Lúčenie so schizofréniou
Spisovateľ/ka: Trauma Melancholy | Vložené dňa: 20. septembra 2007
http://citanie.madness.sk/view-7605.php
http://citanie.madness.sk/view-7605.php
| I. Nebudem tým, kým chceš aby som bola. Kedysi som mala svätožiaru, ale vybledla. Nepochopená, žiaduca, váhavá, tonúca... Spolu s básnikmi odišli verše spovedajúce ticho myslenia. (...výraz mojej tváre bol výrazom svätého, ktorého sa zrieka jeho boh...) Obojkom pripútaná k tichu odovzdávam všetko, čo som mala. Daj mi tvoje dieťa, zmením ho na obraz svoj, bude tým, kým som chcela byť ja. II. Mŕtvy básnik- dobrý básnik. S poéziou skončili jeho spovede. Ďalej chodníček nevedie. Cez telo anjela prechádzajú cherubíni, posledné objatie milencov pred skokom z brala, pohľad do očí otvárajúci zadné dvere túžob a túžby čakajúce na naplnenie. Bez básnika to však nejde... III. Matka je občas viac ako všetkým a menej ako Prázdnotou. Nebudem tým, kým boh chcel aby som bola. Dokonalá bytosť s perfektným pohľadom. V mojich očiach som len zrúcaninou ilúzie. Ach, tak veľmi si želám zmiznúť ako krása v starobe. Stratila som kľúč od seba. Zbohom buď, kašmírový horizont. IV. Bojím sa samej seba čím ďalej, tým menej. Prechádzam k svojej podstate, lebo neexistuje. Strach, strach , strach, strach milovať, byť milovaná... Odstúp odo mňa. Ak budem umierať tak ako som žila, bude to utrpenie. V. ,,Ešte stále spievaš moje piesne?“ ,,Stále a ešte častejšie.“ ,,Myslím na Mliečnu cestu a naše rozhovory o hviezdach.“ ,,Myslím na nápoj z tvojich sĺz...“ ,,...ako sme zabili...“ ,,...dotykom sme zrútili mosty...“ ,,...a ich torzá poskladali od tvojho srdca k môjmu...“ ,,Už nie som taká, akú si miloval.“ ,,Už nie si tá, ktorá sa smiala.“ ,,Dokonalá dcéra matky s dokonalým vnútrom.“ ,,Dostala som, čo som odovzdala, odovzdala som, čo bolo mi dané.“ VI. Dvaja múdri odchádzajú, na čelo sa postavil zradca. Nechcela som stáť na čele odpadu, ale s osudom sa neradno hádať. Len raz mať šťastie... Ďaleká je cesta odtiaľto do jeho nádvoria. Čím viac kričím, tým menej počujete, čím menej plačem, tým viac ma považujete za blázna. VII. Už nikdy viac nevztiahneš ruku na dieťa!!! Včera som zabila. Bol taký sladký ten výplod mojej fantázie, váľajúci sa v dlhu z krvi. Moje druhé Ja, ktoré som milovala ako vlastné, ktoré som si cenila viac ako seba. VIII. 14 zimných období, pre mňa tak krásnych. Kriste, odpusť, že som pochybovala. Bože, odpusť, že som sa k tebe modlila. Dnes je čas prebrať z tvojich rúk žezlo, dievčatko, dnes v noci sa rozlúčime naveky. Počuješ? Hrajú moju hymnu. Hoci som bez priateľov, ale som šťastná. Viem, že umriem sama, lež nie opustená. Tak ,ako som si to vysnila. IX. ,,Odchody vždy bolia.“ ,,Najviac bolí lúčenie, po ktorom nenasleduje stretnutie.“ ,,Užívam si to... viem, že to viac nezažijem.“ ,,Milujem ťa.“ ,,Ja teba nie.“ ,,Si pre mňa všetkým tým, čo nenávidím.“ ,,Stretneme sa v pekle.“ ,,Alebo na polceste do neba.“ X. Prežila som, čo sa prežiť dalo, vyplakala som toľko, na koľko som mala nárok, ľúbiť som ľúbila viac než som smela, ale nikto sa to nikdy nedozvedel, lebo len zasvätení vedia, čo je to nenávisť zrodená z lásky a láska klíčiaca z nenávisti. Videla som, čo sa vidieť dalo, počula som, čo som chcela, opúšťam svoje záhrady, už sa viac nerozplačem. Zbohom buď, môj tieň, môj odraz v zrkadle. Kríž svoj ponesieme každá zvlášť... |
