Želanie

Spisovateľ/ka: Alexandra 1217 | Vložené dňa: 17. septembra 2007
http://citanie.madness.sk/view-7558.php

Stojím za oponou,
na oblaku
z prachu a sĺz.

A ty...
si tak daľeko...
tak nízko podo mnou,
snáď i v samotnom pekle.

Poď.
Podám ti ruku,
horúcu vášňou.

Zašeptám ti
melódiu lásky,
tie úprimne slova.

Chcem sa ťa držať.
Navždy...
A nikdy ťa nepustiť...

A ty...
budeš počuť mňa...
Ako rozprávam anjelským jazykom.

Spolu preletíme nebom,
na spoločných krídlach,
v tuhom objatí...

Až zazvoní,
prídeš...
A ja... budem čakať.

Na teba...
Pretože každé nebo...
je peklom bez teba...

Spisovateľov komentár k príspevku

Pllllls komentujtee

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

trosku gycovite, ale pacila sa mi :)

Ero Šampanski

18. septembra 2007 14:55:25

...hm...toto mi pripada aj ked da sa povedat ze technicky slusne napisane...cize ziadne nejake boty... ...problemom...je co je v obsahu...a tu narazam na jadro problemu..v podstate mi to pride neuveritelne frazovite....kridla melodia lasky..atd... ...plus dalsie obraty s nikdy peklo anjel...ktore v podstate neevokuju nejake intimno..stali sa castym pouzivanim prilis abstraktnym alebo lepsie povedane klisovitym...s takymi obratmi by to chelo citlivo..a vyuzivat ich silu...bo ked to prezenies posbi to presne naopak...

Aššurballit

17. septembra 2007 17:24:11

9 bodov - odporúčam

Veľmi pekná báseň, chytila ma za srdce...

virelaia

17. septembra 2007 17:56:07

každé prostredie bez lásky je v konewčnom dôsledku peklo ak existuje večnosť

baran

18. septembra 2007 14:27:23