Plyšová hračka

Niekedy by som chcela byť plyšová hračka. Nevie čo je to smútok, bolesť, trápenie,... Ale nevie čo je to radosť, šťastie, mať niekoho rád, byť milovaný,... Taká bezvýznamná. Nič neovplyvní, nič neobjaví. Je jedno aká je pekná. Nech vyzerá ako chce jej to nepomôže. Nič nebude cítiť. Nevidí, nehýbe sa. Slúži na krásu, na nič iné. Niekto si ju kúpi, má z nej radosť, ale keď vyrastie odloží ju do krabice a vytiahne ju až pre svoje deti. Takto to ide dovtedy, kým nebude moc zaprášená a nevyhodí sa, ale ani za tie roky nevyrastie, jej rozmery zostanú také aké boli pred romi. Ako môže byť vec čo necíti? Ja si to neviem predstaviť. Síce lepšie by sa mi žilo keby nie som smutná, ale na to si človek postupom času zvykne. Nič nič je dokonalé ani ona sama.