Jedna veľká rodina 1/3

Spisovateľ/ka: Paula Donska | Vložené dňa: 8. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-753.php

Teší ma, že vás spoznávam. Nech ste ktokoľvek. Volám sa Simon. Mám šestnásť rokov. Pochádzam z jednej veľkej rodiny.

Mám sedem súrodencov. Dvaja z nich majú presne toľko rokov koľko ja. Nie, nebojte sa, nie sme trojčatá. Ešte to by tak chýbalo. Mám dosť problémov sám so sebou a to som len v jednom prevedení. Oni sú moji nevlastní súrodenci. Sú totiž adoptovaní. Je ich plný dom, preboha, na každom metre štvorcovom na jedného z nich natrafím. O súkromí nemôže byť ani reč. Nie len on ma však oberajú. Berú mi aj rodičov. MOJICH rodičov. Ja som ich jediné vlastné dieťa. Prvé. Potom už sa s nimi niečo stalo a oni našli svoj zmysel života v dávaní domova cudzím deťom. Celkom sa medzi nimi strácam. Nemám doma o nič výnimočnejšie postavenie ako všetky tie siroty. Azda preto som taký, aký som...

Chudý, nízky a bledý. Taký som. Na pohľad veľmi, veľmi subtílny. Pod tmavozelenými očami mám večné kruhy. Nezbavím sa ich. Nikdy. Preto, že už ma všetci unavujú. Ale som...hm...ako to povedať...nakoľko som štíhly a vrtký, neustále pobehujem, skáčem, robím premety...Toto je môj osobný spôsob vybitia si energie.

Som gay. Už som to vravel? Som gay. Viem to zatiaľ iba rok. Mám priateľa. Zoznámili sme sa úplne nezaujímavo. Cez internetovú zoznamku. Milujem ho. Asi. Niekedy ma totiž bolí už len pohľad na neho. Kvôli strachu, že ho raz stratím a viac naňho takto hľadievať nebudem. To je láska, nie? Čo cíti on ku mne, naozaj netuším.

Som tak trochu depresívny typ. A asi dosť pesimistický. Vážne mám na pesimizmus dôvod, ako to tak vidím. Ja a mojich sedem otravných súrodencov. Alebo...alebo nemám? Tá bolesť pochádza zo mňa? Alebo ma pohlcuje z čohosi, čo vyžaruje z nich? Kto je jej pôvodcom?

Možno je to len puberta...Ten zmätok vo mne. Len puberta...Ten strach. Panický strach zo samoty.

Pretože mám pocit, že som sám. Sám v dave. Keď raz vyrastiem, tak...čo potom? Kam pôjdem? Ako sa o seba postarám? Budem to vediet? Pochybujem, že rodičia budú mať dostatok síl a energie, aby mi pomohli začleniť sa do života.

Pochybujem, že si vôbec všimnú, že som zmizol.

Pretože my sme jedna veľká rodina.

Príliš veľká...

**********

Podupával som si pod stolom nohou. Rukávy čierneho svetra som si natiahol až k prstom rúk. Civel som do taniera s kúskom chleba s marmeládou. Posledné na čo som mal chuť, boli raňajky. Kuchyňa bola pomerne hlučná. Všetkých mojich šesť súrodencov aj s rodičmi sa mrvilo pri stole. Až na siedmeho.

Steve bol jeden z mladších. Mal pätnásť. Jediný, ktorého som mal ako tak rád. Stál pri kuchynskom okne. Zhora si dovliekol skaetbort a teraz si ho láskyplne pritískal na hruď.

,,V noci bolo teplo ako v riti!,, zafrflal.

,,Nenadávaj Steve,, zatiahli dvojčatá.

Boli najmladšie. Mali štrnásť.

Pozrel som na ne a znechutene som prevrátil oči. Rosie a Josie. Totálne trhlé. Čierne vlasy mali rovnako krátke, len dlhší pás im obom zakrýval pravé oko. Boli na nerozoznanie. Nikto sa ich ani rozoznávať nepokúšal. Nemali samostatnú osobnosť.

,,Nenadávaj Steve,, napodobnil som ich jemným hláskom. ,,Máme totiž štyri citlivé ušká.,,

,,Drž hubu Simon!,, nakoniec sami spolu odsekli.

,,Kroťte sa,, ozval sa otec.

Bol celý ja. Alebo ja som bol celý on? Mal krátke tmavohnedé vlasy. Lenže bol vysoký. Závidel som mu jeho výšku. Zo svojej som mal komplexy. Mohol som byť vlastne rád, že som teplý, lebo s výškou meter päťdesiatosem by som si v živote dievča nenašiel. Nechápal som, prečo som musel zostať drobný ako moja mama, ktorá teraz natierala marmeládu na chlieb svojmu miláčikovi Steveovi.

,,Teraz zasa sneží,, mrmlal si svoje Steve a ďalej vykukoval z okna. ,,Kedy už konečne budem môcť vytiahnuť skaetbort? Porazí ma. Z duše preklínam zimu.,,

Skejťák - posmešne som si pomyslel - Čo si myslíš, že tým zakryješ?!

Zostávalo už len zopár dní do konca zimných prázdnin. Zo školy ma ráno začínal bolieť žalúdok. Aj teraz ma bolí.

,,Chýba ti adrenalínový šport?,, ozvala sa Candy. ,,Rob premety ako Simon. Len pozor, aby si zo seba nevytriasol mozog ako on.,,

Ostro som po nej zazrel, ale na jej ceruzkou podmaľovaný pohľad som nemal. Mala dlhé zvlnené čierne vlasy a bola bledá len preto, že používala biely mejkap. Na krku mala obojok. Zhubný vplyv popletenej pätnástky a Slipknot plus Korn.

,,Ty šunka! Sama si zo svojho Slipknotu tak ohučaná, že nepočuješ vlastné myšlienky!,,

,,Na Slipknot mi nesiahaj!,, - pichla mi do hrude ukazovák. ,,Aspoň mám nejaký štýl, vieš? Ty si proste len malý, bledý a vyziabnutý chalan. A bodka!,,

,,A ty si obluda! A bodka!,,

Ktosi ma udrel. Lillian sa prestala rozprávať s Barrym, drzým techňákom s veľkým nosom, aby mi mohla dať po zátylku. Zahnal som sa na ňu. Prevrhol som pohár s džúsom.

,,Nemehlo!,, vykríkli Josie s Rosie.

Lillian som oblial biele šaty.

,,Ty posratý...,, začala.

,,Lillian čuš!,, vykríkla mama.

,,Posratý debil!,, doplnil Barry.

Najstarší, osemnásťročný Timothy, ktorý sa už dobrý rok tváril ako najväčší dospelák, ma tiež udrel po zátylku. Potom to znova spravila aj Lillian.

Začul som Steveov smiech.

Nakoniec sa otec postavil a vykríkol:

,,Ticho! Všetci a razom - ticho!,,

Všetci sme poslušne stíchli a pozreli na neho.

,,Otec, videl si, ako ma...,, začal som.

,,Ticho!,, zopakoval a ja som dotknuto stíchol.

Lillian sa na mňa zúrivo usmiala.

Prehltol som veľkú zlosť. Takto to dopadlo vždy. Ale viem, že som si z časti na vine sám. Dával som im najavo, ako mi lezú na nervy a že sú mi cudzí. Preto oni držali spolu proti mne. Sám som sa vyšachoval z hry. Úplne sa odseparoval. Tvárili sa ako vlastní súrodenci a ja som sa medzi nimi stal jediným adoptovaným dieťaťom.

,,Skôr ako sa povraždíte, alebo nás jednoducho príliš nahneváte, aby sme vás ešte chceli oboznámiť s dobrou správou, rýchlo vám vravím, že už vieme, ako strávime Nový rok,,

podotkol otec.

,,Bude sa vám to páčiť,, - usmiala sa mama.

Neznášal som ich pokojné povahy. A to, že tak pristupovali aj ku mne. Neosobne pokojne. Aby ma náhodou nemali radi viac, ako mali radi ostatných. Aby sa ostatní necítili ukrivdene.

Panebože, pomôžte mi niekto...

,,Strávime Nový rok s tetou Alex a jej rodinou na chate.,,

,,S konzervatívne konzervovanou tetou Alex?!,, rozmrzelo sa ozvala Lillian. ,,To znamená, že aj tento rok si pripijeme detským šampanským?! Ble!,,

,,Ja ani nechcem vedieť čím si vy budete pripíjať,, - prevrátila oči mama.

Všetci sme spozorneli.

,,Zostanete doma,, akoby nič podotkol otec.

,,Sami?!,, udivil sa Barry.

Kým otec stihol prikývnuť, ostatní už pochopili. Vyskočili zo stoličiek a s radostnými výkrikmi pri stole poskakovali. Aj Steve hodil na zem svoj skaetbort a pridal sa k nim.

Ja jediný som zostal sedieť na stoličke a nechápavo som na nich civel.

,,Hej, počkajte!,, vykríkol som. ,,Lenže ja som chcel Nový rok stráviť v Dogme s priatelmi!,,

Súrodenci vyvádzali a mama už nadšeného Timothyho oboznamovala s tým, že ako najstarší na nás musí dať pozor. Otec sa naklonil cez stôl a musel vykríknuť, aby ho vôbec bolo počuť.

,,Plány pekne zrušíš Simon. Nakoľko zostanete sami, budete doma všetci ôsmi a jeden za druhého preberiete zodpovednosť.,,

Od zúrivosti mi do bledej tváre udrela červeň. Mal som stráviť Nový rok v Dogme! S Martinom!

Zlostne som vyskočil zo stoličky, až som ju prevrhol.

,,Ja nebudem tvrdnúť doma s nimi!,, vykríkol som. ,,Vidím ich ksichty každý boží deň a obracia sa mi z nich žalúdok! A jediné čo chcem, je aspoň raz do roka ich existenciu úplne pustiť z hlavy!,,

V kuchyni sa rozhostilo ticho. Sedem tvárí sa na mňa pomaly otočilo a uprelo na mňa sedem nenávistne zamračených pohľadov.

Náhle som sa zacítil menší ako v skutočnosti som.

A celkom opustený.

Panebože, pomôžte mi niekto...Je tu priveľa ľudí na to, aby bolo normálne sa takto cítiť...

**********

,,Šťastný Nový rok 2004! Dávam si záväzok, že už nepijem! Je mi fakt na hovno!,, vykrikoval nás ,,dospelák,, Timothy a stál pri tom na parapete otvoreného okna v obývačke.

Hneď ako dohulákal, predklonil sa a pod kulisou hlučne vybuchujúceho ohňostroja sa povracal na dvor.

Stál som opretý v rohu obývačky a snažil sa dovolať Martinovi, lenže linky boli preťažené. Infantilné dvojčatá do vybuchujúcich petárd púšťali hudbu a prihlúplo sa na Timothym, ktorý cez okno vypadol a pravdepodobne skončil vo svojich zvratkoch, chichotali. Steve sústredene poskakoval na svojom skaetborde v strede obývačky.

Takže takto som dopadol. Nový rok som práve teraz mal vítať v Dogme, ktorá by bola tak preplnená, že by som sa tam úplne strácal a mohol sa pokojne a bez pohoršenia okolia olizovať so svojim chalanom.

V obývačke bol riadny svinčík. Dokonca aj do vianočného stromčeka ktosi hodil vankúš a ten teraz stál nahnutý ako ,,odviaty vetrom,, - podotklo jedno z dvojčiat, je jedno či Rosie alebo Josie, lebo druhé sa tvárilo, že to bol jeho výraz.

Rozmrzelo som si mobil vložil do vrecka riflí. Svižne som vykročil cez obývačku, spravil som zo dva premety a pustil som sa do schodoch na druhé poschodie. Bral som ich po dvoch. Z posledného schodu som skočil rovno pred Candy. V krémových šatách s tigrou hlavou na hrudi a neodmysliteľným obojkom na krku, sedela na zemi opretá o dvere MOJEJ izby, o ktorú sa musím deliť s chlapcami. To je pre mladého, začínajúceho gaya dosť obtiažne. Myslím, že polovicu mokrých snov som mal preto, že som občas Stevea pred spaním zahliadol prezliekať sa.

,,Uhni mátoha! Chcem ísť prespať našu zbytočnú oslavu!,, zaútočil som.

Candy na mňa opito vzhliadla. Na hruď si oboma rukami pritískala napoly prázdnu vínovú fľašu. Fuj. Opiť sa len z vína je najhoršie. Leží v žalúdku. Bude jej poriadne zle.

,,Odpáľ! Choď chrápať ku mne!,,

,,Do tvojej postele? Ešte niečo chytím, mŕtvola! Čo strážiš?!,,

,,Nestaraj sa! Vysmradni kostrička!,,

Vo vnútri sa ozval slastný dievčenský smiech.

,,Kto sa mi tam šupuje?,, - teraz som už bol naozaj zvedavý.

Schmatol som Candy za lakeť a ťahal ju od dverí. Keby nebola opitá, pravdepodobne by si so mnou hravo poradila.

,,Ty buzerantské decko!,, vykríkla a ja som si na okamih frustrovane pomyslel, že trafila do čierneho.

Potiahol som ju po podlahe k schodom, z ktorých sa do polovice skotúľala. Zaprela sa chrbtom o stenu, čím sa zastavila a vyliala na seba trochu vína. Ja už som vtedy doslova rozrážal dvere svojej izby.

V nasledujúcom okamihu som zostal primrazene stáť na prahu. Candy sa postavila, vybehla schody a už mi stála za chrbtom.

Klesla mi sánka.

Lillian zo seba necitlivo zhodila Barryho, ktorý spadol z postele, zatiaľ čo ona cez seba prehodila plachtu a zúrivo sa bosými nohami postavila na podlahu.

Červené vlasy zastrihnuté po bradu mala strapaté. Plné pery zlostne našpúlené. Aj nahnevaná vyzerala ako vždy neuveriteľne zvodne.

Čo za zvrhlosti sa tu, doparoma, dejú?!

Z poza postele sa vynorila Barryho hlava.

,,Candy, nevravel som ti, nepúšťaj ho?,,

Candy premáhala smiech. Ale očividne vôbec nebola prekvapená tak ako ja.

,,Skoro ma zhodil zo schodov.,,

,,Hej, počkajte, počkajte!,, zmätene som sa ozval. ,,Povedal si - Nepúšťaj HO? To akože iba mňa?! Vy to spolu tiahnete a vedia o vás všetci okrem mňa?!,,

Lillian sa pousmiala a apaticky mi zatlieskala. Tvár jej zalial záblesk červeného svetla z ulice. Jej oči sa v ňom zazdali ešte hlbšie a príťažlivejšie.

,,Nebudeme ti predsa vešať na nos naše tajomstvá,, chladne podotkla.

Nevedel som, čo ma rozľútostilo viac. Či fakt, že ma znova v čomsi úplne odpísali, alebo, že keď som mal štrnásť a že som gay som si ešte nepripúšťal, som si úprimne myslel, že som zamilovaný do Lillian. Dokonca som sa jej priznal, celý červený od hanby, ale ľadovo chladná kráska Lillian sa mi vysmiala do tváre. Ale Barrymu, kreténovi s veľkým nosom, dá!

Bože, vtedy, v štrnástich, sa mi zdalo, že byť chlapcom je najťažší údel, aký sa mi mohol dostať...Teraz, keď už tak trocha viem, kto som, kto sú oni, keď so mnou máva naplno prejavená puberta, je to občas ešte horšie.

,,Čudujem sa, že sa nechávaš preťahovať tým veľkonosým zaostalcom!,, aj som sa vyjadril.

,,Podľa nosa poznáš kosa,, pobavene sa ozval Barry.

Lillian na mňa ďalej zvodne upierala svoj hlboký pohľad.

,,Ale necudoval by si sa, keby som si to rozdala s tebou, však miláčik?,, podmanivo prehovorila.

Určite všetci vedia, ako som jej nadbiehal, lebo Candy s Barrym sa rozosmiali.

Toto je spiknutie! - pomyslel som si.

,,Si na omyle! S kurvami nechcem mať nič!,, odsekol som.

Zvrtol som sa a vrazil som do Candy ramenom, keď som vychádzal. Nakoniec som sa predsa len zabuchol do dievčenskej izby.

Hodil som sa na Candinu posteľ. Zostal som na bruchu a hlavu som si schoval pod jej vankúš.

Izba sa presvetľovala farebnými zábleskmi domáceho ohňostroja. Ale ja som už nechcel nič vidieť ani počuť. Cítil som sa, ako sa často niektoré večery cítievam. Túžim čo najrýchlejšie zaspať, aby som mal čo najskôr za sebou hrozný deň.

Lenže potom aj tak ráno otvorím oči, unavený, s kruhmi pod očami, nezacítim nič pozitívne, len úplnú citovú vyprahlosť, ktorou je u nás presýtená každučká časť domu a pomyslím si - Hnus! Ďalší deň, čo jednoducho musím nejako dožiť!

**********

Zahľadel som sa na Martina. Aj takto, keď bol naruby, bol celkom pekný. Má šedomodré oči a k hlave vystrihané čierne vlasy. Nikto by do ňho nepovedal, že je teplý. A vlastne ho neprezrádza ani jeho povaha.

Mám šťastie, že ho mám. Aby som bol presnejší, on je to jediné v živote, čo MÁM.

Ležal na boku na svojej posteli. Izbu zalievalo skoré podvečerné šero.

Bol som u neho. Býval v činžiaku na Pekulárnej. Z jeho okna bolo vidieť priamo na cintorín.

Zasmial sa na mne a vstal. Prešiel ku mne, chytil ma za členky a prinútil ma pretočiť sa zo stojky zasa nohami pevne na podlahu.

Objal ma a cúval so mnou k posteli. V jeho náručí som sa celkom strácal. Až ma to desilo, aký som bol krehký. A on bol ovela vyšší ako ja. Koniec koncov, ako takmer každý človek.

,,Mal by si robiť cirkusového akrobata,, podotkol.

,,O.K. Vybodnem sa na školu a začnem žiť kočovným životom,, povedal som celkom vážne.

Väčšinu času som býval proste vážny. Vlastne si už ani nepamätám, kedy som sa naposledy smial.

Smial som sa niekedy?

Spadli sme spolu na jeho posteľ. Hľadel som na plagáty na jeho stenách. Futbalové a hokejové družstvá. Sám chodieval na

futbal. V zornom uhle sa mi objavila Martinova tvár. Vzápätí sme sa bozkávali, hoci ja som mal trocha rozlietané myšlienky.

Predstavoval som si ho, ako útočne kope gól. A nikomu z jeho spoluhráčov by ani len vo sne nenapadlo, že v izbe často obchytkáva svojho chalana.

Zrazu som zacítil, ako mi jeho ruka stisla rozkrok. Trocha ma to prekvapilo, ale aj tak som okamžite zacítil ako mu pod rukou rastie. Jeho stisk bol trocha prisilný, stačilo málo, aby ma bolel. Lenže to bol celý Martin. Bol dobrý, nikdy by mi nechcel ublížiť, iba jednoducho bol chalan. Taký ten skutočný, trocha neohrabaný chalan, mierne drsný a navonok miestami necitlivý.

Tou istou rukou mi teraz zašiel pod tričko a trel mi bradavku. Zrýchlil sa mi dych a predsa som ho od seba mierne odtlačil.

,,Áno?,, spýtavo som vydýchol.

,,Chcem sa s tebou vyspať Simon,, narovinu, trocha tichšie, mi povedal Martin. ,,Bolo by to pekné, nemyslíš? Posledná noc pred začiatkom školy. Pamätal by si si to.,,

Stále držal ruku pod mojim čiernym tričkom.

Hľadel som naňho, ba nie, doslova som ho hltal očami a v nezmenenej pozícii, trocha odtiahnutý, som horúčkovito premýšľal. Vyspať sa s ním? Chodím s ním mesiac. Sme teplí. Medzi nami je to asi najvyšší čas na sex. Martin so svojimi bývalými spával už po týždni.

Lenže ja som panic. (Veď ako som možno spomínal, Martin je môj prvý chlapec) Nemal som obavy, kdeže, nie som predsa ustráchaná panna, som chalan, mňa nič bolieť nebude. Dúfam...

Bál som sa však čohosi iného. Mal som strach, že ma opustí. Tak to občas ľudia robia, no nie? Keď dosiahnu svoje, idú proste ďalej.

Je aj Martin taký? Ako to mám, doriti, vedieť, keď mi nikdy nepovedal, čo ku mne cíti?!

Otváral som ústa. Martin dychtivo čakal na moju odpoveď.

Ja som sa však chcel tiež len spýtať. Neústupčivo sa mi na jazyk drala otázka - Miluješ ma? - Už celé týždne ma mátala, takmer ma driapala v hrdle, kedykoľvek som pozrel na tú milovanú tvár - Miluješ ma tiež? Ľúbiš ma? Máš ma aspoň rád?

Chcem pre teba zomrieť...ale čo ty? Máš ma aspoň rád?!

Mal som neprekonateľnú chuť aspoň sám sa mu vyznať.

Milujem ťa...Miluješ ma tiež? Pretože ja to neviem, a preto mi láska k tebe trhá srdce. Cítim neistotu. Mám mrazivý strach, že je jednostranná.

Miluješ ma? MILUJEŠ ma? MILUJEŠ MA?!

Ako ľahko a plynulo sa mi to rozprávalo v duchu...Ale horšie to bolo povedať naozaj.

Preto som si všetko rozmyslel a len som zatvoril ústa.

Martin spýtavo nadvihol obočie.

Ja som iba pozvoľna pokrútil hlavou.

,,Teraz nie?,, zašepkal.

,,Teraz nie,, povedal som.

Ešte ťa nemôžem stratiť. Nie teraz, keď pre teba dýcham...

Martin sa najprv zatváril sklamane, no vzápätí svoje pocity zakryl. Klesol som hlavou na vankúš. Vytiahol mi ruku z pod trička a znova ma len bozkával.

A ty pre mňa dýchaš?

**********

Preskočil som z jednej zasneženej lavičky na chodníku na druhú. Takmer ma pri tom školská taška na ramene stiahla na zem.

,,Potrebujem zmenu,, zničene som si povzdychol. ,,Spraviť niečo, čo obvykle proste nerobím.,,

Dnes ráno som sa totiž zobudil a okrem bežného nepríjemného pocitu, že musím dožiť deň, tam rástlo ešte čosi. Pochopil som to, keď som so súrodencami sedel na raňajkách. Dusil som sa. Nemohol som medzi nimi dýchať. Hrdlo mi sťahoval pocit obludnej prázdnoty, s ktorou som medzi nimi bojoval. Z pľúc pomaly, ale isto unikal kyslík.

Potreboval som zmenu, prísť na iné myšlienky, na okamih na nich zabudnúť, zabudnúť, že žijú...nadýchnuť sa!

,,Poď do Patronu. Pôjdeme aj s Gretou. Určite sa objaví aj Logan. Na techne si predsa ešte nikdy nebol. To bude pre teba fakt nové. Techno je kultúra. Iný svet.,,

Toto mi práve povedal Gerald. Spolužiak a kamarát. Techňák ako vyšitý. Stačilo sa naňho pozrieť. Krátka bunda, modré zvoncové nohavice s červenými pruhmi na boku, na zadku kapsa a na kapse jašterica.

Zatiaľ čo ja som s rozbehmi poskakoval z jednej lavičky na druhú, on kráčal popri mne po praskajúcom snehu. Práve nám skončila škola.

Najprv som pokrčil nos.

,,Techno je pre buzíkov,, už udýchane som podotkol.

Gerald sa na mňa šibalsky pousmial. Do tváre mu spadali ryšavkasté vlasy.

,,A čo si myslíš, že si ty?,,

Prekvapene som naňho pozrel. Takmer som omylom skočil do snehu. Chytrý chlapec. Ako na to prišiel? Je to na mne vidieť? Sú moje rifle príliš úzke? Hm...vlastne aj tričko som dnes v škole mal úzke. Ale na druhej strane, v širokých nohaviciach by som sa cítil nesvoj. Nechápem, ako ich ten Steve môže nosiť.

Skontroloval som Geraldov výraz. Bol priateľský ako vždy.

Zoskočil som z poslednej z radu lavičiek a prebehol som k zadnej stene neďalekej autobusovej zástavky. Gerald utekal za mnou. Ako bol už naučený, postavil sa tak, aby ma zakryl telom. Ja som zatiaľ zo zástavky opatrne trhal plagát, ktorý oznamoval, že skupina Grizzly bude mať v piatok vo Vispere koncert. Predstavia nové piesne.

Možno to bolo podivné hobby, ale ja som jednoducho zo zástaviek a kadejakých múrov trhal plagáty oznamujúce živé koncerty v kluboch. Doma mi potom nedotknuté ležali v zásuvke. Nešlo mi priamo o ne, ako skôr o chvíľkový pocit vzrušenia, keď som ich nenápadne šklbal. Lebo dospeláci sa do mňa starali. Často ma nejaký z nich pohoršene odháňal.

Plagát som získal takmer neporušený. Zahľadel som sa naň.

,,Beriem. Pôjdem s tebou do Patronu,, povedal som skôr z vďačnosti ako so záujmu, že Gerald moju inakosť zobral tak skvele.

Spisovateľov komentár k príspevku

Toto je prvá vec, ktorú som rozdelila na časti. Budem sa ich snažiť pridávať deň po dni. Nie som si istá, či to prijmete, je to úplné iný príbeh, s akými vás tu obvykle ,,kŕmim,,. Ale snáď....;)))


Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:

Na začiatok Predchádzajúca stránka 1 2 Nasledujúca stránka Na koniec
Polly Donská - Toto si fakt napísala Ty?  
Spisovateľ/AutorPetor Pridané dňa24. januára 2006 02:01:15
Ano Petor, toto som pisala ja.  
Spisovateľ/AutorPaula Donska Pridané dňa24. januára 2006 07:19:18
No, keby som nečítal Tvoje predošlé veci, tak napíšem skrátka, že je to... (rýmuje sa to a Aššur tomu bude určite rozumieť)  
Spisovateľ/AutorPetor Pridané dňa24. januára 2006 12:46:55
Chapem,teda nelubilo;) Assh rozumies?:)  
Spisovateľ/AutorPolly Donská Pridané dňa24. januára 2006 13:01:09
Aššurballit
petora...netreba chapet...ejho treba citit...usmev...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa24. januára 2006 18:45:25
Aššur - No, neviem ako sa práve cítiš, ale ak je to niečo nie moc voňavé, tak to asi budeš mať z toho "lacného vína"...  
Spisovateľ/AutorPetor Pridané dňa24. januára 2006 22:20:30
Aššurballit
..dnes som si dal martini pre zmenu..mimochodom..  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa24. januára 2006 22:30:09
Aššurballit
...citim sa akoby si bol prave pri mne...cize skvele...laska moja...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa24. januára 2006 22:29:23
- sa mi zdá, že ťa dosť inšpiruje tento Gayromán...  
Spisovateľ/AutorPetor Pridané dňa24. januára 2006 22:35:51
Aššurballit
..to nie on...to ty...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa24. januára 2006 22:37:30
- tak skús niečo načmárať, nech mám čo kritizovať...  
Spisovateľ/AutorPetor Pridané dňa24. januára 2006 22:43:49
Aššurballit
..budem musiet nieco vybrat z archvivu teda...asi...a bude tam vela lacneho vina...slubujem..  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa24. januára 2006 22:45:11
zacala som to citat,no ked som prisla k slovu GEY,hned som prestala...akoze,mna vobec nebavi citat o geyoch...!!!  
Spisovateľ/AutorM Pridané dňa23. januára 2006 16:26:27
Okej...ja pisem o tom, co poznam...a ich poznam, tak som o nich pisala.  
Spisovateľ/AutorPaula Donska Pridané dňa24. januára 2006 07:17:47
co je to "gey" prosim pekne??? som este nepocul take cosi...  
Spisovateľ/Autorskafararix Pridané dňa23. januára 2006 19:32:19
Ja viem, skor ,,gay,, ale ja som dost dobra, co sa tyka preklepov;)  
Spisovateľ/AutorPaula Donska Pridané dňa24. januára 2006 07:18:47
Aššurballit
m...laska moja dobre si spravila...take temy su len pre velke dievcata...usmev...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa23. januára 2006 17:36:01
Aššurballit
...nasiel som tam absolutne genialnu vetu... Nikto by do ňho nepovedal, že je teplý. A vlastne ho neprezrádza ani jeho povaha. ...ako taketeo vety neviem ci to myslis ironicky...ale ako u mna vzbudzuju salvy smiechu... ...cim chcem povedat...ze z takychto viet...citit ze je to velmi nezazite.... ...a ktovie ci si uz videla nejaku zivu buznicku... ...teda ja poznam len dvoch...aj to viac menej len z videnia...ale v zivote by mi nenapadlo...ze by mohli mat inu povahu... ...inak napisane tak ako vzdy...aspon z toho co som od teba cital...slusne...ale... ...sialena uvodna popisnost...tomu moc nerozumiem...preco?... ...sak skus niec nechat na citatela... ...alebo do toho daj trocha vtipu... ...lebo takto mi to fakt znie ako uvod do nejakej dramy... ...o dlzke som sa s tebou uz bavil...cize to nebudem rozoberat...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa14. novembra 2005 08:53:00
Aššurballit
...aha takto som to sformuloval... ...cim chcem povedat...ze z takychto viet...citit ze je to velmi nezazite....  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa14. novembra 2005 09:24:01
Ale kritiku samosebou beriem, len k tomuto som sa musela vyjadrit, pretoze o tomto fakt viem svoje:)  
Spisovateľ/AutorPolly D Pridané dňa14. novembra 2005 09:01:50
Prepac, ale teraz si vyvolal ty u mna salvy smiechu - POZNAM VELKE MNOZSTVO HOMOSEXUALOV!!! Z toho DOST vela z nich su moji velmi blizki priatelia! Okej, ak ti to nesedelo na gaya...mne ano. Nechala som sa inspirovat jednym konkretnym. Aj oni su rozni, do niektorych to nikto nepovie, niektori su ,,vytoceni,, az hroza...bez urazky pre gayov!  
Spisovateľ/AutorPolly Donská Pridané dňa14. novembra 2005 08:59:54
Aššurballit
...ako ale ja tak mam pocit ze to je nazazite...za tym si stojim... ...myslim ze som ti uz raz pisal pri nejakom dielku ze vidiet ze nie si chlap...usmevyyy...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa14. novembra 2005 09:08:29
Ona chlapom rozumiem az prilis moc ale kazdy chlap je prilis moc jesitny aby uznal ze zena sa moze spravne cvcitit do positov muza :o))  
Spisovateľ/AutorBager3 Pridané dňa29. novembra 2005 15:14:08
Chich. diky Bager;)))  
Spisovateľ/AutorPaula Donska Pridané dňa30. novembra 2005 07:13:59
Takze vlastne je to takto - Je to zazite, iba je to napisane ako ,,nezaziste,,. Ach, toto ma bavi, ale uzavrime to...myslim, ze uz sme sa obaja pochopili:)  
Spisovateľ/AutorPolly Donská Pridané dňa14. novembra 2005 09:09:50
Aššurballit
...no mozme...ale zacina ma to bavit...usmev... ...no zazite niekym inym...a podat cudzi pribeh je tiez umenie... ..a empatia je dost tazka zalezitost...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa14. novembra 2005 09:13:28
To uznavam, empatia je tazka. Ale je tam dost aj zo mna. Povedzme, ze charakter chlapca je podla mojho priatela, jeho vztah k rodine je cisto ,,odo mna,,. Ja som z jednej veeeelmi velkej rodiny...  
Spisovateľ/AutorPolly Donska Pridané dňa14. novembra 2005 09:20:31
Aššurballit
...ja nehovorim ze vsetko... ...ja som to sformuloval uz predtym v tom zmysle...ze niketorych konkretnych viet...ako napr. ta co som tam napisal...mi davali pocit ze je to nezaite... ...to je cele...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa14. novembra 2005 09:23:10
Ja som to nezobrala, ze cele...okej;)  
Spisovateľ/AutorPolly Donska Pridané dňa14. novembra 2005 09:24:33
Aššurballit
...oukej...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa14. novembra 2005 09:27:10
Usporiadať: Prejdi na stránku:

Na začiatok Predchádzajúca stránka 1 2 Nasledujúca stránka Na koniec
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8