Dvaja bratia a Allison - 4. časť

Napustila si vaňu, pustila hudbu a ľahla do teplej vody. Potrebovala vypnúť. Zabudnúť na všetko. Za tie dva roky vďaka nemu a Willovi na Bena úplne zabudla. A on sa jej vôbec neozval, tak ako ani ona jemu. Tak prečo sa mi teraz vynorili spomienky naňho? – spýtala sa v duchu. Vzala telefón a vytočila jeho číslo. Vzala to Emily, mala taký unavený chorľavý hlas, tak radšej zložila. Rozhodla sa zavolať Williamovi.

„Ahoj tu All. Máš chvíľu čas?“

„Ako sa to vezme.“ ozval sa. „Mám tu Clair.“ povedal šťastným hlasom.

„Tak si ju konečne zbalil?“ spýtala sa.

„Hej.“

„Som rada, teším sa s tebou...“

„Ide sem Mike. Stalo sa niečo?“ robil si starosti.

„Nehovor mu, že sme spolu telefonovali....“

„Ľúbiš ho, že?“

„Na nešťastie áno...“ vzdychla si.

„Ako to?“ začudoval sa.

„Veď uvidíš...“

„Už musím ísť otvoriť. Ahoj.“

„Je tu?“ spýtal sa keď mu Will otvoril.

„A kto?“

„All! Kto iný?“

„Nie je tu.“ Mike sa chcel pretlačiť dnu, tak ho pustil. „Vnímaš ma?“ Mike vošiel do obývačky. „Ty si somár!“

„Prečo to hovoríš?“ spýtal sa útočne.

„Lebo...“ Mike ho chytil za tričko. „Pokoj! Ona si už dosť vytrpela a ty jej to vôbec neuľahčuješ...“

„Pozri sa! Ja neviem, čo sa jej stalo, ale to čo cítim....pomaly z toho zošaliem.“

„Viem, že ideš po nej. Najprv si jej nedovolil dnes odísť a potom si nás sledoval, keď sme boli v záhrade. Čo si jej spravil?“

„Oslovil som ju Tina...“ Will ostal stáť v nemom úžase.

„Ty si debil!“

„Ďakujem.“ sadli si na gauč.

„Ako sa ti to mohlo stať? Veď je mŕtva...“

„Ja viem. Horšie je, že to bolo počas bozkávania.“ Mike sa chytil za hlavu.

„Ty si idiot! Ako si mohol?“

„Miesto nadávania mi pomôž!“ povedal vyčítavo.

„Ako ti mám s tým pomôcť? Veď ty si jej ublížil....“ Will vstal. „Chceš niečo piť?“

„Nie. Mal by som ju ísť hľadať. Musím jej to vysvetliť.“

„Čo jej chceš vysvetliť?“

„Ja som to nechcel. Fakt. Túžil som po nej, no zrazu som si predstavil ju a povedal jej meno...“

„Mal by si sa jej ospravedlniť a nechať ju na pokoji ak o ňu nemáš vážny záujem...“

„Ty si jej ochranca?“

„Kamarát. Veľmi mi pomohla, tak jej to chcem oplatiť.“

„Fajn. Daj mi jej adresu, kde býva!“

„To nemôžem...“

„Chceš mi pomôcť, či nie?“ Will zobral papier a napísal naň adresu Allisoninho bytu.

Ležala vo vani aspoň hodinu. Myšlienky na Mika a Bena ju stále prenasledovali, tak sa rozhodla z nej vyjsť. Osušila sa, obliekla košeľu a zbehla ešte dolu po fľašu minerálky, aby potom nemusela schádzať dolu. Začula auto, tak som sa poponáhľala do svojej izby.

„Berta, nezabudnite, nie som tu!“ upozornila ju ešte raz. Ľahla si na posteľ, pustila discman a zaspala. Hudba ju dokázala uspať za každých okolností, nech bola akokoľvek rozrušená.

„Mike, už pôjdem...“ povedala Berta, keď už dlhší čas sedel v kuchyni a pil čaj.

„Dobre. Už je veľa hodín, tak kde môže byť?“ Berta len mlčala. „Nepovedala ti nič?“ len ticho naňho pozrela. „Povedz mi to!“

„Mám ti povedať, že šla preč a že jej máš dať pokoj.“

„Všade som ju hľadal. Keby som aspoň vedel, ktorým smerom šla. Ty nevieš?“ ukázala prstom hore po schodoch.

„Ona tu bola celý ten čas?“ spýtal sa prekvapene. Berta len prikývla.

„Neviem, čo si jej spravil, ale bola nahnevaná. Mal by si to napraviť! Dobrú noc.“

„Neboj sa. Všetko bude tak, ako má byť.“

„Len aby....“ a zavrela za sebou dvere. Mike dopil čaj a zamieril hore na poschodie. Pôvodne chcel ísť do svojej, ale nedalo mu to a šiel za Allison. Práve sa otáčala na druhý bok, keď sa trochu prebrala. Chcela si znovu pustiť hudbu. Pootvorila oči a rozmazane zbadala pred sebou postavu. Nevedela či sa jej to sníva, alebo je to realita.

„Si krásna, keď spíš...“ povedal potichu. Hneď zistila, že to je Mike a nie sen.

„Čo tu chceš?“ spýtala sa ešte ospalo. Mike neváhal a sadol si na posteľ. Odsunula sa.

„Neutekaj predo mnou...“ chytil ju za ruku.

„Prestaň! Daj mi pokoj!“

„Prepáč mi to, nechcel som ťa tak osloviť...“

„Ale chcel. Veď ty si chcel bozkávať ju a nie mňa!“

„Chcel som teba. Šaliem po tebe už veľmi dlho. Odpusť mi...“ oprel si čelo o jej ruky.

„Dobre. Odpúšťam ti.“ myslela, že sa ho tou odpoveďou zbaví. „Spokojný?“ spýtala sa ironicky.

„Nie! Dokážem ti, že som chcel len teba...“

„Ako?“ neveriacky sa spýtala. No Mike už nič nepovedal, len ju začal znovu bozkávať. Musela priznať, že po tom nesmierne túžila.

„Čo robíš?“ spýtala sa.

„Bozkávam ťa...“ znovu ju pobozkal. „Dovoľ mi to prosím...“ pošepol jej do ucha. Nedokázala mu odolať. Bolo to niečo nádherné, priam neopísateľné. Napokon si ju privinul k sebe a zaspali.

Ráno sa zobudila sama. Ešte stále nedokázala pochopiť, čo sa v noci stalo. Bolo to naozaj krásne. Vstala, obliekla sa a zišla dolu. „Dobré ráno Berta.“ pozdravila ju s úsmevom. Vlastne sa stále bez príčiny usmievala už odvtedy ako otvorila oči.

„Aj tebe.“ usmiala sa na ňu. „Čaká ťa....“

„Mike?“ skočila jej do reči.

„William.“ povedala stroho. „V záhrade...“

„Aha...“ ostala trochu sklamaná, myslela, že to je Mike. Presunula sa do záhrady. „Ahoj.“ pozdravila ho.

„Čau. Chcel som sa uistiť, že si v poriadku.“

„Som...“ povedala smutne.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa zvedavo.

„Nie. Nevidel si Mika?“

„Išiel do firmy. Chcela si niečo?“

„Nie, len som chcela o niečom hovoriť, no nevadí...“

„Tak choď za ním...“

„Myslím, že to počká.“ sadla si na lavičku. „A ty si ako dopadol u Clair?“

„Skvele. Sám som tomu nemohol uveriť. Dnes ideme do kina.“

„No vidíš to, ja som ti to hovorila...“

„Dobre, dobre...“ začal sa smiať. „Počuj, čo si mám obliecť?“

„Ty si horší ako žena!“

„Myslíš, že len vy chcete zapôsobiť a preto stojíte hodiny pred zrkadlom?“ prisadol si.

„Tak dobre. Daj si...“ prezrela si ho. „Už to mám! Čierne rifle, kávové tričko a k tomu čierny sveter s véčkovým výstrihom.“

„Tomu hovorím poradkyňa. Dík si fakt dobrá kamoška.“

„Rado sa stalo aj nabudúce. Včera som volala Benovi...“

„To fakt?“ prikývla. „A čo ti povedal?“

„Nič. Zdvihla to Emily, tak som s ňou nehovorila.“

„Prečo si to vlastne urobila?“

„Neviem. Zrazu som dostala chuť porozprávať sa s ním ako kedysi.“

„Chýba ti?“ zvedavo sa spýtal.

„Už ani neviem. Prešli dva roky. Zvykla som si bez neho a už si naňho spomeniem len sem-tam. Lenže včera sa mi vynorili spomienky potom, čo sa mi stalo s Mikom...“

„Na to som zvedavý, opíš mi to. Ako to prebehlo?“

„Zbehlo sa to veľmi rýchlo. Prvý bozk mi dal, keď si odišiel...“

„Asi to už nevydržal. Už dlho som ho pozoroval a dospel som k záveru, že bolo načase, aby už zabudol na moju sestru a začal sa zaujímať o niekoho iného...“

„Prečo práve o mňa?“

„Lebo on ťa priťahuje rovnako ako ty jeho...“

„To je až tak vidieť?“

„Niečo ti poviem. Ľudia, ktorých sa to týka to často nevidia, ale ostatní majú dobré oči. A pravda je taká, že si sa mu páčila už od prvého okamihu...

„Ale on bol neuveriteľne odporný voči mne...“

„A ty si ho provokovala tými rečami, dokonca hovoril o tebe aj v robote. Sťažoval sa mi na teba, ale videl som, že sa mu páčiš, pretože nikdy problémy domácnosti nerozoberal...“

„Kam tým mieriš?“

„Tam, že ešte bolo skoro a on si myslel, že tým zrádza moju sestru, ale už vtedy si ho priťahovala.“

„Tak si myslel, že keď bude odporný, tak dám výpoveď a už ma nikdy neuvidí?“

„Presne tak. Neraz to tak povedal. Nemal odvahu ťa vyhodiť a tak bol nepríjemný, ale rozčuľovalo ho to, že si to nespravila.“

„Ja som si radšej naňho ponadávala....“ usmiala sa.

„A nakoniec si myslel, že medzi nami niečo je a to už nevydržal. Možno preto ťa pobozkal...“

„Vieš čo mi na to povedal? Že vraj sa mu chcelo ma pobozkať a vraj som ho vyprovokovala...“

„Ako?“

„Neviem. Najprv vraj s tebou. Možno v tej záhrade, no ty si potom odišiel a ja som sa tam na daždi ešte chvíľu točila a potom povedal niečo v tom zmysle, že prechladnem a ja som sa len spýtala, že odkedy ho zaujíma moje zdravie...“

„A potom?“

„Ty si hrozne zvedavý.“ šťuchla doňho prstom. „No potom sa pohol smerom ku mne. Zastavil predo mnou, pobozkal ma a odišiel.“

„To je ale pekne romantické, nemyslíš?“

„V tom máš pravdu, ale...“ na chvíľu stíchla. Will sa na ňu pozrel. „Vieš nechcem to porovnávať s Benovým bozkom, ale tento bol úplne iný, bol omračujúci, ledva som stála na nohách, bol taký zmätený...“

„Skrátka skvelý...“ prikývla. „Mala by si sa s ním porozprávať....“

„Máš pravdu. Prezlečiem sa a pôjdem...“

„Vezmem ťa tam, mám tam cestu.“ vstala a šla sa prezliecť. Obliekla si tie isté šaty ako včera večer, pretože boli pohodlné.

„Berta. Potrebujem na chvíľu odísť, dáte pozor na malú?“

„Ale samozrejme, kľudne bež.“

„Ďakujem.“ Will už čakal vo svojom aute.

Firma bola asi štvrť hodinku od domu. Bola to obrovská budova. Will ju zatiaľ oboznámil s tým, že je to architektúra, čím sa Mike živí. Ja som to nevedela, lebo o práci doma nikdy nehovoril. Will jej otvoril dvere a ona vystúpila.

„Musíš ísť na prvé poschodie, na konci chodby má kanceláriu. Ak tam nebude sekretárka, kľudne choď dnu.“ rozlúčili sa. Vošla dnu, vyšla po schodoch. Sekretárka tam nebola, tak zaklopala.

„Ďalej!“

„Môžem?“ spýtala sa medzi dverami. Bol prekvapený, že ju vidí. Ani sa len neusmial.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa skoro neosobne, no bol tam náznak nežnosti.

„Nie, len som si chcela s tebou pohovoriť o....“ nestihla dopovedať, lebo do miestnosti vtrhla nejaká žena. Všimla si ako Mike spozornel.

„Láska moja...“ oslovila ho. „Kde si bol v noci? Ani si mi nezavolal...“ až potom si všimla Allison. „Dobrý deň...“ prihovorila sa jej a pozrela na Mika. „Nevedela som, že máš návštevu....“

„To je v poriadku...“ ozvala sa Allison. „Aj tak som na odchode...“ jej slová na ňu zapôsobili ako ľadová sprcha. Cítila, že sa naňho nedokáže pozrieť bez odporu. Ako tam ešte môžem ostať pracovať? – spýtala sa v duchu.

„Počkaj! Čo si chcela?“

„To nie je podstatné, vidím, že máte dôležitejšie veci na práci...“ otočila sa.

„Tak prečo si neprišiel?“ znovu sa ho spýtala.

„Viete, malá Sammy ochorela, preto sa vám nemohol venovať...“ otočila sa na ňu, aby zachránila situáciu. Videla, že nevie, čo jej má povedať.

„Vy ste jej opatrovateľka?“ usmiala sa na ňu.

„Bola som, pretože práve končím....“ Mike na ňu udivene pozrel. „Bolo mi naozaj potešením pre vás pracovať. Malej je už lepšie, nerobte si starosti. Dovidenia.“

„Dovidenia.“ odzdravila ma. Zavrela za sebou dvere. Musela odtiaľ čo najrýchlejšie odísť. Ako mohol byť tak podlý? – spytovala sa v duchu. Zatiaľ, čo si ju túlil k sebe ho čakala táto žena. Cítila úplnú prázdnotu a bezmocnosť. Vybehla z budovy a zamierila do parku. Chcela byť sama. Sama so svojimi myšlienkami, pocitmi, zúfalstvom a bolesťou. Cítila sa mizerne a hlavne hlúpo. Do očí mi vyhŕkli slzy. To, čo momentálne prežívala bolo ešte horšie ako to s Benom, keď Emily povedala, že budú mať dieťa. Prečo ja musím mať vždy takú smolu. – spýtala sa v duchu. „Milujem ho viac ako všetkých dohromady.“ Viac ako Bena, Matta a Dannyho.

Prešli dva dni a Mike ani len nezavolal. Zatiaľ čo ona naňho neprestajne myslela. Bolo jej hlavne ľúbo Berty, pretože jej ostalo všetko na starosť. Zvykla si na ňu a Sammy. Rozhodla sa, že za nimi zájde. Vedela, že Mike bude o takomto čase v práci. A kľúče ešte stále mala pri sebe. Obliekla si rifle, tričko a šla k nim. Potichu si otvorila. Berta bola na chodbe.

„All! Som rada, že ťa vidím!“ zvolala nadšene. „Chýbala si mi tu...“

„Veď aj vy ste mi chýbali.“ objala ju.

„Ideš práve včas. Mike o chvíľu príde domov....“

„Tak to radšej idem...“ no Berta ju zastavila.

„Je ako bez duše. On ťa miluje...“ Allison sa na ňu otočila.

„Vôbec nie. Veď má milenku v práci. To boli tie jeho pracovné večere a neskoré príchody domov.“

„No o tom nič neviem, ale viem, že mu chýbaš. Môžem ti to dokázať.“

„Ako?“ bola zvedavá.

„Schováš sa v kuchyni a budeš počúvať, čo rozpráva.“

„Čo ak si vymýšľa...“

„Nie pretože to opakuje zakaždým, keď sa vráti domov.“ Spravila teda, čo povedala. Mike prišiel o chvíľu na to. Allison bola zvedavá, čo sa bude diať. Najprv pozdravil Bertu a potom si sadol v jedálni za stôl. Keď Berta vychádzala z kuchyne, žmurkla na ňu.

„All nevolala?“ spýtal sa Mike po chvíli.

„Nie...“

„Ani tu nebola?“ mal smutný hlas.

„Mike, prečo za ňou nezájdeš?“

„A načo? Aby ma vyhodila? Neuverí mi...“

„Prosím ťa, jedz!“ napomenula ho Berta.

„Tento dom je taký prázdny bez nej. Pozri už aj kvety vo váze uvädli. Aj Sammy je mrzutá...“

„Tak sa s ňou porozprávaj!“ vyzvala ho Berta.

„Nemôžem... skrátka to nejde!“

„Si zbabelec!“

„Ja viem, ale ona mi verila a ja som ju zradil. I keď ju naozaj milujem...“ pri tých slovách jej poskočilo srdce. On ma miluje – tešila sa v duchu. „Navyše s tou ženou som nemal už aspoň posledné dva mesiace nič. Vždy som sa jej vyhýbal...“

„A prečo to nepovieš All?“ spýtala sa znova.

„Lebo mi neuverí...“

„Znova to isté. Ako to môžeš vedieť? Čo ak čaká na to, že za ňou prídeš...“

„Myslíš?“ pozrel na ňu. Berta prikývla. „Asi máš pravdu.“ Mike vstal od stola, vybehol na poschodie. Berta medzitým vošla do kuchyne a poslala Allison do záhrady. „Berta! Idem za ňou. Daj pozor na Sammy...“ vybral sa ku vchodovým dverám.

„Ideš opačným smerom!“ zakričala Berta.

„Ako to?“

„Lebo ona je v záhrade. Čaká ťa v altánku...“ Mike neváhal a vybehol za ňou. Videla ako beží cez celú záhradu. Zastal pred altánkom.

„Ahoj...“ pozdravil nežne a usmial sa. Odzdravila ho. „Prepáč mi to All. Ale prisahám ti...“

„Neprisahaj, to sa nemá....“ skočila mu do reči.

„Ale ja som s ňou naozaj už aspoň dva mesiace nič nemal. Už odvtedy ako som si uvedomil, že ťa ľúbim. Vlastne milujem a veľmi...“ pristúpil ku nej. „Prosím ťa vráť sa. Dom je taký smutný bez teba. Potrebujem ťa. Sammy ťa potrebuje....“ zrazu si kľakol predo ňu. „Vydáš sa za mňa All?“ spýtal sa s nádejou v hlase. Videla lásku v jeho očiach. Nedokázala nesúhlasiť.

„Áno. Vydám sa za teba. Aj ja ťa milujem.“ Mike v tom momente vyskočil na nohy, objal ju a pobozkal. Obaja sa rozosmiali.

„Som šťastný, že ťa mám...“ pošepol jej do ucha.

„Ja tiež....“

Ubehlo niekoľko rokov ich chodenia a potom sa vzali. Bola to krásna svadba. Len ju mrzelo, že Emily nebola v telefóne vôbec prívetivá a nechcela jej dať Bena. Tak mu to nemohla oznámiť. Allison bola spokojná, mala svoju prácu, priateľov a iba raz za čas jej myšlienky zabehli k domovu. Jedného dňa zo schránky vybrala list so známym písmom. Sadla si v kuchyni za stôl a s nedočkavosťou ho otvorila. Potvrdilo sa jej, čo si myslela. Bol od Bena. Pozýval ju na oslavu narodenín Timma a navyše prešiel rok od toho, čo umrela Emily. Neotáľala , vybavila zopár telefonátov, zbalila veci a vyrazila na cestu. Zavolala aj Benovi, aby ho informovala kde sa nachádza a kedy asi príde. Mike nebol proti s tým, že tam za ňou pricestuje. Len čo dorazila našla Bena sedieť pred dverami jej domu. Zbadal ju, vstal a rozbehol sa k nej. Miesto pozdravu ju pevne objal. Bol vyčerpaný. Prvé, čo si všimla boli jeho unavené oči. Už nežiarili tak ako kedysi. O chvíľu sa za jeho chrbtom zjavil chlapec približne vo veku deväť rokov. Úplne sa podobal na Benjamina.

„Oci, kto je táto teta?“ spýtal sa priateľsky.

„Ahoj. Ty si určite Timmy.“ povedala Allison s úsmevom a podala mu ruku. Chlapec vystrel ručičku a vložil ju do jej.

„A ty si kto?“ spýtal sa tentokrát jej.

„Ja som tvoja...“

„To je tvoja teta.“ doplnil za ňu Ben. Pozrela naňho, ale nič nepovedala.

„A ako sa voláš?“

„Allison. Ale kamaráti mi hovoria All. Dúfam, že budeme kamaráti.“ usmiala sa.

„Pravdaže teta All.“

„Ach, srdiečko!“ zvolala natešene a objala ho.

„Timmy, bež dovnútra!“ poslal ho Ben a chlapec poslúchol. „Dúfam, že chápeš dôvod prečo som mu to nepovedal.“

„Ale iste. Vždy som to ja, kto ťa musí chápať. Zvykla som si na to.“

„Chceš sa hádať?“ spýtal sa mierne podráždeným tónom.

„Nie. Hádok mám už akurát tak dosť.“

„Tak neprovokuj!“

„Ale ja rada provokujem.“

„To som si za tie roky všimol. Samozrejme vieš, čo by som vtedy najradšej urobil...“

„Náš rozhovor sa uberá nesprávnym smerom.“ upozornila ho.

„Len dokončím.“ zastrčil si ruky do vreciek svojich čiernych rifiel a nahodil chlapčenský výraz tváre. „Som rád, že ma provokuješ.“ dodal s úsmevom.

„V tom prípade už nepoviem ani slovo.“

„Znova.“ povedal s potlačovaným smiechom. Chcel ešte niečo dodať, ale zazvonil jej telefón.

„Prepáč.“ išla si sadnúť na schody. „Prosím?“ na druhej strane sa ozval hlas jej manžela.

„Ahoj srdiečko. Prídem asi tak o pol hodinu, tak ako sme sa dohodli.“

„Super. Teším sa.“ potrebovala jeho prítomnosť.

„Aj ja. Zatiaľ sa maj. Ľúbim ťa.“

„Ja teba tiež.“

„Ale ja ťa ľúbim viac.“ zasmial sa.

„To sa ešte uvidí. Už polož!“

„Ty polož prvá. Rád počúvam tvoj hlas.“

„Mike!“ mierne ho napomenula.

„V poriadku. Ahoj.“ položil.

Ben medzitým odišiel. Ostala sedieť na schodoch. Pozrela na ruku, kde sa jej ligotal snubný prsteň.

„Je čas.“ povzdychla si, vytiahla z vrecka obrúčku a nastrčila na prst.

„Teta All!“ zvolal Timmothy.

„Áno! Tu som!“ chlapec sa rozbehol jej smerom.

„Poď! Je tu moja krstná mama!“

„Krstná mama?“ spýtala sa prekvapene.

„Aj s krstným otcom!“

„S Mattom?“ chlapec sa na ňu udivene pozeral.

„Ty poznáš môjho krstného otca?“

„Áno, ale už dávno som ho nevidela.“

„Tak sa poď pozrieť!“ začal ju ťahať dnu.

„Krstný, pozri!“ vtom sa Matt otočil. Mal na sebe bledomodré jeansi a biele tričko. Prekvapilo ju, že sa dal ostrihať. On, ktorý si tak potrpel na pekné kučeravé dlhé vlasy. „Teta All hovorí, že ju poznáš.“

„Poznám.“ nemohol uveriť, že ju vidí. Pozrel z chlapca na ňu a potom pozdravil.

„Ani ju neobímeš?“ spýtal sa chlapec zvedavo.

„Timothy!“ napomenul ho Ben.

„Ocko, ale ty si ju objal.“ Matt pozrel na svojho brata, pohol sa smerom ku nej a objal ju.

„Vitaj doma.“ pošepol jej do ucha.

„Ďakujem.“ vtom do kuchyne prišla žena, ktorá sa jej zdala povedomá. Mám pocit, že som ju už niekde videla – vravela si v duchu.

„Matthew, koho to objímaš?“ spýtala sa panovačne.

„Prepáč.“ znovu zašepkal. S nešťastným povzdychom sa na ňu otočil. „To je moja kamarátka z detstva. Bývala vedľa nás.“

„No a? To predsa nie je dôvod, aby si ju objímal!“

„Máš pravdu.“

„Prepáčte! Nechcem sa do toho miešať, ale...“ Allison sa zapojila do rozhovoru.

„Tak sa nemiešajte! Nikto sa vás na nič nepýtal!“ ostala prekvapená z jej postoja.

„Jenny!“ napomenuli ju Ben a Matt súčasne.

„Neviem, čo je na nej tak zvláštneho, že si ju zastávate!“ otočila sa a odišla.

„Ocko? Prečo bola krstná mama na tetu All taká zlá?“ spýtal sa Timmy.

„Ja neviem, zlatíčko.“ zaklamal.

„Prosím ťa, prepáč mi jej správanie.“ Matt sa ospravedlnil.

„To nič. Nemáš sa za čo ospravedlňovať.“ Allison počula zaparkovať auto. „Ak vám to nevadí, na chvíľu sa vzdialim.“ obaja prikývli. Vybehla von a utekala smerom k autu. Mike ani nestihol zavrieť dvere a už sa mu vrhla do náruče.

„Si moja záchrana!“ povedala šťastne.

„To ma nesmierne teší.“ zasmial sa.

„Neuťahuj si zo mňa!“

„Ale ja to robím rád.“ pošepol a pobozkal ju. „Priznaj, ktorý z tých dvoch sa už na teba vrhol?“

„Žiadny.“

„Máš šťastie, že nežiarlim.“

„Ani nemáš prečo. Ľúbim iba teba a nikoho iného.“

„Neklameš?“ spýtal sa provokačne a ešte raz ju pobozkal.

„Tak čo, už si presvedčený o mojej láske?“ Mike sa provokačne zamyslel.

„Ešte trochu váham.“ dodal po chvíli. Venovala mu dlhý bozk.

„A teraz?“ spýtala sa znovu.

„Som si istý. Ale kvôli tomu nemusíš prestávať s tým bozkávaním!“

„Kto ti povedal, že mám v úmysle prestať?“ Mike sa z chuti zasmial a hneď jej vtisol ďalší bozk.

„Pôjdeme?“ spýtala sa medzi bozkami.

„Môžeme, ale až o chvíľu.“ povedal a objal ju. Po chvíli sa pohli smerom k Benovi. V kuchyni sedel iba Matt. Pred ním stál pohár minerálky. Bolo vidieť, že je unavený.

„Ahoj.“ znovu pozdravil.

„Chcem ti predstaviť svojho manžela. Toto je Mike Rown.“ povedala s úsmevom.

„Matt Rett. Teší ma.“ dodal po chvíli. Potom sa otočil k nej. „Nevedel som, že si vydatá.“

„Život prináša samé prekvapenia.“

„O tom nepochybujem.“ Matt sa stále na ňu uprene díval. Akoby nechcel uveriť tomu, čo mu práve povedala. „A kedy?“

„Pred rokom a pol.“ oznámila s úsmevom.

„To ma teší.“ Smutne si odpil z pohára. „Dáte si niečo?“ spýtal sa zdvorilo.

„Nie, ďakujem.“ odvetil Mike. Vtom do kuchyne vošla Jenny. Vražedným pohľadom prešla z Allison na Mika.

„Myslím, že sme sa na niečom dohodli!“ povedala výčítavo a obrátila sa k Mattovi.

„Ty si sa dohodla. Ja nie!“ vstal, vzal pohár a šiel preč.

„Asi by sme mali ísť.“ Allison pošepla Mikovi.

„Nemôžete sa pozerať na to, čo ste spôsobili?“ Jenny na ňu zaútočila.

„Nemáte právo osočovať moju ....“ vložil sa do toho Mike.

„Komu si ho prebrala tentokrát?“ pozrela na ňu nenávistným pohľadom. Allison ju absolútne nechápala.

„No tak moment!“ chcel ešte niečo dodať, no Jenny ho nepustila k slovu.

„Tak hovor!“

„Nemám ti čo povedať!“ nedalo sa s ňou rozprávať a navyše Matt, ktorý sa medzitým vrátil sa všetkému len ticho prizeral.

„Vážne? Ja mám na to trochu iný názor.“

„Tvoj názor ma nezaujíma!“ otočila sa na Mika. „Poď!“

„Chceš ho čo najrýchlejšie odviesť, aby sa nedozvedel čo si zač! Aj tak sa to dozvie!“ kričala za nimi. „O to sa postarám!“ povedala zlostne.

„Už si skončila?“ spýtal sa po chvíli Matt.

„Ešte som ani nezačala.“

„Nechápem. Čo stále proti nej máš?“ Matt bol podráždený.

„Viem, že si do nej zbláznený ako predtým a takisto viem, že si s ňou spal, takže ešte stále nechápeš?“ spýtala sa ironicky.

„Kto ti to povedal?“ Matta to zarazilo.

„Emily.“

„Čo tá o tom už len vedela?“

„Pravdepodobne veľa. Myslíš, že neviem, že aj tvoj brat s ňou niečo mal?“

„Tebe asi preskočilo!“ Matt sa už nezdržal.

„Vyzerám na to?“ spýtala sa provokačne.

„Je vydatá. Kedy už konečne bude mať pokoj? Najprv Emily a teraz ty. Je úplne bezbranná.“ Matt si zo zúfalstva sadol.

„Nikdy! Počuješ? Nikdy jej nedám pokoj!“ Jenny bola plná hnevu.

„Ak sa jej niečo stane....“ pohrozil jej.

„Ešte stále ju miluješ!“ skríkla.

„Áno. Už si spokojná? Ale aj tak si vyhrala ty. Oženil som sa s tebou, tak čo ešte chceš?“ vyletel na ňu a odišiel.

Allison sedela vo svojej izbe a vybaľovala veci. Zrazu niekto zaklopal.

„Ďalej!“ myslela si, že to je Mike.

„Ahoj. Smiem vojsť?“ spýtal sa Matt, ktorý medzitým strčil hlavu do dverí.

„Neviem.“ povedala, čo som cítila.

„Mike vie, že som tu.“ povedal akoby ju chcel ukľudniť a tak vošiel a zavrel dvere.

„Tu nejde o Mikeho. Ten je úplne v poriadku. Má svoju žiarlivosť pod kontrolou...“

„Ani by som nepovedal.“ zašomral.

„Čo si povedal?“ ponúkla mu miesto na sedenie.

„Nič. Len z toho, čo mi pred chvíľou povedal som mal pocit, že to v ňom poriadne vrie. Pohádali ste sa?“

„Do toho ťa nič!“

„Plne súhlasím.“ sadol si.

„V každom prípade je na tom podstatne lepšie ako tvoja manželka.“ s výčitkou v očiach naňho pozrela.

„Možno.“ nešťastne si povzdychol.

„Ako si k nej prišiel?“ bola zvedavá.

„Nechci vedieť...“ nastala chvíľa ticha, akoby rozmýšľal či jej to má povedať. „Je to tá baba, s ktorou som ťa podviedol.“ dodal napokon.

„To myslíš vážne? Zdala sa mi povedomá.“ trochu ju to prekvapilo.

„Žiaľ áno. Sme spolu už odvtedy, čo si odišla. Je tomu už pekných pár rokov.“

„Dobre. Ale nechápem prečo práve ona. Veď po svete behá mnoho iných dievčat....“

„Vtedy otehotnela, a tak som sa s ňou oženil. Vieš ona nie je zlá, len....“

„Len sa nevie ovládať.“ doplnila zaňho. „Povedz mi niečo. Si s ňou šťastný?“

„To by ťa nemalo trápiť.“

„Ale mňa to trápi. Stále si môj kamarát. A navyše vedela predsa, že predtým si chodil so mnou, tak neviem prečo je ku mne taká. A k tebe ani nehovorím, je to príšerné.“

„Vieš, bol som šťastný, až kým jej Emily postupne nezačala vtĺkať tie somariny o tebe, Benovi a mne. Zo dňa na deň sa stala neznesiteľnejšia a potom....“ stíchol.

„Čo sa stalo potom?“ spýtala sa jemne, lebo videla, že ho niečo trápi.

„Potom potratila a všetku vinu pripísala mne a tebe. Vraj stále na teba myslím a kvôli tomu bola nešťastná a podobné nezmysli. Vieš dlho som si to vyčítal, ale nakoniec si uvedomujem, že vôbec nebola tá chyba vo mne. Venoval som jej toľko pozornosti, tak som sa snažil....“

„Nechcem ťa odtiaľto vyhadzovať, ale mal by si ísť. Veď ona je chorá. Nepotrebujem, aby mi tu robila scény. V mojom stave sa nesmiem veľmi rozčuľovať.“

„Si tehotná?!“

„Na toto nemusím odpovedať.“

„Smiem ísť ďalej?“ prerušil ich rozhovor Mike.

„Len poď!“ povedala s úsmevom.

„Volá Sammy a chce ťa k telefónu. Teda, ak máš čas....“ natiahla ruku, aby jej podal telefón.

„Samozrejme, že mám čas. Matt ak by ti nevadilo, dokončíme náš rozhovor neskôr...“ pochopil, vstal a odišiel. „Ahoj anjelik.“ povedala s radostným hlasom. Matt, ktorý to ešte začul sa zatváril nechápavo. Detský hlások na druhej strane telefónu rozptýlil jej pochmúrnu náladu. „Ako sa mi máš? Dobre? Dúfam, že poslúchaš starú mamu.“ uistila ju, že áno. Vzápätí sa na druhej strane ozval hlas Mikeovej mamy. „Dobrý deň Angelika.“ odzdravila. „Mám sa dobre, ďakujem. Chcem vás požiadať, či by ste nepobalili Samanthine veci. Chcem ju zobrať k nám.“ súhlasila. „Výborne. Mike sa pre ňu zastaví okolo piatej. Ďakujem. Dovidenia.“ zložila. Allison zišla dole.

„Mike!“ zakričala.

„Tu som!“ ozval sa z kuchyne.

„Už ideš?“ spýtala sa.

„Áno. Ak tam mám byť o piatej tak je najvyšší čas...“ objal ju. Odprevadila ho k autu.

„Budeš mi chýbať.“

„Veď aj ty mne, ale o pár hodín som späť.“ vtisol jej jeden bozk a odišiel.

Ostala sama, vošla do domu, vybehla hore do starej izby. Zaplavila ju vlna spomienok. Podišla k oknu a zbadala Timmyho.

„All, nechceš sa ísť so mnou prejsť?“ spýtal sa veselo.

„Môžeš ísť?“

„Spýtam sa ocka.“ o chvíľu na to už klopal na dvere. „Môžem.“

„Tak ideme!“ celou cestou ako kráčali neustále rozprával. Najmä o Emily. Taktiež sa dozvedela, že o mne často rozprávala a že mu Jenny zakázala k nim chodiť, ale že teraz keď tu nie je tak môže. „Chceš sa pozrieť na miesto, kde sme sa s tvojim ockom hrávali?“ prerušila ho.

„Naozaj ma tam zoberieš? Ale myslím, že som tam už bol. Vieš ocko ma často brával na rôzne miesta a vždy mi hovoril, že sa tu hrával so svojou kamarátkou.“

„Tak aspoň uvidíme, či je to miesto to isté, na ktoré myslím ja.“ Timmy sa potešil. Boli len neďaleko od toho miesta.

„Teta All, ty si myslela tam tú lúku?“ prikývla. „Tú poznám. Môžem tam ísť?“

„Dobre. Ale daj si pozor!“ Timmy sa na ňu usmial. Sadla si a pozorovala západ slnka. Ten tu bol vždy nezabudnuteľný, priam nádherný.

„Ahoj Allison.“ zrazu sa za ňou ozval Benov hlas. Otočila sa a chcela vstať. „Len seď!“ povedal rozhodným hlasom.

„Ale....“ vstala a začala sa obzerať po Timovi.

„Už išiel domov.“ povedal kľudným tónom.

„Ty si ho pustil samého?“

„Neboj sa. Nám nebolo viac keď sme sa túlali sami.“

„Ale boli sme dvaja.“ povedala rázne.

„To je pravda, ale on to tu už dokonale pozná.“

„Vďaka tebe, čo?“ podpichla ho.

„Samozrejme. Často som ho sem brával. Mal som pocit, že ťa mám blízko seba tak ako kedysi...“ pristúpil k nej.

„Ben!“ napomenula ho.

„Áno?“ spýtal sa so šibalským úsmevom.

„Prestaň! Čas sa nedá vrátiť späť.“ uvedomila si, že boli presne na rovnakom mieste ako vtedy, keď sa prvý krát pobozkali.

„Čo ak neprestanem? V tom prípade nemusíme vrátiť čas späť, ale si môžeme zaspomínať...“

„Ben! Som vydatá a...“

„Neľúbiš ho!“ povedal rohodne.

„Čože?!“ prekvapilo ju to. Mala pocit, že bol o tom presvedčený.

„Mám ti to zopakovať?“ chytil ju za ruky.

„Nie, netreba. Nevieš nič o mojich citoch.“

„Nikdy som to ani netvrdil. Ale viem, že ho neľúbiš.“

„Odchádzam!“ no nemohla sa pohnúť. „Počuješ? Pusti ma! Chcem ísť preč.“

„Nikto ťa predsa nedrží.“ ruky jej aj tak nepustil.

„Ja ho milujem. Mal si neuveriteľne veľa šancí, ale ani jednu si nevyužil. Všetky si pobabral. Pravda je taká, že nemiluješ mňa. Možno si ma ľúbil predtým, ale teraz už nie.“

„Stále ťa ľúbim, preto moje manželstvo bolo peklo. Emily trpela a teraz keď zomrela, tak nič nám nebráni.....“

„Dosť! Ako to môžeš takto povedať!“

„Vy dvaja nie ste manželia.“

„To mi je novinka. Ako si prišiel na takú hlúposť?“ bola zvedavá.

„Vždy sa od neho odtiahneš.“

„Mám pocit, že sa nám tento rozhovor vymyká z pod kontroly.“

„Z čoho tak usudzuješ?“

„Pretože si stále bližšie a bližšie...“

„To je dobré, nie?“ ešte o krok pristúpil. Začala cúvať. Už ju nedržal za ruky. Rozbehla sa, chcela byť od neho čo najďalej. Takéhoto Bena nepoznala. Vedela, že aj vtedy keď ju prvýkrát pobozkal sa nezastavil pred ničím, ale teraz sa ho bála. Vytrvalo si šiel za svojím vždy, keď sa naskytla príležitosť. Ona potom vždy len trpela. Akoby to bola daň za to, že s ním bola aspoň chvíľu šťastná. „Ešte sme neskončili! Kam bežíš?“ dobehol ju a zastavil.

„Smola, už sme skončili!“ povedala chladne. Teda aspoň sa o to snažila.

„Omyl. Ešte sme ani nezačali.“

„Nechaj ma na pokoji a choď domov! Čaká ťa tam syn.“ kráčala dozadu, ale strom, do ktorého narazila ju zastavil. V hlave sa jej premietla spomienka na túto situáciu v deň jej narodenín.

„Už mi nemáš kam utiecť.“ povedal potichu.

„Lenže ja neutekám.“ pošepla. Cítila ako sa jej rozbúchalo srdce. No nie preto, lebo vedela čo príde, ale preto lebo sa toho bála. Ak by sa to Mike dozvedel určite by jej to neodpustil a ona bez neho už nechce žiť.

„Ale áno. Bojíš sa.“ pozeral jej do očí.

„Čoho?“ spýtala sa ironicky.

„Tohto...“ jeho tvár sa približovala.

„Nie!“ v poslednej chvíli ho zastavila.

„Prečo? Chceš pokaziť túto peknú chvíľu?“ a znovu ju chcel pobozkať. Vzpierala sa ako to len šlo. „No tak. Ja viem, že to chceš tak ako ja.“ neovládla sa a strelila mu facku.

„Som vydatá a mám Mikeho rada. Nezaslúži si to....“ rukou si utrela pery.

„Ešte nikdy si mi nestrelila facku.“ Ben bol šokovaný.

„Raz som to musela spraviť. Keby si nebol taký odporný ako teraz...... Vôbec ťa nespoznávam. Čo si čakal? Milujem Mikeho. Tak si to už zapamätaj!“ odstúpil.

„Takže som ťa navždy stratil?“ spýtal sa smutne.

„Konečne ti to došlo. My nikdy nebudeme spolu. Chápeš? Nikdy!“

„Ale keby sme obaja chceli,tak....“

„Už je príliš neskoro.“

„Nikdy nie je neskoro.“ sadol si na zem.

„No čo sa týka nás, tak je.“ prisadla si.

„Rozmýšľam prečo keď si tak blízko, si zároveň tak neuveriteľne ďaleko?“

„Je to tým, že sme obaja cítili niečo tak silné, ale nikdy sme si to nedokázali povedať. Nakoniec sme sa zmierili s tým, že sme len priatelia....“

„Ale ja som sa s tým nikdy nezmieril...“ namietal.

„Lenže ja áno. A to je prvý krok k potlačeniu toho citu.“

„Chceš tým povedať, že je rad na mne?“

„Presne tak.“

„V poriadku.“ ostala prekvapená, že súhlasil.

„To je ono. Už dávno sme to mali spraviť....“ vstala zo zeme a Ben tiež.

„Máš pravdu, načo ešte čakáme....“ pristúpil bližšie.

„Neopováž sa.......“ nestihla dopovedať, pretože stál vo veľmi tesnej blízkosti, ktorá už v nej nevyvolávala nijaké zvláštne pocity, ale neuveriteľnú nervozitu.

„Máš niečo proti?“

„Samozrejme! Mike sa tu objaví každú chvíľu a ja ho nechcem stratiť.“

„Aspoň uvidí, že sa snaží zbytočne. Pretože ty ľúbiš iba mňa!“ nič nepochopil.

„To snáď nie je pravda. Kedy to už pochopíš?“ spýtala sa zúfalo.

„Nikdy! Si a budeš len moja o to sa postarám!“ povedal rozhodne. Odstrčila ho a odišla. Naozaj sa zmenil na nepoznanie. Stal sa z neho veľký sebec, ktorý neberie ohľad na šťastie druhých. Na moje šťastie – pomyslela si.

Domov prišla práve včas, pretože Mike už prichádzal. Len čo zastal, Samantha vyskočila a rozbehla sa k nej a objala ju.

„Ahoj Sammy. Som rada, že si ma prišla pozrieť.“ poobzerala sa okolo.

„All, ty si tu bývala predtým, než si stretla ocka?“

„Áno zlatko. Uvidíš ako sa ti tu bude páčiť.“

„Ahoj láska moja.“ usmial sa na ňu Mike ovešaný batožinou. Úsmev mu vrátila.

„Poď! Ukážem ti tvoju izbu. Je krásna.“ chytila ju za ruku a odviedla do jej izby na poschodie. Na prvý pohľad ju zaujalo okno oproti.

„Kto tam býva?“

„Môj kamarát spolu s jeho synčekom.“ povedala Allison medzitým ako jej vybalovala veci.

„A príde ťa pozrieť?“

„Nie. Teraz sa tak trochu nekamarátime....“ usmiala sa na ňu.

„Prečo? Ocko ho nemá rád.“

„Ja viem.“ povzdychla som si.

„Pôjdeme von? Ocko hovoril, že je tu pekne.“

„Ak chceš, môžeme ísť aj teraz.“ prikývla. Obliekla si bundu a šli na lúku.

„Jééj! Tu je pekne. Ocko mal pravdu. A kto je ten chlapec?“ ukázala smerom pred seba.

„To je Timothy, to je ten o ktorom som ti rozprávala.“ zbadal ich a namieril si to rovno k nim.

„Ahoj All!“ zvolal zďaleka.

„Timmy toto je Sammy. Prišla ku mne na prázdniny.“ zoznámila ich. Timmy sa na ňu usmial a pozdravil. „Chceš sa s nami poprechádzať?“ spýtala sa ho.

„Veľmi rád. Zahráme sa na schovávačku?“ navrhol. Nebol to zlý nápad. Na tomto mieste bolo mnoho skrýš a veľmi dobrých. A navyše v tomto prítmí to bude ešte väčšia zábava ako cez deň.

„Neviem. Sammy chceš hrať?“

„Chcem!“ zvolala natešene.

„Dobre, tak sa ide do lesa!“ rozbehli sa tým smerom.

„Teta All, my sa schováme a ty nás budeš hľadať!“ rozhodol Tim.

„Súhlasím. Počítam! Raz, dva, tri....“ deti sa rozbehli hľadať skrýšu. Presne takto sa s Benom navzájom hľadali. Je to zábava, najmä tu v lese. Aspoň sa deti zabavia – napadlo ju. „Osem, deväť...“ rátala tak hlasno, aby ju deti počuli.

„Učíš sa počítať?“ ozvalo sa jej za chrbtom.

„Bože, ale si ma naľakal.“ Mike ju objal. „Teším sa, že si nás našiel. Veľmi si mi chýbal.“ zaborila ruku do jeho vlasov.

„Aj ty mne. Očividne ale nie som jediný komu chýbaš. Hľadal ťa Ben.“ povedal namrzeným hlasom.

„Čo zase chcel?“ pokrčil plecami. „Už som mu jasne povedala, že ťa nemá zaťažovať ani otravovať.“

„Hovoríš to, ako keby si sa bála, že mi niečo prezradí. Mimochodom kedy si s ním rozprávala?“ trochu znervóznela.

„Pomôžeš mi hľadať deti? Cestou ti to poviem...“ našťastie deti boli dobre ukryté a ona mala dosť času na to, aby mu to všetko vysvetlila.

„Vieš All, ja ťa milujem a nechcem ťa stratiť. Ale keď zistím, že ho miluješ.......tak ti nebudem stáť v ceste.“

„Mike! Ja ho nemilujem. Milujem len teba. Prečo by som sa potom za teba vydávala? Vrátil si mi chuť do života a ak chceš pár dní tu pobudneme a vrátime sa späť domov.“

„A čo bude s tvojim domom?“

„Môžeme ho prenajať.“

„To nie je zlý nápad. A čo Ben?“ na toho zabudla.

„Neviem. No budem k tebe úprimná. Nechcem zahodiť roky priateľstva medzi nami, ale ak to inak nepôjde....“

„Chceš povedať, že sa ho vzdáš kvôli mne?“ ostal prekvapený.

„Áno, som ochotná to spraviť. Ak Ben nezačne byť normálny tak ako predtým, tak sa s ním už nestretnem.“

„On ťa nenechá odísť. Urobí pre to všetko.“ v jeho hlase bolo počuť obavy.

„Nič nezmôže. Len s tebou som spoznala, čo je to šťastie, pocit bezpečia. Preto som si ťa vzala.“

„Tebe vôbec ani len trochu nevadilo, že mám dcéru? Vieš čo to zo sebou obnáša?“

„Samozrejme a som veľmi rada. Keby si bol rozvedený, nikdy by som si s tebou nič nezačala. Veď ma poznáš.“

„A nemáš strach, že ťa neľúbim rovnako ako....“ stíchol.

„Ako matku Sammy?“ doplnila. Ticho prikývol. „Mike pozri! Viem, že nie som ako ona a dobre si pamätám ako si ma na všetko upozorňoval, keď si ma zamestnal. Vždy si mi to vyhodil na oči keď som robila niečo inak ako tvoja žena predtým než umrela….“

„Bol som odporný, čo?“

„Ja som sa s tým zmierila. Bena som veľmi ľúbila, ale viem, že teba ľúbim omnoho viac ako jeho kedysi. Tým však nechcem povedať, že si zaňho náhrada, lebo ako vieš, keby som ho stále milovala tak ako si myslíš....“

„Nemyslím si to.“ skočil jej do reči.

„Niekedy som mala ten pocit. Len chcem povedať, že odkedy Benova žena Emily umrela sme mali dosť času sa s Benom o všetkom porozprávať, ale nestalo sa tak. Veď on mi dal vedieť o jej smrti až po dvoch mesiacoch. Ešte pred pár rokmi by som sa zapodievala myšlienkou naňho. Čo keby sa stalo niečo medzí ním a mnou. Lenže Ben to očividne nechcel. Naposledy sme sa videli, keď sa narodil Timmy. Bol hrozne nešťastný. Presne taký, aký si bol aj ty. Ale rozdiel je v tom, že ty si mi dovolil, aby som ti pomohla znovu žiť a časom si sa zmieril, že už svoju ženu neuvidíš. Bol si taký, lebo si ju miloval. No Ben Emily nemiloval. Už keď si ju bral mal ju len rád a preto, že čakali Timmyho. Ja som v tom čase chodila s jedným chlapcom, ktorého som stretla tam, kde som utiekla od Bena...“ so strachom v očiach na ňu pozrel.

„Prečo si utiekla? On ťa bil?“ sadli si na trávu.

„Vôbec nie. Skrátka som utiekla od bolesti, zo strachu pred citmi....“

„Prečo mi to všetko hovoríš?“

„Chcem, aby si poznal ten príbeh, pretože jediné, čo som vedela bolo utekať pred svojimi citmi. Tak som sa bála lásky...“

„Naozaj mi to chceš povedať? Mali by sme nájsť deti, lebo už je tma!“ mal pravdu.

„Tak poď! Viem kam mohli ísť. Poznám to tu dokonale a Timmy je presná kópia svojho otca. Pozná tie najlepšie skrýše.“

„Skôr sa bojím o Sammy. Vôbec sa nepoznajú.“

„Nemusíš sa báť. Môj krstný syn dá na ňu pozor.“

„Ty si jeho krstná mama?“ spýtal sa prekvapene.

„Áno, ale on to nevie. Za krstnú považuje Benovu švagrinu. Ach, dvaja bratia. Obaja sa mi zamotali do života a ako dopadli?“

„Asi preto, že ľúbili len teba.“ zamyslel sa.

„Nie. Oni len medzi sebou súťažili ktorý z nich ma dostane.“

„Ale Ben ťa vždy ľúbil. Sám mi to povedal. Povedal mi aj o tom, ako sa počas tvojich narodenín zachoval, že ťa tu v lese začal bozkávať a že si bola v tom čase zasnúbená a že to dopadlo všetko úplne opačne ako chcel.“

„Mike, ja ťa milujem viac než svoj život a viem, že ty ma nikdy nebudeš ľúbiť tak ako ja, ale viem ,že ma ľúbiš dostatočne na to, aby sme boli obaja šťastný.“

„Teta All! Ty si na nás zabudla?“ zakričal na nich Timmy.

„Nie, už idem! Tak kde ste?“ zamierila do jaskyne pri jazierku. „Už vás mám!“ deti sa rozbehli smerom k nim.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Mike.

„Ocko!“ Sammy sa mu vrhla do náručia. „Toto je môj kamarát.“

„Presne ako jeho otec....“ povedal Mike neprítomným pohľadom.

„Poď Timmy! Odprevadím ťa domov.“ Ben ich už čakal. „Vraciam ti ho.“

„Nejdeš ďalej?“ spýtal sa zdvorilo.

„Veľmi dobre vieš, že nie. Ben, mám ťa rada, si dobrý kamarát a tak prosím nechaj Mika na pokoji.“

„V poriadku.“ bola zaskočená jeho mierumilovnou odpoveďou. „Vidím, že si po jeho boku šťastná, tak ti prajem všetko najlepšie a dúfam, že nás niekedy prídeš navštíviť. Svojho priateľa a jeho syna. Budú ťa čakať.“ podal jej ruku a objal ju.

„Ďakujem.“

„Tak už choď! Pamätaj, ak ti ublíži tak nech si ma nepraje...“ usmial sa. Otočila sa a rozbehla k domu. Mika našla sedieť v obývačke pred krbom.

„Ahoj.“ prisadla si. „Milujem ťa, vieš o tom?“ otočil sa a usmial. Jeho tvár sa pomaly priblížila k jej, aby sa ich pery mohli dotknúť a spojiť sa v krásny bozk.

„Aj ja teba.“ Mike ju zobral do náručia, v ktorom prežívala neuveriteľnú radosť, pohodu a bezpečie. „Chceš počuť ten príbeh?“ spýtala sa potichu.

„Na ten máme čas do konca života.“ pritisol si ju ešte silnejšie a ona sa cítila ako v siedmom nebi. Našla to pravé objatie a pravú lásku. Už nie detskú, ani študenstskú, ale naozaj tú pravú.