“ myslela si, že sa chcel rozprávať o niečom inom, ale mýlila sa. „Chcem tým povedať, že na zastávke si bol veselý...“

„Aj som bol, pokiaľ...“ stíchol.

„Pokiaľ, čo?“ netrpezlivo sa spýtala.

„Pokiaľ si mi nepredstavila toho svojho priateľa, toho Denisa, či ako sa volá.“ jeho správanie sa začalo zrazu meniť.

„Danny!“ opravila ho.

„Aký Danny?“ spýtal sa nechápavo.

„Volá sa Danny.“

„Aha.“

„Čo sa týka blikania po obede, chcel si niečo? Teda okrem toho, že si sa pohádal s Emily.“ zrejme ho fakt, že má priateľa nepotešil. Asi to bola chyba, že mu to zatajila, ale koniec-koncov nebola povinná ho o tom informovať. Navyše ani neboli už v takom častom kontakte.

„O tom mi nerozprávaj!“ vyskočil z lavičky. „Vedela si, čo blikanie znamená. Ale ani si sa neunúvala zdvihnúť baterku alebo otvoriť okno.“ bol ako zmyslov zbavený. „Nakoniec sa tam s ním ešte aj začneš bozkávať. A rovno pri okne! To aby ťa všetci videli, čo?“ pohŕdavo sa spýtal.

„O čo ti ide?“ nechápavo sa spýtala, no vôbec on nepočúval.

„A nakoniec ešte zatiahneš záves, viem si predstaviť... .“

„Ben!“ zvolala a vstala z lavičky. „Sklapni už konečne!“ uvedomila si v akej sú blízkosti.

„All, povedz mi, ľúbiš ma ešte?“ uprene sa na ňu zadíval.

„Na toto ti neodpoviem.“ ostala šokovaná. „Nemáš právo sa na to pýtať, keď nepočujem z tvojich úst nič iné len Emily sem a Emily tam.“

„Ty žiarliš!“ poznamenal.

„Ani náhodou.“ Zaprela. Ticho sa prehlbovalo. „Neviem o čom sa tu bavíme...“ skoštatovala a chcela odísť.

„Allison! Kam ideš?“ spýtal sa akoby sa nič nestalo.

„Domov. Skôr ako sa zobudí Danny.“ nechela, aby to zistil.

„Danny, už zase ten Danny!“

„Prečo ma nemôžeš chvíľu počúvať?“ zvolala zúfalo.

„Veď ťa počúvam.“

„Nie! Nepočúvaš ma od toho dňa, čo si zbadal Emily.“ znelo to ako výčitka.

„Si moja najlepšia priateľka, tak o čom som sa mal s tebou baviť? Veril som ti....“

„Veril? Chceš tým hádam naznačiť, že teraz mi už neveríš?“ vrátila sa o kúsok nazad. Netrpezlivo čakala na odpoveď.

„Uhádla si. Neverím ti od chvíle, čo si mi predstavila toho tvojho Denisa.“

„Dannyho...“ znova ho opravila.

„To je jedno.“ povedal. „Čo si tak ticho?“ spýtal sa po chvíli mlčania.

„A čo ťa je do toho?“ odvrkla som. „Nech ti poviem čo chcem, aj tak mi neveríš, takže to je jedno.“ Nič na to nepovedal. „Myslím, že je najvyšší čas ísť. Mrzí ma, že to takto dopadlo.“ Otočila sa vykročila k domu. Bolo jej jedno, či ta Ben ostal, alebo šiel hneď za ňou. Nečakala, že sa tak zmenil. Pri tej hádke mu zabudla povedať, aby nespomínal Matta, lebo Dan nevie, že to je Benov brat. Musím mu to povedať – pomyslela si.

Avšak s Benom sa osamote nerozprávala už týždeň. Vyhýbala sa mu ako to len išlo. A ak sa aj náhodou stretli, vždy bol Danny s nimi. Ku koncu týždňa sa stretli s Emily. Posadali si na trávu a spravili menší piknik. Ben bol opretý o strom a v náručí držal Emily. Slnko mu pomedzi lístie vrhalo trblietavé svetielka do vlasov, a práve vtedy si Allison uvedomila, že ho ešte stále ľúbi. No rýchlo som zahnala svoje myšlienky.

„All, veď ty budeš mať pozajtra narodeniny!“ zvolala Emily a tým ju vyrušila od úvah. „Hm, čo keby sme spravili malú oslavu?“ spýtala sa po chvíli.

„Dobrý nápad.“ povedal Ben a pobozkal Emily do vlasov.

„Neviem, či by som chcela oslavu.“ povedala neisto.

„No tak, nebuď taká.“ naliehal Ben. Mal oslavy veľmi rád už od detstva. „Danny?“ otočila sa naňho.

„Rob, čo uznáš za vhodné.“ odvetil nevrlo.

„V poriadku.“ odpoveď ich potešila. Ben sa na ňu usmial od ucha k uchu.

„Tak sme dohodnutí. Nechajte to na mňa.“ povedala Emily.

„All, poď sa so mnou prejsť.“ zašepkal jej Dan do ucha.

„Prečo nie. Ak sa nenahneváte, my vás na chvíľu opustíme.“ vstala, stále hľadiac Benovi do očí.

„Kdeže idete?“ spýtal sa Ben s nezaujatosťou v hlase.

„Niekde, kde budeme sami.“ Danny odpovedal s nevraživosťou v hlase.

„Ako sa ti tu páči?“ spýtala sa po chvíli cesty.

„Prečo sa pýtaš?“ bolo vidieť, že je urazený.

„Dávno sme sa spolu nezhovárali tak, ako predtým.“

„Pamätáš sa na náš rozhovor doma?“

„Ktorú časť máš na mysli?“ rozmýšľala o čo mu ide.

„Tú, v ktorej sme hovorili o vašom vzťahu s Benom.“ pustila sa jeho ruky a zastavila.

„O čo zas ide? Len mi nezačni tvrdiť, že ma miluje.“

„A prečo nie? Veď je to pravda. Iba slepý by si to nevšimol.“

„Nie! Nie je to pravda! Nikdy ma neľúbil a ani nebude.“ Sadla si na trávu. Danny si prisadol.

„Potom prečo ťa stále vyhľadáva?“ spýtal sa podráždene.

„Ben?“

„A kto iný?“ vybuchol.

„Musíš všetko komplikovať?“

„On z teba nespustí oči a ja všetko komplikujem?!“ Danny zrazu vyskočil a začal prechádzať sem a tam. Nakoniec sa pred ňou zastavil. „Ale ja mu ukážem, kde je jeho miesto!“ povedal rozhodne. „Postarám sa o to!“ a vykročil smerom k nim.

„Kde chceš ísť?“ okamžite vyskočila a snažila sa ho zadržať.

„Nestaraj sa do toho!“ začal ju odstrkovať. Medzitým sa Ben blížil k nim.

„Danny, prosím...“ v jej hlase bolo počuť zúfalosť. Napadla ju myšlienka ako ho zastaviť. Predbehla ho a pobozkala. Predpokladala, že Ben odišiel, ale bol to omyl.

„Neruším?“ spýtal sa po chvíli. Danny len okom naňho pozrel a pokračoval v tom, čo doteraz. Snažila sa od neho odtrhnúť, ale bolo to veľmi ťažké. Ben to napokon vzdal.

„Čo to stváraš?“ spýtala sa vyčítavo.

„Nemôžem bozkávať svoju priateľku?“ hlas mal podráždený.

„Radšej sa vráťme! Nemá to zmysel.“ vrátili sa k nim, no Ben už balil veci.

„Oslava bude večer.“ Emily ich informovala.

V deň narodenín jej Danny priniesol raňajky až do postele.

„Ako môžeš spať pri odostretom okne?“ spýtal sa na úvod.

„Neviem, ale idem ho otvoriť.“ v tom čase otváral okno aj Ben. Zamával jej, tak sa naňho usmiala.

„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa.

„Veľmi dobre. Ďakujem za opýtanie.“ Ben sa len pousmial. Chcel ešte niečo dodať, ale vtom sa do rozhovoru zamiešal Dan.

„Dobré ráno, miláčik.“ povedal a hneď ju pobozkal. Potom len tak ledabolo pozdravil Bena a ťahal ju do kuchyne. „Chcem sa ťa niečo spýtať.“ bol výnimočne kľudný.

„Tak sa pýtaj.“ vyzvala ho.

„Aký chceš darček?“

„Auto k tomu jedného striptéra...“ zachichotala sa.

„Nie si náhodou náročná?“

„Pre mňa je najkrajší darček to, že môžem byť s ľuďmi, ktorých mám rada.“ povedala úprimne.

„A ktorých miluješ.“ dodal a pozrel jej do očí. „Už mám pre teba skvelý darček.“ povedal po chvíľke rozmýšľania.

„Danny, nemusíš si robiť starosti.“

„Je perfektný. Zabijem tak dve muchy jednou ranou. Ak dovolíš, musím ísť...“ vtisol jej bozk a šiel preč. Ostala tam stáť ako obarená. Nestihla sa spýtať kam ide. Jej vnútorná nervozita sa opäť vrátila a čím viac sa blížil večer, tým viac sa stupňovala. Danny sa zrazu tváril šťastne ako v siedmom nebi.

Ako prvý prišiel Ben. V podstate celý deň pobehoval po dome. Mal na sebe čierne rifle a v tom zapravenú snehovo-bielu košeľu. Rukávy mal vyhrnuté, takže vynikli jeho pekne opálené ruky. Pri tomto štýle oblečenia vynikla jeho perfektná postava.

„Ahoj.“ pozdravil s úsmevom na perách. Nemohla od neho odtrhnúť oči. Zrazu vystrčil ruku a predo ňou sa objavila kytica ruží. Chcela ho pobozkať na líce, ale vtom sa za ním objavila Emily. Mala na sebe bledé letné nohavice a tričko marhuľovej farby.

„Nech sa páči, poďte ďalej.“

„Myslím, že môžeme ísť rovno do záhrady.“ povedala Emily a stratila sa im z očí.

„Vyzeráš nádherne.“ Zašepkal jej Ben do ucha, keď prechádzal okolo. Mala na sebe len jednoduché šaty s kvetinovým vzorom. V záhrade už čakali nový aj starý priatelia. Allison trochu zneistela, keď ju Ben nechal samú.

„Všetko najlepšie, All!“ ten hlas jej bol povedomý.

„Lizzy!“ zvolala keď sa otočila. „Nemôžem uveriť vlastným očiam.“

„Tak ver. Počuj, kde je ten slávny Ben? Nie je to ten sympatický chalan, ktorý stojí pri Emily?“ hnedé oči sa jej zaleskli pri pohľade naňho.

„Áno, to je on.“ odpovedala nezaujato. Priala si byť na Emilinom mieste. Ben si všimol ako ho pozorujú a iba sa pousmial.

„Vyzerá bohovsky.“ povzdychla si.

„Ellizabeth Warreová!“ napomenula ju žartovne Allison. „Kde sa podela tvoja láska k Mattovi?“

„Nemusíš sa obávať. Tá je ešte stále v mojom srdci. Je to zaujímavé, ale Ben sa naňho veľmi podobá.“

„Vieš pravda je taká, že sú bratia.“ vyhŕkla bez premýšľania, veď tak či tak už nemalo zmysel to pred ňou tajiť.

„To mnohé vysvetľuje.“ pozrela na Allison a potom späť na Bena. „Ale vyzerá byť milší ako Matt.“

„All, poď je čas na darčeky.“ Emily zasiahla do ich rozhovoru. Lizzy neváhala a hneď ju začala ťahať do Benovej časti záhrady, kde už čakali Danny, Emily a Ben. Prvý darček dostala od Emily a Bena.

„Musím priznať, že ho vyberala Emily. Dúfam, že sa ti bude páčiť.“ povedal Ben a podal jej škatuľu zabalenú v baliacom papieri.

„Mne pomáhala Lizzy.“ povedal Danny ešte skôr, než stihla rozbaliť Benov darček. Vo vnútri sa skrývali nádherné dlhé saténové šaty bordovej farby, vhodné na slávnostné príležitosti.

„Ďakujem.“ vtisla Emily na líce bozk.

„Určite ti pristanú.“ pošepol jej Ben pri objatí.

„No a môj dostaneš až keď si vyskúšaš ten ich.“ povedal Dan.

„Príď sa nám ukázať!“ zakričala ňou Emily.

Benov dom poznala dokonale, takže bez okolkov vybehla hore po schodoch a zamierila do jeho izby. Od jej príchodu do nej vstúpila po prvý raz. Avšak nič sa v nej nezmenilo. Vyzliekla si šaty a obliekla tie nové. Pohľad jej spočinul na plagáte, ktorý visel nad posteľou. Bol na ňom vyobrazený obrázok z jeho, vlastne ich spoločného najobľúbenejšieho filmu. Zo spomínania ju vyrušili niekoho ruky na jej chrbte.

„Spomínaš si, ako sme ho tam lepili?“ spýtal sa Ben medzitým, ako jej zapínal zips na šatách. Nežne ju objal.

„Áno. Boli to pekné časy.“ Allison si zrazu priala, aby takto stáli večne.

„Hej, to boli. Máš pekný parfém, nádherne vonia.“ oprel si hlavu o jej. Bol to skvelý pocit.

„Páči sa ti?“ pohodlne sa oňho oprela.

„Veľmi.“ zašepkal zastretým hlasom.

„Prečo si ho ešte nezvesil?“ snažila sa vymaniť z jeho objatia, pretože nebola schopná triezvo uvažovať.

„Neviem, možno som čakal na teba.“ otočil si ju tvárou k sebe. Túžila potom, aby ju pobozkal, no zároveň mala strach. Hľadel jej do očí a jeho tvár sa pomaly približovala. Pohľad sa mu zastavil na jej perách a vtom...

„Ben!“ hlas Emily sa rozľahol po celom dome a pokazil tú nádhernú chvíľu.

„Už idem!“ zakričal jej.

„Kde si?“

„Tu, bol som v kúpeľni.“ medzitým vyšiel z dverí. Videla ako schádza po schodoch. Prešla do kúpeľne, kde bolo zrkadlo. Stála pred ním a rozmýšľala o tom, čo sa práve stalo. Napokon sa vybrala za nimi.

Danny už netrpezlivo čakal. Skôr ako stihol niečo povedať, niekto začal hrať na klavíri jej obľúbenú skladbu. Allison pozrela ku klavíru a ostala prekvapená, že vidí Matta. V tom má určite prsty Emily – pomyslela si. Ben k nej prikročil a požiadal ju o tanec. Zaviedol ju trošku ďalej od ostatných a opatrne ju chytil.

„Ďakujem.“ povedala po tichu. „No nechce sa mi veriť, že Emily s týmto súhlasila.“

„Nesúhlasila, ale je mi potešením, že môžem tancovať s najkrajším dievčaťom v tejto záhrade.“ pošepkal jej do ucha. „Tak, ako prvý krát. Pamätáš?“

„Bolo to na jednom z večierkov tvojich rodičov tesne pred tým ako..“ sklopila zrak.

„Ako si odišla a mňa tu nechala.“ doplnil za ňu. Dvihla hlavu a ich pohľady sa stretli. „Vieš ako končia takéto scény v romantických filmoch?“ spýtal sa nežným hlasom.

„Odkedy pozeráš také filmy?“

„Odvtedy, čo sme ich pozerali spolu každý piatok.“ Allison potešilo, že si to pamätá. „Tak vieš?“ spýtal sa znovu.

„Viem, lenže tu nie sme vo filme.“ povedala zarmútene.

„To je pravda.“ skladba dohrala. Vrátili sa k ostatným. Matt zase zmizol. Bolo to divné.

„All, teraz je čas na môj darček.“ videla ako Danny niečo vyťahuje z vrecka svojich bledých nohavíc. Okamžite pochopila o čo ide. Podozrenie sa jej potvrdilo vo chvíli, keď si kľakol oproti nej. Ben okamžite spozornel. Už nepôsobil tak uvoľnene. „All, dovoľ, aby...“

„Danny, prosím...“ povedala so slzami v očiach. Zrazu pochopila, čo tým myslel keď povedal, že darčekom, ktorý jej daruje, zabije dve muchy jednou ranou.

„Nie, nič nehovor, len počúvaj. Toto je môj darček. Chcem ti povedať, že ty si to najlepšie a najkrajšie, čo ma v živote stretlo....“

„Danny....“ nenechal ju dohovoriť. Chcela ho zastaviť, no už bolo neskoro.

„Si svetlom môjho dňa. Si slnko, ktoré ráno vychádza, si mesiac, ktorý mi v noci svieti. Si sen, ktorý sa mi sníva a preto sa ťa tu pred všetkými, ktorých máš rada, pýtam...“ na chvíľu sa odmlčal.

„Nie....“ zašepkala zúfalo.

„Vydáš sa za mňa?“ nebola schopná zo seba vydať ani hlások. Slzy sa jej skotúľali po tvári v čase, keď jej navliekol na prst prsteň s bielym očkom. So strachom pozrela na Bena, no ten sa s opovrhnutím len prizeral. Ako by toho nebolo dosť, ešte ju aj pobozkal. Vtom sa Ben otočil a odkráčal preč. Danny si to všimol a tváril sa veľmi spokojne. Pozbierala odvahu, utrela si slzy a bola na odchode.

„Prepáčte, idem sa upraviť.“ a zmizla vo dverách domu.

Vbehla som do kúpeľne a pustila studenú vodu. Pohľad jej skĺzol na ruku, kde sa ligotal snubný prsteň.

„Je to nezvyk, že?“ neuveriteľne sa zľakla. Vo dverách stál Matt.

„No super. Už len ty si mi tu chýbal.“

„Mala by si mi byť vďačná. Prišiel som ťa zachrániť.“ hrdinsky sa zatváril. „All, si moja priateľka, nemôžem sa pozerať ako ničíš život sebe a môjmu bratovi.“

„Benovi? Tak ja mu ničím život?“ bola zúfalá. „Nebyť jeho, tak nie som teraz v tejto situácii.“

„Ty ho ľúbiš!“

„No a? Záleží na tom?“ zastavila vodu.

„Samozrejme, že na tom záleží. On ťa ľúbi tiež. Videl som vás v izbe.“

„To ešte nič nedokazuje.“

„All!“ bol to Danny.

„Čo zas chce ten chlap?“ Matt sa rozčúlil.

„Neviem a je mi to jedno.“

„To je ono, tak sa treba k nemu správať. Mala by si povedať Benovi pravdu.“

„Tebe sa to ľahko hovorí. To mám prísť k nemu a povedať, že ho milujem už pekných pár rokov, že myšlienka, s ktorou vstávam a zaspávam patrí len jemu, že naňho myslím celý deň a v noci sa mi o ňom ešte sníva? To nemyslíš vážne.!“

„A prečo nie?“

„Pretože on ma nemiluje. Nikdy ma neľúbil. Keby ma bol ľúbil tak ako tvrdíš, nenechal by ma odísť. Pýtala som sa ho, nech mi povie, prečo by som tu mala zostať, keď sa mi už vôbec nevenoval. Stále bol iba s Emily a ja som bola čím ďalej tým viac opustenejšia. Cítila som sa taká sama.“ povedala so slzami v očiach.

„Ešte si mu to neodpustila?“

„O tom sa tu nebudeme teraz baviť. Prepáč, ale musím ísť.“ zbehla dole do kuchyne. Potrebovala sa niečoho napiť. Pozerala von oknom ako sa všetci zabávajú aj napriek tomu, že ja ona sa cítila mizerne. Zrazu sa objavil Danny a objal ju. Využila, že sú chvíľu sami.

„Prečo si to spravil?“

„Čo?“ tváril sa nechápavo.

„Nerob zo seba blbca. Veľmi dobre vieš, čo myslím.“ v jej hlase bola počuť podráždenosť.

„Čo ti vadí viac? To, že som ťa požiadal o ruku a pobozkal alebo to, že nás videl tvoj údajne najlepší priateľ.“ spýtal sa ironicky. Už nebol taký kľudný ako kedysi.

„Zaujímavé je, že Matt ťa tak nerozčuľoval. Tak prečo si podráždený.“

„Matt. To je tiež jedna z nevyriešených otázok. Povedz, kedy si mi chcela oznámiť, že oni dvaja sú bratia?“ vytkol jej.

„Matta teraz z toho vynechaj. Hovoríme predsa o Benovi, tak prečo si podráždený? Keby si sa snažil aspoň trošku, tak by si zistil, že Ben je veľmi milý, dobrý a hlavne kamarátsky.“

„Prečo ho brániš?“ vybuchol.

„Lebo je to môj najlepší....“

„Aspoň neklam. Nie je to tvoj najlepší kamarát. Vidím predsa ako sa na teba pozerá. A ako sa tváril, keď som ťa požiadal o ruku.“

„Vážne? Nehovor! A nie je to náhodou tak, že žiarliš?“ oprela sa o linku. Nikdy nemali dôvod na hádky.

„Nežiarlim. Naňho? Nikdy! Ale teraz ma dobre počúvaj...“ pristúpil k nej a so zdvihnutým ukazovákom pokračoval. „Zakazujem ti, aby si sa k nemu čo i len priblížila bez toho, aby som bol pri tom, počuješ?“ chytil ju za ramená a zatriasol ňou.

„Ale vždy, keď sme sa stretli si bol pri tom.“

„Vážne?. Tak prečo si potom nepamätám obsah rozhovoru pri lavičke? Veď som tam bol, či nie?“ Allison s ním chodí už štyri roky, ale takéhoto ho vôbec nepozná.

„Ben chodí s Emily.“ povedala rázne.

„Práve preto si zobrala to štipendium, aby si sa na nich nemusela dívať. Vtedy si ho možno nezaujímala, ale teraz......“

„Trepeš hlúposti!“

„Prečo si teda vtedy neoznámila, že prídem aj ja?“ spýtal sa podráždene.

„Už to chápem. Tebe nejde o to ako sa na mňa pozerá, ide ti o to, že som nepovedala, že prídeš.“

„Nie, štve ma, že s ním tráviš toľko času sama.“

„Je to môj najlepší kamarát! Nemôžem mu povedať, aby išiel za Emily.“

„V tom je ten problém! Ona má byť jeho najlepšia kamarátka. Lenže vy dvaja priam vyhľadávate možnosti ako byť spolu. Povedz, koľko tajných signálov ešte máte a kde sa stretávate?“

„Do toho ťa nič.! S tou baterkou sme si len spomenuli na staré časy.“

„Takže aj to objatie bola spomienka na staré časy?“ v jeho hlase bolo počuť pohŕdanie. Podoprel si bradu a skúmavo sa na ňu zadíval. Po chvíli dodal. „Stavím sa, že keby som tu nebol spomínali by ste na staré časy trochu inak.“ tá veta ju zabolela. Zdvihla ruku a dala mu facku. „To bolo naposledy!“ schmatol jej ruku a tou svojou sa na ňu zahnal. Odstrčila ho a vybehla von z dverí. „Allison!“ jeho hlas sa rozľahol po kuchyni.

Ani na okamih nezastavila. Chcela ujsť od všetkých, od Dannyho, Emily, ale hlavne od Bena. Hlavou jej vírili rôzne myšlienky, ale ani na jednu sa nemohla sústrediť. K altánku ísť nemohla, pretože by ju tam ľahko našli. Rozbehla sa preto k malému jazierku. Sadla si na trávu a pozerala do prázdna. Slnko už zapadlo, takže začalo byť chladno. Hlavu si oprela o kolená, a tak si nevšimla ako sa priblížil Ben. Ticho si sadol vedľa nej, zdvihol kamienok a hodil ho do vody.

„Pred kým utekáš?“ spýtal sa potichu.

„Nie je to jedno? Ako si ma našiel?“

„Nebolo to ťažké. Vždy, keď si mala nejaký problém, šla si sem.“ poznal ju dokonale.

„Zdá sa ti, že mám problém?“ spýtala sa ironicky.

„Myslím, že áno. Vyzeráš ako kôpka nešťastia a navyše ti je zima.“ vyzliekol si sveter a prehodil jej ho cez plecia. Príjemne zohrieval a voňal jeho parfémom. Allison si spomenula, že takúto vôňu mu kúpila naposledy na jeho narodeniny, milovala totiž korenisté vône. Bolo milé, že aj po rokoch sa mu páčila tak, ako aj jej

„Výborne! Čo myslíš, kto za to môže?“

„Neútoč na mňa! Ty tu sedíš v mojich šatách, ktoré som ti s radosťou vyberal, lebo som vedel, že v nich budeš vyzerať fantasticky. Navyše Dannyho prsteň máš na ruke ty a nie ja.“

„Nepripomínaj mi to, prosím.“ vyhŕkli jej slzy do očí. „Toto som nechcela.“ nič nepovedal, len ju mlčky objal.

„Chcem ti niečo povedať.“ dodal po chvíli.

„Nie! Ja ti niečo poviem. Pokazil si to, strašne si to pokazil!“ pozrela mu do očí.

„Tak ja som to pokazil?! Ty si sa bozkávala s mojim bratom. Ty si zasnúbená....“

„Prestaň!“ vstala a bola na odchode. „Nemôžem za to, že nevieš čo chceš.“

„Kam ideš?“ spýtal sa kľudne a vstal zo zeme.

„Preč!“ nezastavila. Ani si nevšimla a Ben už bol pri nej. Chytil ju za plecia a otočil k sebe. Začala cúvať, ale narazila do stromu, ktorý stál za ňou. Stáli oproti sebe a presne vedela, čo chce spraviť.

„Máš pravdu. Nemôžem vedieť čo chcem, ak nepoznám pocit pri tvojich bozkoch.“ jeho pohľad skĺzol na jej pery.

„Nie!“ povedala s posledným kúskom rozhodnosti v hlase.

„Prečo? Matt ťa môže bozkávať, Danny ťa bozkáva, ja nemôžem?“ spýtal sa ironicky.

„Musel si ich spomenúť?“ uhla pohľadom.

„Som presne ako oni. Túžim ťa pobozkať už odvtedy, čo som videl ako sa bozkávaš s Mattom.“ jeho tvár sa priblížila. V okamihu ako sa ich pery mali dotknúť, uhla tvárou a on ju pobozkal na líce. Lenže pokračoval ďalej. Pobozkal ju na zavreté viečka a smeroval k perám.

„Nie!“ nevládala sa už brániť. V tej chvíli sa ich pery spojili. Bol to nádherný a zároveň bolestný pocit. Čakala na ten bozk tak dlho, no vedela, že ju nemiluje. Nikdy jej to predsa nedal najavo.

„Dosť!“ musela to ukončiť. Už nevydržala tú bolesť.

„Tvoje vlasy majú peknú vôňu.“ povedal a rozopol sponu, ktorá ich držala po kope a spustili sa na ramená.

„Choď radšej preč!“

„Nemôžem, nechcem....“

„Čo Emily?“ oddialil svoju tvár od jej.

„Už nie je žiadna Emily. Sľubujem, že sa s ňou porozprávam.“

„Nikdy som sa nemala vrátiť.“

„Prečo? Ľúbim ťa a cítim, že ty ma ľúbiš rovnako ako predtým, keď si mi to povedala.“ pozrela naňho a pokrútila hlavou. „Ale áno. Ľúbim ťa a veľmi. Dovoľ, aby som ti to dokázal.“

„Ako?“

„Takto.“ znovu ju pobozkal. Chytil j za ruku a stiahol jej z prsta snubný prsteň. „Už ho nebudeš potrebovať.“

„Máš pravdu.“ usmiala sa.

„Som šťastný, keď sa smeješ. Sľubujem, že budem robiť všetko preto, aby si bola šťastná.“

„Ja viem. No je mi ľúto Emily.“

„Nikdy si ju nemala veľmi rada.“

„To nepopieram, ale predsa... . Mal by si ísť za ňou.“

„Chcem ostať ešte s tebou. Cítim sa skvelo. Ale aj tak chcela so mnou hovoriť ešte predtým, než sme sem prišli. Počkáš ma tu?“

„Ja sa musím tiež vrátiť. Choď prvý!“

„V poriadku, tam sa aj tak stretneme.“ vtisol jej bozk a vrátil sa späť. Jej pocit zúfalstva, smútku a sklamania sa zmenil na neopísateľné šťastie. Stále cítila jeho bozk na perách.

Po chvíli sa vybrala za ním. V záhrade bolo stále veľa ľudí. Danny k nej hneď pribehol.

„Prepáč. Je mi to ľúto. Bol som protivný.“

„Neospravedlňuj sa. Povedal si len to, čo si mal na mysli. A vieš čo? Mal si pravdu. Ľúbim Bena a preto sa nemôžem za teba vydať.“ vrátila mu prsteň.

„Ale....“ nechápal to.

„Žiadne ale. Otvoril si mi oči. Som ti naozaj vďačná za všetko, čo si pre mňa spravil. Musíš pochopiť, že sa nevieš ovládať. Veď si ma skoro udrel.“

„Nikdy by som....“

„To hovoríš teraz.“ na chvíľu zastavila. „Čo sa týka toho vyhrážania sa Mattovi, myslím, že bolo zbytočné.“

„Len preto sa so mnou rozchádzaš?“

„Už som ti predsa povedala, že ľúbim Bena.“

„V poriadku, tak si choď! Ale už sa nevracaj!“ povedal urazene. „Mimochodom Emily ti chce niečo povedať. Vraj je to ešte jeden darček, ktorý si nechala na poslednú chvíľu.“ premiestnili sa do Benovej záhrady. Elizabeth a Emily sa šťastne usmievali, no Ben sa tváril veľmi čudne.

„Už sú tu naši snúbenci!“ zvolala Emily. Allison videla ako sa Ben na ňu nešťastne pozrel. „Výborne. All chcem ti niečo oznámiť.“ Emily priam žiarila. „Viem to iba pár hodín....“

„O čo ide?“ spýtala sa nechápavo.

„Čakám dieťa.“ all nestihla nič povedať, lebo ju Emily celá šťastná objala. Celé šťastie bolo zrazu preč a cítila iba pocit prázdnoty.

„Gratulujem.“ povedala z posledných síl. Pozrela na Bena, no ten sa neodvážil na ňu ani len pozrieť.

„Ben by bol rád a Matt súhlasí, aby si bola krstná mama.“

„Kto to navrhol?“ bola zvedavá koho bol ten skvelý nápad.

„Ja!“ ozval sa Matt.

„V poriadku. Veľmi rada.“ snažila sa, aby to znelo úprimne. V skutočnosti chcela utiecť, vrátiť čas späť, aby mohla byť znovu v Benovom objatí.

„Ak sa nenahneváte, ja pôjdem.“ povedal Matt po chvíli.

„Idem s tebou.“ nemienila tam ostať už ani minútu.

Vošli do domu, kde ju Matt objal okolo ramien a zaviedol k nemu do izby. Sadla si na posteľ, už nevládala stáť. Sadol si oproti na stoličku.

„Prepáč.“ povedal smutne.

„Nie si zodpovedný za to, čo sa stalo.“

„Myslel som, že ťa ľúbi....“

„Tiež som si to myslela.“ vyhŕkli jej slzy z očí. Už ich nedokázala ďalej potlačiť. „Mala som vedieť, že Emily bude stále stáť medzi nami. A je jedno, či by šlo len o priateľstvo alebo aj niečo viac.“ vtom sa otvorili dvere a do izby vošiel Ben.

„Zmizni! V živote ťa už nechcem vidieť!“ chcela odísť, no pri dverách ju zastavil. S plačom sa mu vrhla do náruče a päsťami začala búchať do jeho hrude.

„Je mi to ľúto.“ pošepol jej do ucha.

„To je všetko čo povieš? Že je ti to ľúto?“ bola sklamaná.

„Prosím, nebuď ako malá. Máš 25 rokov, mala by si vedieť, že aj k takým veciam príde...“

„Benjamin!“ zasiahol do toho Matt.

„Nestaraj sa do toho Matthew. Choď preč!“ zaútočil na brata.

„Nie, ostaň!“ povedala rázne.

„Nech ide preč. To je len medzi nami.“

„Lenže to čo ti poviem môže počuť aj on.“

„Tak hovor!“ vyzval ju a prekrížil si ruky prsiach.

„Ben, máš 26 rokov. Nečakala som, že budem tvoja prvá. Vedela som, že ste spolu spali. Povedala mi to tvoja budúca žena. Jediné, čo som si myslela bolo, že si dostatočne zrelý na to, aby si si dal pozor. Ale ako vidím, mýlila som sa.“

„Povedal som ti predsa, že ma to mrzí!“ zvýšil hlas.

„Mrzí?! Počuješ Matt, jeho to mrzí!“ otočila sa mu chrbtom. „Predstav si, že aj mňa. Lenže nie to, že budeš otcom. Ale to, že som bola taká hlúpa a verila ti, že ma miluješ. Veď ty si ma po celý ten čas klamal. Snažil si sa mi pripomenúť minulosť a pritom si spával s ňou a určite ti to nerobilo problémy....“

„Čo mám ešte spraviť?“ chytil ju a otočil.

„Nič! Už si spravil dosť!“ snažila sa vytrhnúť z jeho rúk. Prečo už do pekla neodíde a nenechá ma na pokoji? – pomyslela si.

„Ale ja ťa milujem!“ nevzdával to.

„Už ma neoblbneš. Veď si Emily požiadal o ruku ešte pred mojím príchodom, tak o akej láske to tu prosím ťa hovoríš?“ spýtala sa ironicky.

„Ako to vieš?“ spýtal sa prekvapene.

„Povedzme, že Emily si nikdy nenechala ujsť príležitosť, aby mi povedala všetko čo súvisí s tebou dúfajúc tak, že pochopím, že patríš iba jej. Však Matt?“ otočila sa smerom k nemu.

„Matt, vypadni!“ zlostne naňho pozrel. „Nie si tu potrebný.“

„Ovládaj sa a nerozkazuj mu. Je to jeho izba.“

„Máš pravdu. Tak ideme preč my!“ chytil ju za ruku a ťahal von.

„Ale ja s tebou nikam nejdem!“ vytrhla sa mu.

„Počul si? Chce ostať tu!“ zapojil sa do toho Matt.

„Nikdy! Zmier sa s tým. Ľúbi iba mňa a ja ľúbim ju.“ zrazu to akosi prestala chápať. Vôbec nerozumela tej jeho vete.

„Ty si vážne myslíš, že ťa po tom všetkom bude ľúbiť?“ spýtal sa Matt ironicky.

„Už toho mám dosť! O čo tu vlastne ide?“ pozrela na obidvoch.

„Nechcem, aby si tu bola. To je všetko.“ povedal Ben.

„Nemáš právo mi rozkazovať a hovoriť kde a s kým mám byť!“

„Čo to nevidíš? Je do teba blázon a navyše ťa chce dostať iba do postele ako každú. Ty ho nepoznáš. Ľúbi každú, až kým ju nedostane....“

„To nie je pravda!“ začala ho brániť i keď vedela, že má pravdu. Lenže teraz mu chcela ublížiť a vedela, že toto určite zaberie.

„Ako to vieš?“ zahľadel sa jej do očí.

„Lebo ma stále ľúbi. Tvrdil to ešte pred mojím príchodom.“

„Chceš tým hádam naznačiť, že vy dvaja....“ ukázal na oboch. Matt prikývol.

„Tak sa zdá, že som tu naozaj zbytočný...“ Matt odišiel. Nechal ju tam samú.

„Ako si mi to mohla urobiť?“ Ben si sadol.

„Čo také som urobila? Bol si to predsa ty, ktorý to nevydržal a ešte v deň môjho odchodu sa vyspal s Emily.“

„Bolo to preto, lebo som ťa nachytal ako sa bozkávaš s ním.“ prstom ukázal na dvere, ktorými práve vycházal Matt. „Ale prečo práve on?“ nevraživo na ňu pozrel.

„Do toho ťa nič!“

„Máš pravdu. Len teraz zisťujem, aký som bol sprostý.“

„Čo to tu splietaš?“ jeho slová ju šokovali.

„Spravil by som najväčšiu chybu v živote keby som sa s tebou zaplietol.“

„Prosím?“ spýtala sa zúfalo.

„Ty mi ideš niečo vyčítať a pritom sama si s ním spávala. Vlastne mi to je všetko jedno...“

„Veď si tvrdil, že ma miluješ.“

„Môžem tvrdiť čokoľvek.“ na chvíľu sa odmlčal. „Pravda je taká, že som sa nikdy nezmieril s tým, že si mi ušla, mohlo to byť krásne, mohli sme si užiť, ale láska prosím ťa, nikdy som ťa nemiloval. Chcel som len dokázať tomu frajerovi, že nielen on dokáže mať každú, na ktorú sa pozrie. A podarilo sa.“ povedal s potešením v hlase. „Zistil, že mu môžem prebrať jeho najoblúbenejšiu ženu, teba. A čo sa týka toho, čo si ho sem dotiahla... To je ďalší blbec, ktorý si myslí, že tie vyhrážky mu pomôžu, ale veď nakoniec aj tak ostal porazený, takže…“ každé jeho slovo jej spôsobovalo čoraz väčšiu bolesť.

„Čože?“ ledva sa spýtala.

„Celé to bola iba stávka s Dannym. Neveril, že ma stále miluješ, že si rovnako pobláznená ako vtedy a tak sme sa stavili....“ v tej chvíli ho začala neznášať. uvedomila si, aká bola hlúpa. Vôbec si nevšimla ako sa zmenil.

„Choď do čerta! Vypadni!“ skríkla zo všetkých síl.

„Už idem, aby mohol Matt pokračovať v tom o čo sa snaží.“

„Takto sa najlepší kamarát nespráva.“

„Akoby nie? Veď som ti práve uľahčil rozhodovanie, nebudem mu stáť v ceste.“ zabuchol za sebou dvere.

„Nenávidím ťa!“ skríkla do prázdnej izby. Priala si, aby to bola pravda. Sedela tam a pozerala do prázdna. Po tvári jej stekal vodopád sĺz. Netrvalo dlho a o chvíľu sa vo dverách zjavil Matt. Zavrel dvere a sadol si vedľa nej.

„Ďakujem. Veľmi si mi pomohol...“ povedala ironicky.

„Tak prepáč. Nič iné ma nenapadlo.“

„To je skvelé. Mohol si povedať hocičo, ale že povieš, že sme spolu spali. To by ma v živote nenapadlo!“

„Ako som mohol vedieť, že to vezme vážne?“

„Mal si to predpokladať. Teraz ma nenávidí.“

„Tebe to môže byť už jedno...“

„Vôbec mi to nie je jedno. Nemala som sem chodiť.“

„Nie som predsa jediný, kto za to nesie vinu. Ty sama si v tom klamstve pokračovala. Nesnažila si sa mu to vysvetliť.“

„O to tu predsa nejde.“ Matt sa zasmial.

„A o čo tu ide?“ spýtal sa ironicky.

„Radšej sa o tom nebavme. Nemám síl hádať sa ešte aj s tebou.“

„Som rád, že si pochopila, že nie je pre teba dosť dobrý.“

„Ako si môžeš byť taký istý? Veď ty si voči nemu zaujatý, nemáš ho rád už dlhšiu dobu a ja neviem prečo.“ bola zvedavá.

„Tak ja ti poviem prečo. Neznášam ho odvtedy, čo sa do teba zamiloval. V podstate išiel po tebe odjakživa.....“

„Nezačínaj znova! Jasne si počul, že ma nikdy nemiloval. A aj keby. Prečo ti to tak vadí? Nikdy predtým si sa o mňa nezaujímal. Veľakrát sme tu predsa pobehovali, ale ty si sa neunúval ani len pozdraviť ma.“

„To nie je pravda! Ani si neregistrovala, že som bol na dvore. Vždy si mala oči iba pre neho...“ povedal rozhodne.

„Mýliš sa. Vedela som kedy tam si a kedy nie.“

„Hm, to znie zaujímavo. Až mám pocit, že si ma ľúbila.“

„A čo má byť?“ spýtala sa podráždene.

„Tak ľúbila, či nie?“ spýtal sa ešte raz.

„Neviem, čo chceš počuť.“ vedela to veľmi dobre.

„Myslím, že vieš o čom rozprávam. Takže čakám na tvoju odpoveď!“

„Ja si myslím, že to nie je podstatné.“

„Čakám....“ povedal netrpezlivo.

„Áno! Priznávam, že som ťa vtedy ľúbila. To ale nič nemení na fakte, že ma Ben nenávidí.“

„Zase Ben! Nemôžeš naňho aspoň päť minút prestať myslieť?“ povedal podráždene.

„Nedá sa nemyslieť na osobu, ktorú miluješ.“

„Všetko sa dá. Len treba chcieť.“

„Vidíš a v tom je ten problém. Ja nechcem!“ bola na odchode.

„Nemá to cenu.“ povzdychol si. „Prečo naňho nezabudneš a nezačneš nový život s niekým, kto si ťa zaslúži?“

„To ako s tebou?“ spýtala sa uštipačne.

„A prečo nie?“ pristúpil k nej.

„Lebo.....“ nevedela čo povedať. Stál oproti nej a vôbec nedokázala uhádnuť čo chce spraviť.

„Žiadne lebo!“ povedal rozhodne. „Vieš, že ťa stále ľúbim. Tak prečo by sme nemohli začať odznovu?“

„Zase tá stará pesnička.“ povedala zúfalo.

„Myslím to vážne. Zmenil som sa....“ povzdychol si.

„Ja tiež. Nechcem sa viazať a navyše sme si sľúbili, že budeme kamaráti. Teda aspoň si to tvrdil než som sem prišla.“

„Mal som pocit, že to tak môže byť. No mýlil som sa. Ľúbim ťa čím ďalej tým viac...“ chytil ju za ruku. Nemala síl mu ju vytrhnúť. Pomaly sa k nej približoval. Stála tam ako obarená aj napriek tomu, že cítila, že ju chce pobozkať. V poslednej chvíli si vytrhla ruku z jeho a ušla preč. Ostali jej už iba pekné spomienky na detstvo a tieto posledné sa snažila vymazať zo svojej mysle. Zbalila si veci a odišla z mesta. Popritom si sľúbila, že sa sem už nikdy nevráti. Iba ak to bude nutné – pomyslela si.