Dvaja bratia a Allison - 3. časť

Spisovateľ/ka: Zuzana | Vložené dňa: 12. septembra 2007
http://citanie.madness.sk/view-7454.php

Krst Benovho syna Timmyho sa konal v slnečný deň. S nevôľou sa vracala do rodného mesta. Ako vždy nič sa tu nezmenilo. Za takú krátku dobu sa toho veľa nestihne – pomyslela si. Odomkla dvere a vkročila dnu. Čakal ju prázdny, opustený dom. Batožinu si odniesla do izby. Odostrela záves s maličkou nádejou, že aspoň na chvíľu zazrie Bena. Ach Ben. Ako sa asi má? – spýtala sa v duchu. Prekvapením bolo, že z jeho izby spravili detskú izbu. To je pochopiteľné. Emily by nezniesla, aby mali spálňu oproti oknu jej izby. Jej strach bol však neopodstatnený. Nemienila sa tu často zdržiavať a už vôbec nie teraz. Prezliekla sa a šla k Benovi.

„Ahoj Allison.“ pozdravil Ben chladne.

„Čau.“ odvetila s rovnakou chladnosťou v hlase. Od ich posledného a azda najhoršieho rozhovoru, sa k sebe správali ako dvaja cudzí ľudia. Žiadne telefonáty, ani emaily. Zavolal iba vtedy, keď sa narodil Timmy. Aj napriek všetkému, čo sa stalo chcel, aby bola krstná mama. Nechcela odmietnuť, keď to už raz sľúbila.

„Allison, už si tu?“ spýtala sa Emily s falošným záujmom. Jej postoj voči nej bol rovnako chladný ako Benov.

„Vidíš, nie?“ odvetila som nevrlo. Ben medzitým odišiel.

„Plánuješ tu ostať?“

„Si nejaká zvedavá, nezdá sa ti? Sotva som došla...“ vyletela na ňu. „Ale nemusíš sa báť. Môžeš kľudne spávať, zajtra odchádzam.“ Čo ja tu vôbec robím – vytkla si v duchu.

„Nemusíš byť taká odporná. Veľmi dobre viem, že u môjho manžela nemáš šancu.“

„Prosím?“ spýtala sa nechápavo.

„Vieš, on ťa bude do smrti neznášať za to, že si sa vyspala s jeho bratom.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Ben mi to povedal.“

„Mám pocit, že to čo sme si chceli povedať sme si povedali. Teraz by som chcela vidieť chlapčeka!“ povedala rozhodne.

„Nech sa ti páči! Je hore na poschodí v Benovej izbe.“ ustúpila, aby mohla prejsť. Vybehla hore po schodoch, otvorila dvere a pristúpila k postieľke. Ležal v nej malý Tim. Bol veľmi zlatý a neuveriteľne sa podobal na Bena. Malé modré očká mu žiarili. Vytiahla z tašky hrkálku a zahrkala ňou.

„Je pekný, čo povieš?“ ozval sa zrazu Ben.

„Celý po tebe. Môžeš byť naňho pyšný.“ povedala úprimne.

„Veď aj som.“ pri pohľade na svojho syna vyzeral taký zraniteľný. „Prečo ste sa s Emily hádali?“ spýtal sa po chvíli.

„Nehádali sme sa. Skrátka ma nemá rada.“

„Čuduješ sa?“

„Nič som jej nespravila.“ povedala na svoju obranu.

„Nie úsmyselne. Cíti sa ohrozená. To preto som ťa tak chladne prijal.“ dodal po chvíli.

„Nemá prečo. Jej pocit je neopodstatnený. Celých desať mesiacov som sa tu neukázala, ani som nezavolala.....“

„Som rád, že si tu.“ pozrel jej do očí, zdvihol ruku a pohladil ma po líci. Situácia sa jej vymykala spod kontroly.

„Nehovor také veci.“

„Hovorím pravdu.“ povedal nežne. „Ty nie si rada, že ma vidíš?“

„Nie!“ zaklamala. „Od nášho posledného rozhovoru si dávam na teba pozor.“

„Tú stávku som si vymyslel.“ prekvapene naňho pozrela. „Nespýtaš sa prečo?“

„Načo je dobré vyťahovať minulosť na svetlo?“ spomienky na to ju ešte stále boleli.

„Spravil som to, aby si odišla. Nedokázal by som sa oženiť keby si bola prítomná.“

„Nikdy by som tam nešla. A pochybujem, že Emily súhlasila, aby som bola krstná mama.“

„Nechcela, ale ja som ju presvedčil. Preto sme sa len hádali a hádali.“

„Lenže ja nechcem, aby ste sa kvôli mne hádali!“

„Keď ona stále o tom začína. Vraj na teba myslím...“

„Nemal by si mi to hovoriť. Môže ťa počuť.“

„To mi nevadí.“

„Ale malo by. Je to tvoja manželka a navyše už som jej povedala, že sa nemusí báť. Zajtra odchádzam!“

„To myslíš vážne? Prečo?“ ostal sklamaný.

„Nemyslím, že moja prítomnosť by vám prospela.“

„Horšie to už nebude.“ povzdychol si.

„Tak nehovor! Musíš sa snažiť!“ chcela ho povzbudiť, ale nevedela ako.

„Si fakt dobrá priateľka.“ pousmial sa.

„Tvoja priateľka má byť teraz Emily, už od začiatku ňou mala byť. Ver, že by mi nevadilo, keby sme boli aj naďalej takými priateľmi ako predtým všetkým čo sa stalo, ale ona by to nepochopila.“ po chvíľu sa odmlčala. „Asi by to ani nešlo.“

„Samozrejme. Nedokážem sa totiž v tvojej prítomnosti ovládať. Najradšej by som s tebou niekam ušiel....“ cítila ako jej zrýchlil pulz.

„Dosť! Rozprávaš nezmysli. Máš syna o ktorého sa treba starať, ženu. Ja ako krstná nemôžem dopustiť, aby vyrastal bez otca....“

„Aj napriek svojmu šťastiu?“

„Snaž sa aspoň kvôli nemu, prosím...“ pozrela na Tima.

„Škoda, že nebudeš vidieť ako vyrastá.“

„Ako to?“ nechápavo naňho pozrela

„Emily súhlasila, že budeš krstná mama, ale chce s tebou prerušiť akékoľvek kontakty. Takže to znamená...“

„To znamená, že nebude vedieť kto je jeho krstná mama?“

„Áno. Chcem, aby si vedela, že s tým nesúhlasím.“

„Chápem ju. Týmto spôsobom zabráni naším stretnutiam.“

„Hm, hm. Neruším?“ obaja sa otočili. „Myslím, že ste si povedali všetko, čo ste chceli. Na záver len dodám, že ťa tu nechcem viac vidieť. Zapamätaj si, že v tomto dome si naposledy!“

„Emily, prečo na mňa stále útočíš?“ malý Tim začal plakať. Chcela ho zobrať na ruky, ale Emily to zarazila. Allison vybehla von z dverí.

Hneď po krste si zobrala veci a odišla do o kúsok vzdialenejšieho mestečka. Sedela vo svojom novom byte a stále myslela na to, ako sa Ben asi má. Prešiel týždeň od ich mesiac od ich rozlúčky. Neraz si vytkla myšlienky naňho, ale bolo to silnejšie ako ona. Predstavovala si, ako sa hrá s Timmom a Emily je s nimi.

„Ach…“ vzdychla si. S nádejou, že aspoň trochu zabudne začala listovať v novinách, ktoré boli na stole. „Je na čase nájsť si prácu!“ povedala rozhodne. Hneď na prvý pohľad ju zaujal jeden inzerát. Hľadali v ňom pomocnicu do domácnosti, ale hlavne opatrovateľku. Vzala telefón a zavolala tam. Neskôr sa dozvedela, že je to neďaleko od bytu, kde býva a je tam možné aj ubytovanie. Vzala to, aby nemusela platiť tento. Navyše veci mala ešte stále nevybalené, ako by čakala, že Ben.... „Ó nie, už zase!“ povzdychla si a šla sa radšej okúpať a pripraviť na zajtrajší deň v novej práci. Zaspávala ako včera, s myšlienkou na Bena.

Ráno jej budík zazvonil o niečo neskôr ako som ho nastavila. „Do hája!“ zistila , že je pol ôsmej a v novej práci má byť o trištvrte na osem. Práve dnes sa museli vybiť tie blbé baterky – pomyslela si. Rýchlo vzala na seba trištvrťové biele nohavice a žlté tričko na ramienka, umyla sa a utekala do práce. U svojho zamestnávateľa zvonila s desať minútovým meškaním. Stála u jeho dverí s netrpezlivosťou a čakala, čo sa bude diať. Od behu bola celá zadýchaná.

„Meškáte!“ dvere sa otvorili a v nich stál vysoký štíhly muž s hnedými krátkymi vlasmi.

„Viem, prepáčte...“ absolútne nevedela ako sa má tváriť. Pôsobil tak vyčítavo až jej to bolo nepríjemné.

„No dnes to budem ešte tolerovať, ale...“

„Dovoľte, aby som vám to vysvetlila...“ zdvihol ruku na znak, aby stíchla.

„Nemusíte nič vysvetľovať a poďte dnu!“ ustúpil, aby mohla prejsť.

„Ďakujem.“ vošla do veľkej priestrannej haly. Celkovo bol jeho dom veľký nato, že tam žije len so svojou dcérou, o ktorú sa má starať.

„Dovoľte, aby som sa predstavil...“ otočila sa k nemu. „Volám sa Mike Slate.“ natiahol ruku.

„Allison Clayová. Teší ma.“ podala mu svoju. Úplne sa strácala v jeho stisku. Mal taký pevný a rozhodný stisk, až ju to nútilo vytiahnuť ju odtiaľ. A tie jeho prenikavé modré oči, ktoré si ju dôkladne prezerali.

„Dobre. Ja už musím ísť. Inštrukcie sú u kuchárky. Dovidenia.“ skôr než stihla niečo povedať, už ho nebolo. Vyzula si topánky a šla hľadať kuchyňu. No okrem nej našla skoro všetko, počnúc šatníkom, obývačkou až po kúpeľnu a toaletu, čo bolo na prízemí. Tak jej nezostalo nič iné, len zakričať. Kdesi od obývačky sa ozval ženský hlas. Až potom si všimla tú malú chodbičku za rohom v jedálni, čo sa spájala s kuchyňou. Vošla dnu.

„Dobrý deň.“ za sporákom stála útla postaršia žena. Vlasy mala sem-tam prešedivelé a na očiach okuliare.

„Aj vám. Vy ste tá nová opatrovateľka?“ spýtala sa s úsmevom. Asi jediný normálny človek v tomto dome - pomyslela si.

„Máte pravdu. Volám sa Allison Clayová, ale všetci, teda väčšina mi hovorí All.“ usmiala som sa. Ona je asi jediný normálny človek v tomto dome - pomyslela si.

„Tak teší ma All, ja som Berta Blacková.“ vyzvala ju nech si sadne. „Prišli ste neskoro, že?“

„Škoda reči, aj pán Mike mi to už vyčítal i keď som mu to chcela vysvetliť, nedovolil mi to.“

„Viete on má rád dochvíľnosť.“

„Obyčajne bývam presná, lenže v budíku sa vybili baterky a tak mi zazvonil omnoho neskôr ako som ho nastavila.“

„Takže ste ešte nič nejedli?“ pokrútila hlavou. Nato Berta hneď vytiahla chlieb, maslo a šunku. Podala jej nôž a ona sa už o seba postarala.

„Ďakujem. Zachránili ste mi život. Vraj vy máte pre mňa inštrukcie...“ medzitým všetko odložila na svoje miesto.

„To je pravda. Takže pracovný čas je od trištvrte na osem, vtedy pán odchádza a dokedy? No zvyčajne do tej štvrtej až piatej popoludní, ale po dohode s ním aj dlhšie. Ak by ste sa sem nasťahovali, váš pracovný čas sa vzťahuje aj na určitý počet nocí, ktoré tu aj tak budete musieť stráviť.“

„Prečo?“ nechápala.

„Kvôli malej Samanthe. Je to ešte bábätko a ak by mal pán ďalší deň rokovanie, musí sa vyspať, tak tu ostanete.“

„Aha. Inak kľudne mi tykajte, ja si nemôžem zvyknúť na to, keď mi niekto vyká, i keď u pána Mika si budem musieť.“ Berta sa usmiala.

„No a druhá vec. Treba aspoň dva alebo tri krát do týždňa poupratovať, inak zvyšný čas venujte Samanthe. Momentálne spí hore na poschodí, ale o chvíľu sa určite preberie, lebo je to jej hodinka, kedy zvykne papať.“

„Už dlho tu pracujete?“ prikývla. „Takže dobre poznáte pána Mika?“

„Toho poznám od doby, keď bol v plienkach.“ otočila sa smerom k Allison. „Prečo sa pýtaš?“

„Len som zvedavá...“ z hora sa zrazu ozval detský plač.

„Choď za ňou a prines ju sem! Ja zatiaľ pripravím mlieko. Musíš ísť hore po schodoch a hneď doprava. Sú to dvere na konci chodby...“ spravila, čo povedala. Otvorila dvere a hneď zbadala postieľku. V nej bola malá a stále plakala. Vytiahla ju a pritúlila k sebe.

„Neplač maličká...“ pošepla. Cestou dole si všimla, že vedľa sú ďalšie dvere a naproti nim tiež. Ale malá sa znovu rozplakala, tak sa ponáhľala dolu. „Už sme tu!“ vyhlásila vo dverách.

„Fajn, už aj mlieko je hotové. Na!“ podala jej ho. Allison si sadla a nakŕmila Sammy. Až vtedy si ju mohla dobre prezrieť. No nevedela povedať na koho sa podobá, lebo videla len jej otca. O mame tu zatiaľ nikto nerozprával. A ona sa radšej nepýtala.

„Skvele to vonia, čo varíte?“

„Polievku a o chvíľu pečené kura so zemiakmi. Mike chodí na obed domov.“ Berta vytiahla tanier. „All, chceš trochu polievky?“ prikývla.

„Kedy sa tu upratovalo naposledy?“ spýtala sa, keď dojedla.

„Ešte v piatok.“

„Tak idem upratovať!“ odložila tanier do dresu. Chcela ho umyť, ale Berta ju zastavila.

„Tie sa umyjú až potom naraz a upratovať stačí až zajtra, tak ako je to podľa rozpisu služieb.“

„Akého?“

„Ten, čo používala predošlá opatrovateľka a Mikeovi to vyhovovalo. Bol vtedy doma...“

„Nechápem. On musí dozerať na to, aby niekto upratoval?“

„Nie, ale veď sama zistíš...“ Berta sa otočila k rúre a poliala kura.

„Ahoj Berta!“ ozvalo sa z haly. Bol to hlas pána Mika.

„Ahoj.“ odzdravila ho až keď vošiel do kuchyne.

„Á. Aj vy ste tu? Dobrý deň.“

„Podobne...“ jeho oči sa zapozerali do Allisoniných. Vôbec nevedela odhadnúť na čo práve myslí.

„Kedy bude obed?“ odvrátil zrak na Bertu.

„Už o chvíľu...“

„V poriadku, daj mi potom vedieť!“ rozprával sa s ňou úplne pokojne a priateľsky, zatiaľ čo voči Allison choval taký neosobný, priam až nepriateľský tón. Allison vstala, že s ide napiť a Mike si ju premeral mrazivým pohľadom a potom odišiel.

„Asi ma nemá veľmi v láske.“ skonštatovala.

„Trápi ťa to?“

„Vôbec nie. Je to jeho problém. Navyše nie som tu predsa preto, ale na to, aby som si robila svoju prácu, za ktorú dostanem slušný plat.“ Berta vytiahla kura.

„Prebehni prosím svoje mladé nohy a choď preňho!“

„To myslíte vážne? Veď ma zje aj s topánkami.“

„Nájdeš ho u Samanthy.“

„Tak dobre...“ išla tam s nevôľou. S vedomím, že nebude nadšený, že tam je. Zaklopala. „Smiem?“ spýtala sa s úsmevom, ale ani to nepomohlo. Bol stále zamračený.

„Čo už keď ste tu...“

„Vôbec tu nemusím byť.“ odvrkla.

„Máte pravdu. Tam sú dvere!“ ukázal prstom smerom ku vchodovým dverám.

„No dovoľte!“

„Nebodaj ste sa urazili, Allison. Čo chcete?“

„Berta ma poslala, že máte ísť obedovať, ale poviem jej, že ste boli až taký milý a vyhodili ma priam z domu. Čudujem sa, že po mne nehádžete predmety...“

„Myslím, že by ste mali ísť dole!“ povedal výhražným tónom.

„Idem. Nemusíte mi to tri krát hovoriť.“ celá nazlostená vbehla do kuchyne.

„Hej dievča! Ukľudni sa, lebo vybuchneš!“ Berta sa ju snažila upokojiť.

„Nechajte tak, to prejde.“ Berta medzitým odišla do jedálne aj s jedlom. „Nafúkanec jeden!“ povedala s pohárom opretým o svoj hrudník.

„Kto?“ zľakla až jej vyletel z ruky, padol na zem a rozbil sa. Berta sa začala smiať, no Allison do smiechu nebolo. Ešte som len prišla a už všetko rozbíjam – pomyslela si.

„Kto rozbil ten pohár?“ spýtal sa Mike, ktorého si Allison vôbec nevšimla.

„Prepáč Mike...“ povedala Berta. „Ani neviem ako sa mi vyšmykol a All mi ho šla pomôcť pozbierať.“ udivene pozrela na Bertu. No ona len žmurkla.

„V poriadku, len som bol zvedavý.“ znovu odišiel. Malá Samantha začala znovu plakať. Vybehla hore po schodoch, no Mike bol rýchlejší nakoľko sa nachádzal hore. „Trvá vám to, kým sem prídete.“

„Zase mi niečo vyčítate? Asi vás to teší, že?“

„Doneste mi radšej fľašku s mliekom!“

„Rozkaz!“ povedala nadurdene a odišla. V duchu však naňho nadávala.

„Berta, je už prosím vás hotové mlieko?“ spýtala sa už miernejším hlasom. Napokon Berta je veľmi milá osoba – napadlo ju.

„Ešte sekundičku a už to bude All.“ o chvíľu jej podala fľašku do ruky.

„Ďakujem.“ povedala s úsmevom a s nevôľou sa vrátila na poschodie.

„Kde je tá hrozná ženská?“ počula spoza dverí.

„Už som tu vy hrozný chlap.“ zazrela naňho tak škaredo, ako to len šlo.

„Naposledy ste ma tak oslovili. Je vám to jasné? Som váš zamestnávateľ!“

„To ešte neznamená, že so mnou môžete jednať takýmto spôsobom!“

„Už aby sa skončil tento deň, vlastne stačí ak skončí obedná prestávka a pôjdem do práce.“

„Zbožné prianie...“ zamrmlala si.

„Čo ste vraveli?“ spýtal sa povýšenecky.

„Nič. Vlastne či môžem ísť dolu alebo nie.“

„Môžete. Aj tak ste tu momentálne zbytočná.“

„Ďakujem.“ šla rovno do kuchyne. „Berta, ako to s ním môžete vydržať? Veď je odporný...“

„To sa ti len zdá.“

„Pripadám si akoby vôbec nechcel, aby som tu bola. Tak prečo si potom dával inzerát do novín?“ spýtala sa Allison skrúšene.

„Ja som sem chcela pomocníčku, lebo tú predtým vyhodil.“

„Tak si na mňa nezvykajte, lebo o chvíľu sa to stane aj mne.“

„Teba nevyhodí. Si celkom milá, takže keď poviem, že tu ostaneš, tak aj bude. A naviac pes, ktorý šteká, nehryzie.“

„No bojím sa, že tento je úplne výnimočný...“

„Mike alebo ten pes?“ podpichla ju Berta s úsmevom.

„Berta!“ jemne ju napomenula. Nad čím to rozmýšľa? – spýtala sa v duchu.

„Allison!“ ozval sa Mike. Prevrátila oči a vstala od stola. Berta jej ukázala cestu, kade sa za ním dostane.

„Prajete si?“ spýtala sa chladne. Našla ho v pracovni.

„Už môžete ísť domov. A zajtra buďte presná, čaká nás upratovanie.“

„Ako poviete. Dovidenia.“ šla sa rozlúčiť ešte s Bertou a Samanthou.

Zvyšok dňa uvažovala na Mikeovým chladným postojom. A keď jej nenapadol žiadny rozumný dôvôd, tak šla radšej spať. Tentokrát skontrolovala budík, aby sa neopakovalo to, čo dnes. Ráno vstala včas. Najedla sa, osprchovala a vzala discmana, lebo pri upratovaní rada počúva hudbu a tam by sa mohla Sammy zobudiť. Presne o trištvrte na osem zazvonila na dvere.

„Ste presná.“ privítal ju medzi dverami.

„Aj vám dobré ráno.“ povedala som nahnevane. Ten chlap snáď striehne ako sup, keď hneď otvoril dvere – pomyslela si. „Už včera som vám jasne hovorila, že bývam presná, ale vy ste to nechceli vysvetliť, tak to teraz nekomentujte.“ jej dobrá nálada sa rozplynula, len čo ho zbadala.

„Očividne sa budeme musieť vyhýbať rozhovorom.“

„Asi máte pravdu. Idem za Bertou.“ čím to je, že ma ten človek dokáže vyviesť z rovnováhy – spýtala sa v duchu.

„Nech sa páči, je v kuchyni.“ šla tam s nádejou, že on pôjde svojou cestou, ale mýlila sa.

„Dobré ráno Berta.“

„Ahoj All, ako si sa vyspala?“ s úsmevom sa na ňu otočila.

„Ďakujem dobre.“

„Potrebuješ niečo Mike?“ otočila sa naňho.

„Rád by som sa pustil do upratovania...“ v jeho hlase bolo počuť nervozitu.

„Hneď sa do toho pustím, len sa prezlečiem a pôjdem pozrieť Sammy...“

„Sammy?“ spýtal sa udivene.

„Hej. Máte niečo proti?“ jej reakcia bola útočná. Nemohla zniesť jeho prítomnosť, neuveriteľne ju rozčuľoval. Stál tam s rukami vo vreckách akoby sa nič nedialo.

„Nie. Prezlečte sa hore v izbe!“ vybehla po schodoch a šla najprv k Sammy. Spinkala tak, že ani nevedela o svete okolo. Allison pripadala veľmi zlatá. Zašla do izby vedľa, zhodila veci a navliekla sa do teplákov a trička. Vyšla z dverí a vrazila do Mika.

„Špehujete ma?“ bolo to prvé, čo ju napadlo, pretože mala dvere mierne pootvorené.

„Čo si o sebe myslíte? Nie je nič, čo by som na vás mohol pozorovať, takže...“ cítila sa hrozne.

„Nedovolím, aby ste ma ponižovali. Nie ste o nič viac ako ja. A čo si mám myslieť o tom, že tu takto stojíte?“

„Čakám tu na vás. Ale počkám radšej dole. Nabudúce si zavrite dvere ak nechcete ukazovať vaše údajne pôvaby...“

„Vy...!“ zvolala som, ale bolo to márne. Ani sa nezastavil. Čo je to za chlapa. A čo si do pekla o sebe vlastne myslí?! – rozčúlila sa v duchu. Zišla dole za Bertou. „Kde nájdem veci na umývanie?“

„Tu.“ ukázala do kúpeľne. „Sú v skrinke.“

„Super. Kde išiel pán Neznesiteľný?“ spýtala sa, no Berta tam už nebola.

„Hm, hm....“ ozvalo sa za Allison. Vždy sa nechám nachytať – pokárala sa v duchu.

„Aspoň vás netreba hľadať po celom dome...“

„Vy ste taká drzá!“ prekrížil si ruky na hrudi a pozoroval ju.

„Načo sa tak dívate? Veď na mne nie je čo obdivovať...“ jeho pohľad ju priam spaľoval a to ju začalo znervózňovať.

„Môj pohľad vám spôsobuje problémy? Fakt si o sebe veľa myslíte slečna. Vôbec ma nezaujímate. Len vás kontrolujem.“ ešte viac znervóznela. Uvedomila si, že je pekný kus chlapa. Až nebezpečne pekný.

„Ušetrím vám robotu. Upratovať viem, tak si choďte oddýchnuť!“

„Nepohnem sa odtiaľto!“ povedal rozhodne. „Čo robíte?“

„Umývam záchod.“ Je slepý alebo čo? – spýtala sa len tak pre seba.

„Ale mali ste začať vaňou!“

„Tak moment! Ja tu upratujem, nie vy.“

„Ale ja vám hovorím postup.“

„Nie som decko, že potrebujem dozor. Choďte preč!“ snažila sa ho vytlačiť von z kúpeľne. Prvý krát ho chytila za jeho svalnaté ramená. Ten dotyk ju priam pálil, tak ho rýchlo pustila. No on sa ani nepohol.

„Budete to robiť tak, ako vám poviem!“

„Tak dosť! Ešte jednu jedinú poznámku a budete to upratovať sám!“

„Ale...“

„Nepočúvam vás!“ nasadila si slúchadlá do uší a pustila si hudbu čo najhlasnejšie. Nech si tam stojí aj do rána, ale mudrovať mi do toho veru nebude – pomyslela si.

Keď prechádzala cez halu videla, ako sa Mike rozpráva s Bertou pri káve. Aspoň neotravuje mňa – napadlo ju. Ich pohľady sa stretli a on sa na chvíľu odmlčal. No ja som rýchlo vybehla na poschodie. Ten mesiac, odkedy nastúpila do práce, ubehol veľmi rýchlo, no s týmto upratovaním to bolo zakaždým rovnaké. Ale discman jej pomohol sa ho zbaviť.

„Je hrozná! Priam neznesiteľná!“ pozrel na Bertu.

„Ale Mike. To dievča je poklad. Znáša tvoje odporné správanie a vôbec nie je taká ako tie ostatné, ktoré na všetko kašľali a šli len po tebe.“

„Ale úplne všetko zmenila!“

„Zmena je život a konečne tu je živo.“

„A kde vzala kvety?“ spýtal sa začudovane.

„Predsa v tvojej záhrade.“ Berta sa z chuti zasmiala.

„A tá vôňa po celom dome...“

„Ty sa stále len sťažuješ. Nikto ti asi nevyhovie.“ Berta sa usmiala na Allison, ktorá práve vkročila do kuchyne. Vypla hudbu a sadla si za stôl. „Dáš si kávu?“ spýtala sa.

„Rada. Aspoň si trochu oddýchnem. Máte veľký dom...“ Allison pozrela na Mika.

„Mali ste hľadať nejaký menší!“ pri tejto odpovedi sa len zašklebila, načo vstal a odišiel.

„O čom ste sa zhovárali?“ spýtala sa zvedavo.

„Len o Sammy.“ povedala to tak presvedčivo, že nemala dôvod jej neveriť.

„To je fajn. Kde ma Sammy kočík?“

„Chceš ju vziať von?“ Allison prikývla. „To je dobre. Trošku čerstvého vzduchu jej neuškodí.“

„Odchádzam!“ zakričal Mike. Konečne zmizne – pomyslela si.

„Ahoj!“ odzdravila ho Berta.

„Dovidenia Allison.“

„Dovi.“ odvetila stroho.

Po obede vzala Sammy vzala do parku. Určite to prospeje aj mne, vypadnúť z toho domu počas dňa – napadlo jej. Prechádzala sa asi hodinu, keď si všimla sympatického chalana, ktorý ich už niekoľkokrát obehol. Zamierila k lavičkám, aby si sadla. Z ruksaku vytiahla poznámkový blok a papier. Chcela napísať pár riadkov Benovi. No miesto sa jej vynorila vlna spomienok. Do očí jej vyhŕkli slzy, keď si spomenula na prvý bozk. Len škoda, že bol aj posledný – pomyslela si. Z jej úvah ju vyrušila postava, ktorá bola asi o pol hlavy vyššia ako ona. Stál pred ňou ten sympatický hnedovlasý chalan, ktorý behal stále okolo. Mal hnedé oči a krátke vlasy.

„Prečo plačeš?“ spýtal sa so záujmom. Ani si neuvedomila, že sa jej slzy skotúľali po tvári.

„Nevšímaj si to.“

„Pekné dievčatko...“ povedal, keď pozrel do kočíka. Znovu sa usmial a podal jej vreckovku.

„Len škoda, že otec je taký....“

„Aký?“ spýtal sa, načo len Allison mávla rukou. „Ako sa voláš?“ mal neskrývaný záujem.

„Allison, ale hovoria mi All.“

„Ja som William.“ podal jej ruku. Allison pozrela na hodinky. Najvyšší čas ísť – pomyslela sai.

„Samantha sa nám ozvala.“ povedal a ona ostala prekvapená.

„Odkiaľ ju poznáš?“

„Som jej krstný...“

„Ty si Mikeho brat?“ netrpezlivo čakala na odpoveď.

„Nie. Švagor...“

„No do kelu...“ len sa zasmial. „Nehovor mu, čo som o ňom povedala a vlastne to je jedno. Aj tak je protivný, ale ja tu prácu potrebujem...“

„To kvôli nemu si plakala?“ pokrútila hlavou. „Neboj bude to naše tajomstvo.“ povedal šibalsky. „Zase je odporný?“

„To je uňho bežné?“ malá stále plakala. „Musíme ísť domov.“

„Odprevadím ťa, ak smiem.“ Allison potešil jeho návrh.

„Aký ste rozdielny. Ty si taký milý....“

„Aj on bol, ale život ho zmenil.“

„Tak potom by som mala byť aj ja taká odporná...“ zastavili až pred domom. Vytiahla kľúče, ktoré jej dal Mike.

„Zajtra sa uvidíme. Už teraz sa teším.“

„Ja tiež.“ rozlúčili sa a vošla dnu. „Berta!“ ozvala sa ako vždy z kuchyne. „Treba spraviť papať, malá je hladná. Idem ju prebaliť!“ keď sa vrátili z izby na malú už čakala fľaška „Ako ste s mali vonku?“ spýtala sa Berta, kým Allison kŕmila Sammy.

„Výborne.“ odpovedala. Zazvonil telefón a Berta ho dvihla. Počula ako s niečím súhlasila a potom položila.

„O chvíľu príde Mike.“

„Tak to aby som šla.“ zasmiali sa. „Len škoda, že ešte nemôžem. Ostáva ešte desať minút...“ Samantha dojedala posledné mlieko. „Ten je rýchly.“ skonštatovala, keď buchli dvere. Začuli, že sa s niekým zhovára. Ten druhý hlas sa jej zdal povedomý.

„Ahoj Berta!“ zvolali oba hlasy naraz.

„Dobrý večer Allison.“ odzdravila ho stroho. Mike na ňu zlostne pozrel a vzal Sammy na ruky. Vtisol jej bozk na líce a tomu, čo jej hovoril už nevenovala pozornosť.

„Ahoj All.“ pozdravil William, keď vkročil do kuchyne. Allison ho s úsmevom odzdravila.

„Vy sa poznáte?“ Mike ostal prekvapený.

„Áno stretli sme sa v parku.“ informoval ho Villiam.

„Čo ste tam robili?“ podal Samanthu Berte, ktorá ju odniesla späť do postieľky.

„No čo asi?“ spýtala sa nevrlo. „Bola som so Sammy vonku!“

„Dovolil vám to niekto?“ bol ešte zlostnejší ako predtým. Pozrel na Williama a všimol si, od nej nemôže odtrhnúť oči. „Poďte so mnou!“ rozkázal jej. Will sa tiež pohol, ale Mike ho zabrzdil. „To bolo naposledy, je vám to jasné? Nabudúce sa opýtate!“ spustil hneď ako vošli do pracovne.

„Dobre.“ ostal prekvapený. „Už môžem ísť?“

„A kam?“

„No domov predsa.“ vošiel Will a navrhol jej spoločnosť pri ceste do jej bytu. No odmietla to, lebo nechcela provokovať Mika.

Ubehli dni, mesiace a dokonca aj dva roky. Pracovná doba sa predĺžila na celý deň. S Mikeom sa stretávala čo najmenej, nakoľko skoro vždy bol nepriateľský. Allison sa pri ňom začala cítiť nervózna, celá nesvoja a potom nad tým len rozmýšľala. Zato s Williamom sa stretávala dosť často. Stali sa z nich super kamaráti. Allison si mohla konečne vychutnať normálne priateľstvo, v pozadí ktorého nebolo nič, žiadna väčšia náklonnosť. Večne sa jej sťažoval na jedno dievča, ktoré si ho nevšíma, a tak poväčšine rozoberali len jeho problémy. Napokon mu rozpovedala svoj príbeh o Benovi. A tak neboli tajomstvá, ktoré by skrývali. Stretávali sa skoro každý deň v parku a keď chodil na večeru, tak aj v dome. Boli si navzájom oporou. Často sa mu sťažovala na Mika, ale nikdy mu nepovedala, aké pocity v nej vyvoláva jeho blízkosť. Chcela sa ho spýtať na Mikovu ženu, ale neodvážila sa. Dnes mal prísť tiež na večeru a tak sa dohodli, že sa potom pôjdu prejsť, alebo pôjdu na kávu. Samanthu uložila spať a prechádzala okolo pracovne, kde čakal William. Už bolo po večeri, tak dúfala, že pôjde domov. Vošla do pracovne.

„Vyzeráš pekne...“ pozrela na seba. Mala bledomodré šaty na ramienka s kvetinovým vzorom, keďže bolo ešte stále veľmi teplo.

„Ďakujem.“ usmiala sa a pristúpila k oknu.

„Keď sa zbavíš toho otravného chlapa, tak môžeme ísť...“ použil jej slová. Objal ju zozadu. Takéto dotyky boli medzi nimi bežné aj napriek tomu, že šlo len o čisté priateľstvo. Ale padlo jej dobre také objatie a vedomie, že sa má o koho oprieť, naozaj oprieť. Vtom do miestnosti vošiel Mike.

„Asi vás ruším.“ povedal neosobne, pričom si Allison premeral pohľadom. Nervozita na seba nenechala dlho čakať, pretože jeho modré oči ju neprestajne skúmali.

„Ani nie.“ pridal s úsmevom Will...“

„Ak dovolíte, rada by som odišla.“ dodala po chvíli.

„Ale vy dnes nikam nejdete. Ostávate tu spať!“ povedal akoby sa nič nedialo.

„Čože?“ úplne zaskočil.

„Ale Mike...“ ozval sa William.

„Už som povedal. Potrebujem vás tu!“

„Ale aspoň pyžamo a chcem sa osprchovať. A potom sa vrátim!“

„Nemusíte si robiť starosti. Sprchu predsa máte v izbe a pyžamo vám dá aj Berta!“

„No tak Mike. Vrátime sa späť, sľubujem....“

„Už som povedal. Je mi ľúto, že vám kazím rande, ale...“

„Robila som celý deň, dajte mi aspoň hodinu voľna!“

„Dobre, ale len hodinu!“

„Ďakujem.“ vzala Willa za ruku a ťahala ho do záhrady. Všimla si ako spozornel, keď to spravila. „Prepáč Will...“ sadli si na lavičku v altánku. Oprela sa oňho. „Zvláštne...“ zamrmlala. Zdalo sa jej, že ich niekto pozoruje z horného okna. Vonku sa trochu stmievalo.

„Čo?“

„Ale nič, to ja len tak.“

„Netráp sa All. Takého miestečko ste mali aj s Benom?“

„Mali a bolo nám tam fajn. Ben sa tam schovával pred dažďom zatiaľ čo ja som stála v daždi. Pripadá mi vcelku romantický taký tichý letný dážď.“

„Nehovor o tom, lebo ho privoláš.“

„Aspoň by si vedel, čo vtedy robím. Možno si to vyskúšaš. Je to super pocit.“

„Tak potom nech radšej prší.“ zasmiali sa. „Bol to truľo...“ skonštatoval o Benovi. Zrazu sa v tom okne zasvietilo a zbadala obrys osoby, ktorá od neho rýchlo odstúpila.

„Prepáč Mike.“ povedala Berta.

„Nič sa nestalo, len zhasni, prosím!“ urobila tak a podišla k oknu.

„Páči sa ti, že?“ podpichla ho.

„Blbosť! Nemôžem ju vystáť.“

„To preto, lebo môžeš na nej oči nechať už od prvého dňa. Poviem ti, už dosť dlho s tým bojuješ. Máš výdrž.“ len si povzdychol.

„Je úplne iná ako bola Tina. Ale neuveriteľne ma priťahuje...“

„To vidím...“ iba sa pousmial.

„Ale je to zbytočné. Vidí iba Williama.“

„Nie vždy je všetko tak ako sa nám javí...“ nechápal. „Nikdy o ňom nerozprávala, väčšinou len o tebe. A vždy znervóznie keď prídeš.“

„To preto, lebo sa ti len sťažuje.“ odstúpil od okna, po ktorom začali pomaly stekať kvapky vody.

„Kam ideš?“

„Do záhrady. Hodina skončila.“ začalo pršať. Vyšla z altánku do mierneho dažďu.

„Tak vidíš?“ spýtala sa Williama. „Poď aj ty. Je to niečo úžasné.“ spravil, čo mu povedala. Bola celá mokrá, ale aj tak sa ďalej točila na mieste s tvárou nastavenou k nebu.

„Máš pravdu, je to niečo skvelé. All už musím ísť domov. Jednak som celý mokrý a kým ta dôjdem budem ešte viac. Ahoj.“ vtisol jej na líce bozk a odchádzal preč.

„Hodina skončila, späť do práce! A naviac prechladnete v tom daždi.“ stál tam opretý medzi dverami a sledoval ma. Akurát uhol Williamovi z cesty a rozlúčil sa s ním.

„Čo sa stalo, že sa bojíte o moje zdravie?“ točila sa ďalej. Zbadala, že sa pohol od dverí smerom k nej, tak zastavila tvárou otočená k nemu. Šiel takým rozhodným krokom, že nedokázala uhádnuť, čo chce spraviť. Bol priam nevyspytateľný. Prišiel k nej, chytil ju za hlavu a pobozkal. Všetko sa to odohralo tak náhle. Nedokázala sa dlho brániť. Akoby si však uvedomil, čo spravil. Pustil ju, otočil sa a odkráčal späť do domu. Ostala tam stáť ako soľný stĺp. Snažila sa vnímať a najmä pochopiť, čo sa práve stalo. Vošla dnu. Berta ju privítala s uterákom. Tvárila sa tak záhadne, až mala pocit, že to všetko videla.

„Kde je Mike?“ potrebovala to celé vysvetliť.

„Vo svojej izbe.“ vybehla hore po schodoch a zaklopala.

„Ďalej!“ ostal prekvapený. Myslel, že to Allison nechá len tak. „Praješ si niečo?“ spýtal sa provokačne.

„Jasné, že si prajem. Vysvetlenie! Prečo si to spravil?“ prekvapene pozrel.

„Chcel som. Je na tom niečo zlé?“ pozrel na ňu.

„Do kelu! Nemôžeš predsa ku mne prísť, pobozkať ma bez toho aby si sa spýtal, bez tej situácie, ktorá má pred tým byť a potom odkráčať preč akoby sa nič nestalo!“ bola z neho zúfalá, tváril sa úplne pokojne.

„Vidíš, že môžem. A tá situácia tam bola, to skvelé napätie. A navyše nemáš ma provokovať!“

„Ja ťa provokujem?“ bola zhrozená.

„Stále! Najprv s Williamom v záhrade a teraz....“ vstal z postele. Nebezpečne sa približoval. „Aj teraz máš ten provokačný pohľad v očiach.“

„To sa ti len...“ chcela povedať, že zdá. Lenže ju zase pobozkal. Bozkával tak skvele, vášnivo, túžobne... chcela, aby neskončil. A on neplánoval skončiť. Z úst prešiel na oči. Obsypával ju drobnými bozkami a pomaly sa vracal k perám...

„Tina...“ povedal s úplnou nežnosťou, no pre Allison to bola ako ľadová sprcha. Okamžite ho odstrčila.

„Kto do čerta je Tina!“ spýtala sa s bolesťou v hlase. Veľmi ju to ranilo. Ostal stáť ako obarený.

„Prepáč. Je mi to ľúto.“ povedal chabo.

„Tak kto je to?!“ nástojčivo sa spýtala.

„Moja žena...“ pošepol a chcel ju objať. Tá veta ju úplne dorazila.

„Daj mi pokoj! Nedotýkaj sa ma! Už nikdy!“ otočila sa a vybehla do izby naproti. Mike za ňou nešiel. Zavrela dvere a hodila sa na posteľ. „Čo som to len spravila?“ vôbec sa to nemalo stať. Prečo ma to tak bolí? – spýtala sa v duchu. Kedy som sa stihla doňho zamilovať, kedy? – tá otázka jej vŕtala v hlave. Po chvíli premýšľania dospela k záveru, že sa doňho zamilovala viac ako do Bena. Odkedy nastúpila myslela viac naňho ako na Bena. „A ten bozk.“ vzdychla si. Este stále cítila ten skvelý omamný pocit, s ktorého sa jej podlamovali kolená.

„All!“ Bertin hlas sa rozľahol po celom dome.

„V izbe!“ odvetila jej. „Je preč?“ spýtala sa keď vošla.

„Odišiel.“

„Dobre. Ak sa vráti, tak nie som tu. Vymyslite si, že som odišla, dobre?“

„Mám klamať?“

„Spravíte mi tým veľkú láskavosť. Nechcem sa s ním dnes stretnúť. Mimochodom, čo sa stalo tej jeho Tine?“

„Umrela keď mala Sammy mesiac. Ako o nej vieš?“

„Od Mikeho. A spravil veľkú chybu, že ma tak oslovil.“

„To naozaj urobil?“ spýtala sa prekvapene.

„Preto sa s ním nechcem stretnúť. Vďaka za košeľu, idem sa okúpať a potom spať. Dobrú noc...“

„Dobrú...“ Berta zišla späť do kuchyne.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8