Obraz mora
Spisovateľ/ka: baran | Vložené dňa: 2. októbra 2007
http://citanie.madness.sk/view-7824.php
http://citanie.madness.sk/view-7824.php
| Obraz mora 1 Mlčia oproti ránu. Už len blesky doznievajú tam hore nad morom. Nečinnosť zmokla a vyžmýkala sa. Hore na pavlači visia červené trenírky a kockovaná sukňa plače na dlažbu - Povie to niekto presnejšie? Včera ako zajtra, dáždnikom proti vetru, krvou v snehu orlích pazúrov. Ruky na stene, nohy na piesčitom dne mora ako liečivá sila ticha prištipcovaná na šnúre keď som ako dieťa s trasúcim srdcom čítal Zločin a Trest. Uši v prievane, cudzie znaky na tabuli rása a v hladine nad ním kocky uhlia zožíhané zmrákaním. Povie to niekto výstižnejšie? Sú to blesky, či siluety duchov tam hore nad morom? Šepoty a výkriky z uší do uší z rogala na rogalo. Dvere, čo sa práve zatvorili pred najbiednejším bezdomovcom neškrípu, ale mľaskajú tukom. „ Ešte žije, ešte dýcha.“ Z utorka na stredu sa holí skoro sa nepoznávajúc v zrkadle - V Štogholme sprevádzajú po centre mesta časkoslovenskú skupinu mládedže V Pekingu stavajú Mac Donaldy Dočasný mier zavládol na Blízkom východe Narodili sa ďalšie sijamské dvojčatá Bergmanové filmy na STV2 2 Dni sa predvádzajú na javisku roka defilujú postavičky v Prahe na orloji So všetkým , čo má odíde bez pozdravu zanechá svoje dieťa opreté o veraje dverí sám proti všetkým vlhkou rukou telefonuje matke, ale ona to už všetko vie - rozvod. Mlčí, hompáľa sa spotený, od slzy k plaču a potom, akoby už nič nechcel od tohoto sveta, vreckovku pustí nebadane na zem aby si získala pozornosť okoloidúceho fešáka ako kedysi v jasličkách. Oholená hlava sa leskne, ako obesencove oči medzi západnou prériou a východom. U holiča v nespočetných kópiách tvári hľadá svoje detstvo, ale ostala mu len neistá, často prikrášľovaná budúcnosť, za výkladmi nahé figuríny žien so smiešnými parochňami. Ceco sa zastrelil Americký letci lietajú and Malackami Na Golánskych výšinách požehnane prší 3 Nečinnosť zvlhla a vyžmýkala sa z mokrého prádla prší. Úplne iným smerom vedie ho život, ako čakal. Oči z pod periny vykúkajú na strop v izbe, kde bola vôňa babky, na plafóne večera lietajú tiene trolejbusových tyčí. Aj stromy zas lietajú Na balkóne vánok leta miesi sa s cigaretovým dymom červený rúž zostal po nej na filtri. Na moste chudobné morské deti hlučná slonica rozvedených mužov. Varí si kávu, aby rozpumpoval srdce a odložil povinnosti na pár okamihov. V Štogholme prázdny evanjelický kostol, oko u mäsiara hrdlo v Prahe. Mlčia oproti ránu. Nad morom húpačka a stan, ktorý ukradli zlodeji. Tak ako dnes, húpe sa kradne zarastá a plače. Vo dverách vesmír, vesmír plný čiernych dier. Blesky sa na chvíľu stratia v oblakoch. Pri holení sa človek môže porezať keď nie je dosť ostražitý. Spúšťajú most nad Temžou Big Ben prenikavo bije. Zo žiarivých očí sa zračí ligotajúca hladina mora. |
Ruža 
4. marca 2008 14:55:47
