Záhrada (Kapitola prvá, Časť štvrtá)
http://citanie.madness.sk/view-7478.php
Časť štvrtá
Keď sa Norma prebrala, slnko už zapadalo za pahorok Oldin. Neznámy muž aj to strašné zviera, démon čo jej znetvoril tvár a pripravil o ľavé oko, boli už preč. Cítila svoju zaschnutú krv na tvári a v tráve okolo nej. Ledva sa zdvihla zo zeme, pridŕžajúc sa zábradlia na verande, vošla do domu. Nábytok bol hore nohami a jej veci ležali rozhádzané a porozbíjané uprostred izby. Chcela kričať, no nevládala, len sa bezmocne zrútila na drevenú podlahu. Nemohla už ani plakať.
V tej spúšti, ktorú tam neznámi hostia zanechali, sa jej podarilo nájsť prostriedky na bolestivé ošetrenie rán. Rozhliadla sa po dome, premýšľala, čo mohli v jej príbytku hľadať, pretože obyčajní zlodeji by nenarobili takú spúšť. Na stene v poslednej izbe objavila vyryté veľké X, zrejme označenie, že u nej nič nenašli a pod ním znak. Nedokázala si spomenúť odkiaľ ten znak poznala, no tušila, že neznačí nič dobré. Stále však nechápala a nevedela prísť na dôvod prečo si vybrali práve jej dom. Musí sa rozpomenúť, prečo pozná ten znak a kde sa s ním v minulosti stretla.
Bolo práve po zotmení, keď sa vybrala opýtať sa do blízkeho okolia, či niekto z jej susedov nevidel toho muža s podivným zvieraťom. Ľudia, hlavne ženy v susedstve ju nenávideli, deti sa jej báli, muži jej nadávali. Boli by najradšej keby umrela. Považovali ju za šialenú bosorku a obávali sa dňa, kedy vyjde na ulicu a miesto poľovania na korgy, začne strieľať do ľudí.
V prvom dome, kde bývala mladá žena s tromi deťmi, ktorej manžel utiekol kdesi do neznáma, bola na verande zažnutá petrolejová lampa.
-Odíďte z môjho dvora! Okamžite, inak si pôjdem pre pušku.- Ozval sa prísny hlas kdesi zvnútra domu. Bolo počuť rýchle kroky, zakrátko už mladá žena zastala rázne vo dverách s puškou v ruke.
-Prepáčte, potrebujem vašu pomoc.- Norma sa so sklonenou hlavou oprela o drevený stĺp vedľa schodov. Potom zdvihla hlavu, vo svetle lampy odhalila svoju poranenú tvár a opäť požiadala o pomoc. Žena stojaca vo dverách od hrôzy pustila zbraň na podlahu a prikročila k Norme. –Dnes podvečer ma napadol muž. Chcem vedieť ako vyzeral, videli ste ho? Videli ste niekoho v okolí? Alebo vaše deti, nevideli nikoho? Bol tu aj s takým zvláštnym tvorom a zničili mi môj príbytok a moju tvár.-
-Nie, je mi to ľúto, ale nikoho sme nevideli. Ani nikto zo susedov. Potrebujete niečo, jedlo, vodu? Zoberte si aspoň túto lampu, je plná, bude slúžiť ešte niekoľko nocí.-
Norma sa pomaly presúvala do svojho domu, v ruke držala lampu a cítila ako na ňu čosi číha. Cítila ten pohľad a počula ho aj chrčať. Vedela, že je veľmi blízko a vyčkáva, kým zmizne z dohľadu susedných domov a prejde ku svojmu domu, do temného prítmia lesa. Počká si to na ňu až doma, možno tam bude aj muž, ktorý jej zničil skromný príbytok. Opýta sa ho, prečo to spravil, čo hľadal a vypýta si naspäť svoju pušku. Počula ako sa čosi plazí v tráve okolo nej, a jeho neustále rýchlejšie a hlasnejšie chrčanie v pätách.