Kto je moja voda, ktorá ma drží nad vodou?

Pred dvoma mesiacmi, by som povedala, že je to moja sestra. Vždy sme si boli blízke. No pre mňa to bola aj moja najbližšia osoba. Dnes je to už iné. Pred dvoma týždňami odišla na vysokú školu. Najskôr mi chýbala veľmi, ale už som si zvykla. Povedala som si:"Veď bude každý víkend chodiť domov." Ale zmenilo sa to. Už sa nemôžem s ňou ani porozprávať hneď, musím počkať kým príde. Už nie je doma, keď ju najviac potrebujem a na to si tak rýchlo nezvyknem. Už moja malá sestrička je veľká a mne idú slzy do očí, keď to poviem. Príde deň, keď sa úplne odsťahuje a už nebudem s ňou ani cez víkend. Ako sa to zmenilo. Iba lusknem prstami a už je preč. Toľko sĺz iba za jeden BLBÝ okamih. Vedela som, že tu nebude stále, ale teraz si uvedomujem, že tých dvanásť rokov ubehlo rýchlo. Až moc rýchlo. Neviem kto mi nahradí moju už veľkú sestričku.