Studená rosa ...

Studená rosa zvíťazila,predrala sa tkaninou a zasiahla pokožku .Dotyk bol nasiaknutý chladom noci ,tieňmi tohto cudzieho bezútešného miesta.

Tma vymazala rieku v hlbine, len mohutný hukot varoval pred jej silou a zúrivosťou.

Mužova nehybnosť noc vydráždila zovrela mu plecia ,zaťala kúsky hmly do jeho dlaní:nepovolil ani pod náporom vetra ktorý premenil chlad na zúrivo bodajúce dýky.

Kvapky tehotné zlobou sa objavili neočakávane,zem ich vracala nebu v miliardách malých gejzírov.Na mužovej tvári kvapky porodili slzy, ktoré stekali strniskom zúfalo sa vrhali do hlbín aby hynuli v pažeráku zdivočenej rieky.

Nič s toho čo sa dialo vôkol nevnímal jeho myseľ hľadela na minulosť zapadnutú rokmi nekonečného putovania.Kráčala opatrne,veď miesto z ktorého začalo putovanie je skryté zabudnutím.Po jednotlivých lúčoch spektra vystupuje spomienka a on je zrazu tu na začiatku svojho putovania...