Nočný život

Mala som bábiku. Veľkú ,s očami ako oceán a vlasmi ako páperie. Často na ňu myslím ,na bábiku. Neviem si presne vybaviť jej tvár. Aj teraz keď do pľúc ťahám posledné zvyšky zo zásob na noc, je mi jedno čo so mnou bude zajtra či o rok lebo dôležité je čo cítim teraz. Necítim nič. Len zvláštnu pachuť krvi v ústach ako keď si kusnete do líca . Ale inak nič. Zahasím cigaretu, pomaly vstanem a idem sa napiť vody. Je noc. Milujem noc. Milujem noci keď vyfajčím celé balíčky a pritom myslím na to, komu najbližšie ublížim. Vlasy mám odporne polepené.Ktosi mi raz  povedl tú špinu nezmyjem a ja som sa tak dobre bavila-Presmiala som sa celé noci-nevediac prečo. Napijem sa a zapálim ďalšiu cigaretu. Poslednú. Poslednú v živote? Koľkokrát som chcela pretať?Nielen fajčiť.Prestať klamať, ubližovať. Už len raz prisaham od zajtra to bude iné.Už len tento jediný krát.Čestne. Nič sa nezmenilo.Možno neskôr. Ak bude neskôr. Snažím sa nemyslieť na to. O päť hodín vyjde slnko a ja zasa budem musieť byť milou veselou a obľúbenou osobou ,ktorú tak nenávidím. Napustím plnú vaňu teplej vody a zoberiem si so sebou aj zvyšky koňaku. Už je mi zle . Keby tak stále bola tma. Lomcuje mnou neovládateľná túžba . neviem definovať po čom túžim, len viem že chcem trpieť. Trpieť výčitkami, hladom a všetkým čím sa len dá. Vypijem ešte posledné kvapky a oblečiem sa. Idem von. V bunde je ešte jeden balíček cigariet. Teraz dúfam že stretnem aj niekoho iného ,ako tmu. Idem po ceste. Nikde žiadne autá ani ľudia . Všetci spia ,nikde žiadne svetlo. Vojdem do nejakej brány. Akýsi mladý chalan sa tam bozkáva s dievčaťom. Zbadal ma ,no neprestali. Sadnem si na schody a ďalej ich pozorujem. Niekto ide dolu po schodoch. Pán v „rokoch“ –očividne rozzúrený otec dievčaťa v župane -na ňu kričí. Aj ja som mala fotra čo stále vrieskal. Mohla by som tomu starému jednu tresnúť ale nechce sa mi. Dievča sa červená slabo kývne hlavou na pozdrav chalanovi a odchádza. S otcom. Nepochopila to. Nedošlo jej čo má teraz spraviť. Už je neskoro. Kráčajú hore. Chalan na mňa čumí akoby videl ducha . „Oheň“? Spýtam sa len tak. Nemá vybratú cigaretu, ale musím prerušiť toto ticho.Stále na mňa pozerá. Vstanem a pozriem mu rovno do očí. Je vyšší. Má kučeravé vlasy ale je celkom fajn. Pobozkám ho a ruku mu prepletiem s mojou. Nič nenamieta ,len na mňa pozerá. „Chcem ťa“. zašepkám. „Veď ma nepoznáte“. Zasmejem sa. No a? Ty si z týh čo až po svadbe?zasmejem sa. V duchu si predstavujem ako sa mu ligotavý nôž s hladkou čepeľou stále viac zarezáva do krku a opisuje pomyselný kruh . Pobozkám ho tam, kde nôž končí svoj rez v mojej mysli. „A nevykaj mi. Niesom až taká stará.“ Koho chcem oklamať? Prosím pustite ma.

„Chcem ísť domov.“

„Ale no tak. Pekne by sme sa spolu pohrali.“

„Dajte mi pokoj.“

„A vôbec bývate tu“?

„Na tom nezáleží“. Poviem a pomaly vytiahnem nožík, pričom dúfam že ma zastaví.

Ale no tak nebláznite.“ Pôjdem s vami kam chcete.

Ale veď si nechcel. Srdce mi bubnuje v krku ,ušiach hlave. Viem že teraz môžem urobiť čokoľvek. To dievča ma nevidelo. „Prosím len mi neubližujte.“ Kráčam k nemu stále bližšie a bližšie až sa jeho chrbát dotkne steny. „Myslíš že bude viac plakať keď zomrieš alebo podvedieš?“ Začína byť hysterický a viem že sa chytá poslednej šance o rozhovor so mnou. Myslím že nie je správne aby ste sa mi vyhrážali. „Vyzleč sa.“ Prikážem mu. Slzy sa mu tisnú do očí a viem že cíti neodolateľnú túžbu skopať ma. Ponížene si vyzlečie bundu. „Celý“. Je mi strašná zima....“ „Vyzleč sa celý“ zopakujem. Nôž mám v ruke ale sadnem si a zapálim cigaretu. Dofrasa myslím nato, čo by bolo keby bol môj syn. Bývali b sme v malom byte on by chodil do školy ,ja do roboty,kupovali by sme lacné potraviny a boli šťastní. Nepredstavovala som si svojho syna nejak takto? Oči mu behajú po celej chodbe chce utiecť ale strašne sa bojí. Vidím mu strach v očiach. Aj ja som v nich často taký mala , keď som sa nechcela vyzliekať a robiť niekomu kurvu, no musela som. Niekedy si nevyberáš. Dnes už necítim hnev.Necítim nič. Po rokoch strach vybledol a v noci ma už nestraší. Je už úplne nahý a trasie sa. Je mu zima. Má vypracované telo.  Odhodím cigaretu a vstávam. Myslím že až teraz si začína uvedomovať, čo všetko mu môžem urobiť. Pohladím ho tam ,kde to robí len jeho priateľka a on mi strelí facku. Toto som zas nečakala ja. Faciek som dostala už plno ale ani jedna tak neprekvapila. On sa už nepokúša zadržiavať slzy a otvorene plače. Pozeráme na seba a ani jeden nieje schopný pohnúť sa prvý.

Čo bude teraz? Spomenula som si na seba keď som stála prvý krát nahá pred nejakým cudzím chlapom.  „Kurva!“ začne vrieskať. „Odporná hnusná kurva.“ Začne sa obliekať, využil moment prekvapenia. Ako to mohol vedieť? Je zohnutý a ja mu priložím konček noža na krk. Opäť znehybnie. „Zopakuj to.“ Myslí si ,že ak som nič nespravila doteraz ,už mu nič nehrozí. Zasa mi pozrie do očí. „Kurva.“ Zašepká. Aj mne začnú tiecť slzy. Obaja plačeme. On od zlosti a strachu, ja od výčitiek a ľútosti. Pripadám si ako vo filme. Čo by som mala spraviť teraz? Zabiť ho? Nechať ho ísť? Posledná otázka. „Chceš sa rozprávať ?“ opýtam sa. V hrdle má úplne sucho a už len šepká. „S kurvami sa nebavím.“ Sám si vybral. Pomaly mu bodnem nôž do brucha a cítim ako mi jeho teplá krv steká po rozklepaných skrehnutých prstoch. Viem že by som mala ísť, no ďalej tam stojím. Padne na kolená . Pozerá na mňa spýtavo, až mám pocit že mu tie jeho oči vyskočia z jamôk. Vytiahnem ďalšiu cigu. Keď som mala 13, moja matka zo mňa urobila kurvu pre starých ožranov. Chápeš? Vyfúknem naňho dym. Zabila sa pred rokom. Aspoň som to nemusela urobiť za ňu. Jediná vec ,ktorú mamička neposrala. Vieš aké to vtedy bolo? Každý deň to robiť s iným tlsťochom aby mala matka na chľast? Nemala som detstvo, ani milujúcu mamku ,aj napriek tomu som sa z tej sračky dostala, chápeš? Nechápe ,len tam leží ,chrčí a pred očami mu pravdepodobne beží celý život. Zaslúžil si šancu? Z posledných síl ku mne vystiera ruku a ukazuje mi priateľský štíhly prostredník. Pekné gesto. Oprášim si nohavice a idem domov. Keď prídem domov, zapálim si ďalšiu cigu a budem rozmýšľať, či som to neprehnala. Ale nie.