Tiene čistej duše 3/3

„Akoto že niesu doma?“

„Neviem. Dokonca ich nikto nestráži.“

„Čo to robia?“

„Ale veď... “

„Prosím?“

„Ona...“

„Čo?“

„Ona... vyzerá ako...“

„nerozumiem. Aká ona? O čom točíš?“ Spýtavo sa pozrel nechápavý Noah na Shana, ktorý sa nevedel vykoktať, pričom pozeral na dve hrajúce sa deti pred nimi. Zrazu ukázal prstom na ne.

„Ona... ona vyzerá, ako... ako to dievča.“ Koktal Shane, pričom sa zastavil a ďalej prekvapene hľadel na hrajúce sa deti.

„Myslíš to vážne?“ Podozieravo sa opýtal Noah pozerajúc sa na ne. Zaostril očami a prezeral si čiernovlasé dievčatko. Vedľa nej sedel malý chlapec, ktorý jej podával kamienok, ktorý ležal pri nich.

„Je tak isto oblečená...“

„Má také isté čierne vlasy...“ Zasnene opisoval Shane a dal si ukazujúcu ruku pomaly k telu.

Čiernovláska si vzala od chlapca kamienok. Noah so Shanom prekvapene a nehybne pozerali na deti. Sledovali, čo sa bude diať, pričom sa pomaly začali obaja približovať k deťom. Malá čiernovláska zahodila kamienok za seba. Poprosila chlapca, aby jej podal väčší. On sa z milým úsmevom natiahol pre kameň za ním a oboma rukami jej ho podal.

„Veď sa len hrajú.“ Skúmavo podal Noah. Dievčatko si kameň vzalo jednou rukou, akoby bol z polystyrénu.

„Ako môže ten kameň udržať. Je veľký.“ Kľudnejším spôsobom filozofoval Shane.

„Možno nieje až tak ťažký.“ Presviedčal Noah, aj keď sám neveril tomu čo povedal. Dievčatko víťazne zdvihlo kameň nad hlavu a obidve sa začali smiať. Dlho neudržala kameň nad hlavou a tak ho chcela pomaly pustiť na zem, aspoň to tak čakali Noah so Shanom, zatiaľ čo dievča zvýšilo rýchlosť a z celej sily vrazilo kameň do chlapcovej hlavy.

„ JEŽIŠI ! “ Zakričal Noah a rozbehol sa k deťom. Shane utekal za ním, no veľmi nestačil.

„Ty mrcha!“ Zakričal nenávistne Noah a chytil dievča za obe paže, no ona sa rozohnala a so silným krikom, akoby staršej ženy ho odhodila asi desať metrov od seba až do stromu.

„Nieee!!!“ Vykríkol Shane a smeroval k otcovi. Dievča, neuveriteľnou rýchlosťou vletelo do Shana utekajúceho za otcom. Shana to odhodilo na zem. Hneď sa zdvihol a bez rozmyslu za zahnal po dievčati. Ona stihla uhnúť. Shane neveril čo videl, ale už ho to veľmi neprekvapovalo. Ona sa zahnala rukou, akoby ho chcela odtlačiť, no Shane sa dychtivo uhol, zdvihol sa a rozutekal preč.

V tom zmätku sa nepozeral, kam presne beží, zakopol o kameň a spadol na zem.

„Shane“ Počul za chrbtom ležiaci Shane. Až prestal dýchať. Vyznelo to ako ozvena. Pomaly sa otočil a videl nad sebou dievča, ktoré sa nad ním vznášalo.

„Ja som Sheena“ Ozval sa zo všetkých strán šepot, pri ktorom otvárala ústa dievčina vznášajúca sa vo vzduchu tesne nad ním. Rukami, ktorými sa podopieral, sa pomaly snažil vzdialiť dozadu, no dievča pokračovalo.

„Mňa nezastavíš.“ Strašidelne vydýchla.

„Ani ty, ani nikto iný.“ Dokončila a pobrala sa za malým chlapcom ležiacim hlavou na kaluži krvi.

Ako zázrak sa objavil za Shanom kapitán Mike, za ktorým sa blížil šerif O´Connor.

„Si v poriadku?“ Opýtal sa hrdinsky Mike. Udychčaný Shane od ľaku prestal dýchať a pozrel sa vyplašene na Mika.

„To je ona?!“ Pribehol šerif.

„Volá sa Sheena.“ Vydýchol Shane a ukázal na dievča, hľadiace na malého ležiaceho chlapca. Šerif nepremýšľal. Nabil brokovnicu a rýchlym krokom šiel k dievčaťu, pričom na ňu mieril.

„Vypadni od neho, ty chudera!“ Zakričal a vystrelil do vzduchu. Približoval sa bližšie no Sheena sa ani nepohla.

Zrazu sa postavila. Šerif z neistotou zastal. Namieril na ňu. Mike mu kryl chrbát. Tiež na ňu mieril a čakal, čo sa bude diať. Shane iba lapal po dychu a pozeral na otca, ktorý bol bezvládne opretý o strom. Rozmýšľal, čo sa stane ak pôjde za ním.

Sheena sa uprene pozrela na šerifa, ktorý na ňu mieril. Zrazu sa v priebehu sekundy premiestnila až k šerifovi, ktorého odrazila a on padol na chrbát.

„Ja tvoju mater!“ Vyľakane zareval a vystrelil jej presne do hrude, čo viditeľne nečakala. Sheenu to odrazilo asi päť metrov a doletela na zem. Zdvihla hlavu, akoby sa nič nestalo. Šerif zdvihol vysielačku a priblížil si ju k ústam.

„Všetky jednotky, stiahnite sa k západnému brehu jazera Kiryn. Potrebujeme tu posily. Hneď!“ Hľadiac na Sheenu čakal na odpoveď, ibaže sa žiadnej nedočkal. Sheena sa zatiaľ pomaly postavila, pričom mala v hrudi veľkú krvavú dieru.

„Do riti!“ Štekol Mike mieriac na ňu svojou zbraňou a začal chaoticky strieľať.

Sheena sa veľkou rýchlosťou stratila medzi stromami malého lesa, za ktorým je časť mesta. Šerif po nej vystrelil z brokovnice, ale asi ju už netrafil.

Zrazu všetko stíchlo až na šerifovu a kapitánovu vysielačku. Bol z nich počuť krik nejakých mužov, ale nevedeli to identifikovať.

„Tu je šerif O´Connor, hláste čo sa tam deje.“ Zvedavo rozkázal, ale z vysielačky počul iba sekané výkriky.

„Otec!“ Vyplašeným tónom zakričal Shane s bojazlivým pohľadom na ležiaceho Noaha. Rozbehol sa za ním a šerif s Mikom vyvedeným z miery ho nasledovali. Pribehli k nemu a Shane mu hneď siahol prstami pod sánku, aby nahmatal pulz.

„To nie.“ Zúrivo vzlykol. V šerifovej vysielačke sa ozval hlas.

„Tu je poručík Chris Oryn, čo sa deje?“ Šerif zdvihol vysielačku a nervózne sa opýtal.

„Kde sú ostatní, prečo sa nikto nehlási?“

„Neviem pane. Odkedy sme sa rozdelili, nemám žiadne informácie.“

„Poručík, nachádzame sa na západnom brehu jazera Kiryn. Hľadaná sa volá Sheena a išla smerom k starému mostu pri soche Gwen Olsenovej. Tá mizerná mrcha vydrží veľa! Keď ju nájdete, vystrieľajte do nej všetko, čo máte!“ Zahlásil nasratý šerif drsným tónom.

„Rozumel som pane!“

Šerif pozrel na nehybného Noaha. Došlo mu, že už to má za sebou, keďže mu Shane držal hlavu a zo srdcedrásajúcim plačom kričal nezrozumiteľné vety. Mike Noaha poznal a vedel, že to bol dobrý chlap, ale už neostávalo nič iné, ako kľačať a modliť sa za jeho dušu.

„Je mi to veľmi ľúto.“ Mike chytil Shana za plece.

„Znesiem ju z tohto sveta vo vlastných zuboch!“ So zaťatými zubami povedal šerif a šiel tadiaľ, kam išla Sheena. Shane sa zdvihol a so slzavými očami povedal Mikovi.

„Ak si mal môjho otca rád, daj mi svoju pištoľ.“ Pomstychtivo prosil Mika a utrel si nos.

„Shane, mal by si pri ňom ostať, kým príde pomoc. Veď aj ty si zranený.“ Postavil sa Mike a starostlivo povedal Shanovi. Potom sa otočil a rozbehol sa za chlapcom, ktorému nedával veľkú šancu na prežitie podľa množstva krvy, v ktorej sa doslova topil.

Shane sa po ňom rozbehol a z krikom ho zhodil na zem. Zmätenému Mikovi zobral brokovnicu, ktorá mu pri páde vypadla z rúk. Rozbehol sa smerom za

šerifom, alebo lepšie povedané pomstiť sa Sheene, voči ktorej stúpala jeho nenávisť, pretože už kvôli nej prišiel o dvoch členov rodiny, ktorých nadovšetko miloval. Mike sa ani nesnažil zastaviť ho, pretože vedel, že by to bolo zbytočné.

:: :: :: :: :: ::

Slza jej stekala po líci, pretože nevedela, čo urobiť preto, aby sa Artemis prebrala z dlhého spánku. Stále hľadela na jej milú tváričku, pri čom si predstavovala, ako sa kedysi nádherne usmievala a vôbec bola to najmilšie a najkrajšie stvorenie na svete.

„Potom všetkom sa princezná prebrala a pred očami mala konečne tvár človeka, o ktorom vedela, že jej nikdy neublížil. To on je ten ktorý ju zachránil a pomohol jej otcovi.“ Dokončila Sintya rozprávku.

„Preber sa už... prosím.“ Prosebne hľadela Sintya na Artemis a hladila ju po jej gaštanových vláskoch. Nenávistne pozrela z okna na les Scarepark a smrkla spútum do seba. Sklonila hlavu a zo zavretými očami s pocitom viny plakala a v duchu si želala, aby sa Artemis prebrala a bola zdravá.

„Vezmite ju na nosítka a odveďte von!“ Povedal doktor sanitárom, keď prišli do izby.

„Čo sa deje doktor?“ Pýtala sa vyplašená Sintya.

„Starosta vyhlásil evakuáciu mesta.“ Bezradne zahlásil doktor.

„Prečo, čo sa stalo?“ Pokračovala.

„V meste sa deje niečo vážne. Číha tu vraj nejaké nebezpečenstvo. Starosta sa nevyjadril bližšie, iba, že máme dávať veľký pozor na deti.“ Povedal doktor a ukázal jej, aby išla tiež von z budovy.

„Choďte von. Čaká tam autobus.“

„Čo bude s mojou dcérkou?“ Ustarostene sa opýtala Sintya.

„Bude o ňu postarané, len ostaňte pri nej pani Arwenová.“

:: :: :: :: :: ::

Ťažké kroky sa ozývali lesom. Všetky zvieratká vôkol stíchli a sledovali veľkého votrelca, ktorý ich ruší. Unavene funí nosom a v ruke drží zbraň. Tvári sa pri tom, akoby sa išiel pomstiť celému svetu.

„Ozvite sa niekto, potrebujem pomoc!“ Odznelo z vysielačky, visiacej na jeho opasku. Chytil vysielačku a dal si ju k ústam.

„Tu je šerif O´Connor. Hovorte.“ Ozval sa silný chlap do vysielačky.

„Pane. Tu je poručík Chris Oryn, sme na mieste pri soche Gwen Olsenovej.“ Súrnym tónom informoval poručík.

„Hovorte poručík, čo sa deje?“ Vyzvedal šerif a niečo tušiac zrýchlil krok k mostu neďaleko od neho.

„Deje sa tu niečo zvláštne pane. Bol tu so mnou Charlie Stevens a počuli sme detský plač za mostom. Charlie sa tam išiel pozrieť a ja som zatiaľ preskúmal okolie. Vtom som počul výstrely a krik. Bol to Charlieho hlas, no keď som tam prišiel, nikoho tam nebolo.“

„Oryn, ste si istý, že nieje niekde na okolí?“

„Stále to tu prehľadávam a volám Charlieho, ale nikde nič.“ Vyprskol stresovaný Chris.

„Som tam za päť minút poručík. Ostaňte tam kde ste a hľadajte Stevensa.“

„Rozumel som pane.“ Dokončil Chris a beznádejne sa zatváril pri pohľade okolo seba. Videl iba veľký hustý porast za malým dreveným mostom, ktorý spájal breh mesta Queldwille a malú lúčku. Na jej konci bola cesta a za ňou vysoká tráva, ktorá obliehala veľký schátralý múr Scareparku.

:: :: :: :: :: ::

„Všetci, kto ma počujete, stiahnite sa k mostu pri soche Gwen Olsenovej a okoliu. Niekde tam je to dievča. Nájdite ju a viete, čo máte robiť!“ Vyhlásil šerif

a čakal na odpoveď, ktorá stále neprichádzala.

„Ktokoľvek, kto je na príjme, ozvite sa.“ Zastavil sa šerif a pozorne počúval, ale nebolo čo.

„Čo sa tu kurva deje!“ Znervóznel a rozbehol sa smerom k mostu, kde je poručík Chris Oryn. Pri behu ale počul ako za ním niekto beží, preto sa prudko zastavil a otočil, pričom namieril na bežiacu osobu za ním svetlo baterky a hlaveň brokovnice.

„Nie šerif, to som ja, Shane!“ Zastavil sa vystrašený mladý muž a zdvihol ruky pričom v jednej držal ťažkú brokovnicu.

„Shane, kde si nechal otca?“ Začudovane sa pýtal.

„Nemôžem tam nečinne stáť a pozerať sa, ako tam leží mŕtvy!“ Z pocitom beznádeje a potrebou pomsty zakričal Shane.

„Už som prišiel o sestru, teraz o otca! Nebudem stáť a čakať na smrť ďalších ľudí! Nechajte ma pomôcť vám! Prosím!“ Kľakol si Shane prosebne na kolená.

„Musíme ísť rýchlo k soche Gwen Olsenovej, niekde tam je.“ Súril šerif, otočil sa a išiel ďalej.

„Poď za mnou.“ Zavelil šerif jemnejším spôsobom. Shane neváhal a bežal za ním.

:: :: :: :: :: ::

Všade už bolo prítmie. Cesta a okolie boli tiché, len štebot vtákov a šumenie lístia s ktorým sa pohrával jesenný vietor sa ozývali okolím.

„Nikto tu nieje.“ Poznamenal Shane, keď pozeral na dopad svetla šerifovej baterky. Pozreli aj na domy neďaleko v ktorých nesvietilo svetlo a vyzerali opustene.

„Tomu nerozumiem.“ Nechápavo podotkol šerif. Pohli sa ďalej smerom k malému drevenému mostíku. Všade vôkol bolo ticho. Shane so šerifom prešli cez most a skúmavo posvietili za vysoké kríky, no nič tam nevideli. Šerif posvietil na cestu pred veľkým múrom.

Zrazu počuli šuchot. Šerif v strese namieril baterkou na miesto. Videli tam vysokú trávu, ktorá sa hýbala. Za ňou bol vysoký schátralý múr, ktorý tvoril zakázanú hranicu s lesom Scarepark. Shane sa prudko nadýchol a šerif prestal dýchať úplne.

„Čo to bolo!“ Opýtal sa zvedavo Shane, s nádejou, že to šerif bude isto vedieť.

„Neviem. Možno iba vietor.“ Nebojácne, ale potichu šepol šerif, pričom baterkou sledoval okolie.

Tráva sa znovu pohla, no tentoraz to bolo hlučnejšie. Obaja sa zasekli strachom a pozerali na svetlo dopadajúce na miesto za cestou, kde bol počuť šuchot.

Znovu sa tráva pohla a šerif so Shanom nahlas zhíkli, pričom stále sledovali pohyb v tráve. Zo strachom a rýchlim tepom sa približovali k ceste až vyšli na ňu.

„Ostaň tu.“ Šepol šerif a Shanovi pritlačil na hruď dlaň. Shane ostal bez slova a nehybne stáť. Obaja stále hľadeli na miesto, kde sa stále niečo pohybovalo.

Tráva tancovala a vyliezla krvavá hlava čiernovlasej Sheeny. Šerif a Shane mali srdcia až v žalúdku, ako sa zľakli. Ona začala vrieskať, čo sa veľkou silou ozývalo okolím a odhodilo ich to za cestu do trávy. Šerif sa rýchlo pozbieral a v polosede zasvietil na miesto, kde bola Sheena. Ona sa snažila postaviť. Shane si zatiaľ zdvihol hlavu a tiež sa pozrel na Sheenu. Tá sa postavila, až ich myklo, keď videli rozstrieľané a krvavé telo desaťročného dievčaťa, ktoré sa snažilo vyliezť na múr, čo sa jej neuveriteľne darilo.

Šerif ale neváhal. Nabil a vystrelil na ňu z brokovnice, keď sa snažila v polke múra dostať až na vrch.

Spadla a už sa nepohla. Vôkol bol počuť vietor a hlboké dýchanie šerifa a Shana.

Shane sa spýtavo pozrel na šerifa a čakal, čo sa bude diať.

V tom sa z miesta, kde ležala Sheena ozval šepotavý hlas. Pozreli na seba a späť na miesto. Stále odtiaľ znel šepot, akoby modlitba, ale ani jeden tomu nerozumel. Začalo sa to meniť na hluk, ako keby kričali o pomoc deti. Stále sa to menilo až na vreskot, čím ďalej neznesiteľnejší. Shane si zapchal uši a sklonil sa. V tom silnom hluku počul výstrel. Bol to šerif. Strieľal znovu a znovu, ale hluk neprestával. Šerifovi došla munícia, tak nemal ako strieľať. Vybral si teda pištoľ, ktorú mal za opaskom. Medzi tým bol počuť ďalší výstrel. Tento krát to bol Shane, ktorý strieľal z brokovnice, ktorú mal od Mika. Šerif naň pozrel.

Shane ale strieľal ďalej. Šerif sa pridal výstrelmi z pištole. V tom silnejúci hukot prestal.

Šerif a Shane prestali strieľať. Múr osvetlený šerifovou baterkou vyzeral ako ementál. Šerif zdvihol hlavu a detailnejšie pozrel na miesto, kde bola Sheena. Shane sa hrdinsky postavil, že sa ide pozrieť, či je po všetkom.

Všade vládlo ticho. Bolo počuť Shanove kroky na ceste.

„Nechoď tam.“ Šepol šerif odvážnemu Shanovi, ale on ho ignoroval. Zrazu sa ozval výbuch, ktorý zrútil veľkú časť múru a zničil okolie.

Na mieste, kde bola Sheena a v okolí päťdesiatich metrov boli plamene a dym, ktorý sa šíril ďalej.

:: :: :: :: :: ::

Múr, ktorý ochraňoval obyvateľov mestečka Queldville s nebezpečným lesom Scarepark už viac mestečko nechránil. Bola v ňom veľká medzera a uprostred sa nachádzal široký kráter. V okolí sa rozprestierali plamene, ktoré oblizovali stromy a vysoké porasty, čo po výbuchu ešte stáli. Z lesa do ktorého nevstúpila už storočia ani jedna živá duša sa z poza dymových clôn vynorila postava, ktorá pripomínala horiaceho, až zhoreného človeka, ale bol vyšší a strašidelnejší. Mal červené svetlé oči a išiel si pre duše, ktoré potrebuje.