Bazén

V tyrkisovej vode, veľmi čistej ale chladnej, bolo dnes neobvykle málo ľudí. Asi ich odradil hustý dážď, ktorý padal už od rána, alebo neprišli kvôli nákupom potrebných zrealizovať pred blížiacimi sa sviatkami. Bolo mi to ale úplne jedno, vybrala som si dráhu v ktorej budem môcť plávať a trocha sa rozcvičila. Nohami som sa odrazila od brehu a ponorila sa pod studenú vodu. Skutočne nepoznám lepší pocit ako uvoľnenie, ktoré nastáva vo vode, malé vlnky upokoja telo aj myseľ, odplavia všetky starosti. Ako ryba chvostom, vlnila som nohami a pomaly, nikam sa neponáhľajúc, plávala som k opačnému koncu bazéna. Keď som sa konečne vynorila, zbadala som JU. Ako bohyňa schádzala dolu schodmi, trocha hanblivo si zakrývajúc uterákom boky. Pohybovala sa prirodzene ladne, v jej správaní nebolo nič vyumelkované . Plavé polodlhé vlasy mala voľne rozpustené a jej nenalíčená tvár bola úplne dokonalá, akoby prenesená z obrazu renesančného maliara. Okamžite vzbudila pozornosť všetkých v bazéne. Akoby sa zastavil čas, tento okamžik patril len JEJ. Ženy ju pozorovali s neskrývajúcou závisťou, muži s obdivom. Femine fatale. Žena, akú je možné stretnúť len raz za život. Alebo nikdy...

Smaragdovozelené oči, plné pery, súmerná postava a nevinný, až detský pohľad vyvolával v človeku odhodlanie spraviť všetko, po čom bohyňa zatúži. Ticho prerušil obdivný piskot mladíkov. Videla som ako ňou troška myklo a líca jej zaliala červeň, ale nedala na sebe nič znať. Zostupovala do bazéna, s ľahkosťou a radosťou. Pozrela sa priamo na mňa. Usmiala som sa, ale jej chladný pohľad ma odradil. Neviem, možno je to chyba, ale neviem bojovať, neúspech na začiatku ma okamžite odradí a už sa nepokúšam ďalej o nič. Asi tak strácam mnoho, ale inak to neviem. Ponorila som sa opäť preto do vody a pokračovala v tréningu. Preplávala som okolo nej a so smútkom pozorovala jej nádherné telo, jemnú bledú pokožku. Pripomenula mi moju prvú lásku Alicu, ktorú som spoznala na zahraničnom pobyte. Až pri nej som pochopila kto vlastne som, dala mi istotu, ktorú som sa dovtedy snažila skrývať aj sama pred sebou. Nebyť Alice, možno doteraz by som tápala vo svete okolo, nechápajúc čo sa to vlastne deje. Alebo by som mala po svojom boku muža a nerozumela tomu, prečo nie som šťastná, keď všetky kamarátky sú. Vďačím jej za veľa. Aj keď náš vzťah netrval dlho, bol tým najčarovnejším a zároveň najprínosnejším obdobím v mojom živote. Bola som ňou, ona bola mnou. V ušiach som začula africkú hudbu a spomenula som si na časy, keď sme spolu pretancovali celé noci.

Bohyňa sa zrazu vynorila tesne predo mnou. Vytrhlo ma to zo všetkých spomienok a v krku sa mi vytvorila obrovská hrča. Celá som sa roztriasla od trémy. Či vzrušenia? Neviem. Pozrela sa mi do očí a ja som sa v jej zelených očiach videla celý svet. Pochopila som, že šťastie sa už unavilo natoľko, že si konečne sadlo aj na mňa. Podala mi ruku, ktorú som s radosťou prijala, a spoločne sme odkráčali do šatne.