Druhá šanca

Spisovateľ/ka: laurasissi | Vložené dňa: 20. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-795.php

Stojí na nemocničnej chodbe. Opiera sa chrbtom o stenu. Nervózne podupkáva nohou a rozhadzuje pritom rukami. Tvár má nervozitou zmrzačenú. Srdce jej bije ako zvon. Nemôže prehĺtať. V hrdle jej narastá hrča. Trasie sa jej žalúdok. Oblieva ju studený pot. Začína si obhrýzať nechty. V mysli má chaos. Jednotlivé udalosti v jej 16-ročnom živote skáču zo strany na stranu ako tenisové loptičky.

Spomína si nato, keď mala 5 rokov. Prvý krát sa bicyklovala na novom bicykli, ktorý jej kúpil otec. Učí ju bicyklovať. Sedí na detskom červenom bicykli s malými hrubými kolesami. Ku zadnému kolesu sú pripojené dve malé biele kolieska. Otec ju zozadu rukami potlačí. Dievčatko bicykluje po rovnom chodníku. Naraz na chodníku leží veľká skala, aby ju neprešla prudko otočí doprava a spadne tak nešikovne, že má obe kolená do krvi odreté. Otec k nej pribehne, zdvihne bicykel zo zeme a ju tiež postaví na nohy. Dievčatko plače, ale nie preto, že má kolená rozbité, ale preto, že je nešikovné.

„Si v poriadku? Nestalo sa ti nič?“ pýta sa jej otec a pritom ju pohladí jemne po tvári a hnedých vlasoch vyčesané do konského copa. Dieťa s plačom a veľkými slzami na tvári ako hrachy nechápavo pozerá na otca. Nečakala, že k nej bude dobrý. Pokrúti hlavou na znak, že jej nič nie je.

„To je dobre, že si v poriadku. V živote veľa krát spadneš, ale dôležité je, že vždy staneš. Vždy existuje nádej na niečo lepšie. OK? Zapamätáš si to? Ty si moje malé pekné dievčatko!“ nežne si ju pritúli k sebe, akoby sa s ňou mal v tento deň navždy rozlúčiť.

Túto vetu si pamätá tak živo ako nič iné, čo ju spája s otcom. Ale nikdy ju nebrala vážne. Vzdychne si teraz o 11 rokov staršia. Až teraz tú vetu chápe jasnejšie. Veľakrát spadla no stávala sa na nohy inak, akoby si to jej otec predstavoval. Teraz začína používať po dlhšom čase mozog. Vidí aká bola egoistická. Najradšej si praje v tejto chvíli vrátiť čas späť do detstva, keď s ocom a mamou tvorili šťastnú a kompletnú rodinu. Opäť jej myslenie zaplavuje hnev. Preklína mamu, jej priateľa, kvôli ktorému to všetko začalo i seba samu, že sa stala spodinou.

Sedí na studenej dlážke rukami sa dotýka vlasov a špičkami prstov uplakanej tvári. Najradšej by zomrela, keď to jej mama neprežije, už nemá dôvod prečo žiť. Stane sa sirotou. Uvažuje, že samota by ju zabila. Strach v malej detskej duši a mysli dominuje a trýzni ju. Je to jej hlavný nepriateľ, ktorý vytvára zlo a maľuje svojimi tmavými farbami obrazy. Utiera si slzy z tváre a zaviera oči, vracia sa späť do detstva, aby nemusela rozmýšľať nad prítomnosťou. Nad hádkou, kvôli ktorej jej matka stratila vedomie, prestala dýchať a teraz bojuje v nemocnici o svoj život.

Teraz má 10 rokov a jej mama pre ňu pripravuje veľkú narodeninovú oslavu s priateľmi. Stojí v obývačke, kde je kopa ľudí. Jej kamaráti zo školy, či z vedľajších bytov, stoja svorne ako sviečky a usmievajú sa na oslávenkyňu. Dominika k nim kráča. Na stole je veľká narodeninová torta s jej menom a číslom 10, čo značí že tento deň má už 10 rokov. Dievčatá a chlapci ako aj jej mama naraz kričia:

„Všetko najlepšie k narodeninám!“

Zborovo zavelilo 12 ľudí spolu s jej mamou. Boli to jej najkrajšie narodeniny, plné lásky, šťastia, radosti s kopou sladkostí a darčekov a hlavne boli bez starostí.

„Niečo si želaj,“ prihovorila sa k prekvapenej oslávenkyni mama. Najprv Dominika nechápe, čo by chcela, ale potom si zaželá, že by chcela mať opäť kompletnú rodinu a sfúkne naraz 10 sviečok. Dostáva darčeky od kamarátov. Väčšinou sú to sladkosti, pastelky, či bižutéria. Mama jej kúpila tričko a nohavice. Ďalej sponky do vlasov a náušnice, ktoré tak veľmi chcela. Povedala, že sa jej nehodia a nakoniec jej ich kúpila, aby ju v tento deň potešila. Bola to jediná veľká narodeninová oslava. Vtedy boli len oni dve a ešte si rozumeli.

Hryzie si do pery a uvažuje, či nebola na vine ona, že potom tie ďalšie a ďalšie narodeniny, meniny i sviatky už nemali také čaro. Už to nebolo také, lebo sa nechcela o svoju mamu deliť s niekým iným. Jej mama si našla nového priateľa a aj keď bol k nej dobrý a mal ju rád, jej srdce si nikdy nezískal. Nemohla ho ani vystáť. Hrozne sa k nemu správala, zničila všetko čo jej kúpil, považovala ho za úhlavného nepriateľa a nechceného hosťa v rodine. Po čase to vyvrcholilo až tak ďaleko, že znenávidela svoju matku, začala robiť hlúposti, brať drogy, kradnúť, prestala chodiť do školy, flákala sa, našla si podivnú partiu. Partiu, ktorí boli ako ona. Cítili sa nemilovaní, nepotrební, odstrčení, nikomu nechýbali a nikto o nich nestál. Pri nich bola šťastná. Bola to jej rodina, priatelia, mala s nimi veľa spoločného a nikdy nebola sama. Vždy sa našiel niekto s kým sa mohla nielen porozprávať ale aj vystrájať hlúposti. No matku, či tú ozajstnú rodinu jej priatelia nahradiť nemôžu. To vedela aj sama, ale aj tak každému dávala najavo kam patrí nielen slovne, ale aj svojím výzorom. Nosila väčšinou tmavé veci, ťažké čierne topánky, kopu retiazok na krku a rukách. Dokonca mala na ramene tetovanie – veľké písmeno T – symbol ich klubu nazývali sa TIGRE. Keď sa pýtala prečo sú tigre, nikto nevedel nájsť odpoveď jednoducho vždy boli, sú a nimi aj vždy budú. A viac sa tým nezaťažovala.

Teraz premýšľa nad životom nad tým, ako veľmi matke ubližovala. Až teraz začína chápať chyby, ktorých sa dopúšťala. Veď aj jej matka má právo na lásku, šťastie a všetko čo s tým súvisí. To isté chce aj ona, lenže sa hrá, že je silná, že je rebel a nechce zmenu a preto trpí, aj keď to nikomu na nos nevešia.

„Bola som hnusná ku mame, ona si to nezaslúžila.“ Uvažuje nad dnešnou hádkou. Hádkou, ktorá bola silnejšia ako ostatné a kvôli ktorej jej matka teraz bojuje v Martinskej nemocnici o život. Dominika sa dozvedela, že sa jej matka bude vydávať s čím ona samozrejme nesúhlasila. Jej láskavé srdce tú hádku možno neprežije. Plače a plače, aby tú bolesť a zlosť zo seba i života vyplavila. Začína sa dusiť a trápiť, akoby ju bodol otrávený šíp a jed sa šíri celým telom. Mráz jej prechádza chrbtom a modlí sa k Bohu, či k niekomu kto stvoril svet a vesmír. Prosí ho o pomoc pre mamu. Sama pomoc nepotrebuje. Hraje sa na silnú a tak si so všetkým poradí ako sama uzná za vhodné.

„Boh, ak existuješ, alebo ten kto vládne svetom a vesmírom, či aké máš meno, prosím ťa, zachráň moju mamu. Ona si nezaslúži zomrieť ani trpieť. Všetko je moja vina. Prosím zachráň moju matku,“ toto drzé dievča sa modlí za zdravie svojej matky. Od zúrivosti trhá z krku retiazky, ktoré symbolizovali ich partiu. Partiu, kvôli ktorej robila hlúposti a tým trápila matku i okolie, ktoré sa hanbilo za jej nepochopiteľné vyčíňanie.

„Ja som to nechcela,“ z hlboka sa nadýchne a pokračuje ďalej v hlasnom rozhovore sama so sebou: „Bože prosím ťa, vypočuj si moju prosbu chcem, aby moja matka žila, chcem, aby bola opäť šťastná, chcem, aby bola zdravá a aby všetko dobre dopadlo. Sľubujem, že sa polepším, že budem lepšia,“ úpenlivo prosí nahlas, potom len potichu, aby ju nikto nepočul len ten ku komu sa modlí. Je presvedčená, že jej matka tam za dverami pohotovosti umiera. Nevie, že je tehotná a že v jej veku – 36 rokov občas nastanú komplikácie. Nevie ani to, že len na pár minút stratila vedomie, prišlo jej nevoľno a odpadla.

Toto drzé dievča s piercingom na obočí a v nose s dlhými hnedými vlasmi zrazu krotne ako baránok. Čierna špirála je zmiešaná so slzami a steká jej po tvári, vyzerá hrozne. Bledo, nezdravo. Kedysi povedala riaditeľovi školy, čo si o ňom myslí, poslala ho kade ľahšie, flákala sa, mala zlé známky, nič ju nebavilo, nevedela nájsť zmysel života, kradla, ničila náhrobné kamene na cintoríne a teraz ticho sedí, plače a modlí sa k Bohu. K Bohu, ktorého toľkokrát odvrhovala a teraz ho prosí o pomoc. Bol to totiž jej ďalší nepriateľ. Nepriateľ č. 2, ktorý mohol za všetko, čo sa jej kedy stalo.

Výťahové dvere, ktoré sú len pár krokov od nej sa naraz prudko otvárajú a z nich vychádza jej „protivník“ – matkin priateľ. Prekvapená sa prestáva modliť a nechápavo ako psík na neho pozerá. Vstáva zo zeme. Aj on naraz zastane a díva sa na tú zlú uplakanú osobu, ktorá za to môže, že jej milovaná teraz leží v tejto nemocnici a bojuje o život. Obaja sa tomu druhému pozerajú do očí. Akoby zamrzli. Stoja bez slov, len pohľadmi si vymieňajú nejasné informácie.

„Mohol som si to myslieť. Vďaka tebe teraz Erika bojuje o život. Prečo jej takto ubližuješ? Čo vlastne chceš? Už si spokojná?“ vrhne sa na ňu ako zmyslov zbavený. Rukami ju kmása potom jej jednu vylepí „výchovnú facku.“ Nezmôže sa na slovo. Prekvapene sa neho díva. Nikdy ho totiž nevidela takto nahnevaného a bezmocného. Náhle sa od neho vzdiali spraví pár krokov dozadu. Rukou si chytí boľavé líce a opäť klesá k zemi bez slov. Aj on, akoby si uvedomil čo spravil, že na ňu prvý krát v živote za 4 roky, čo chodí s jej matkou vytiahol ruku. Opiera sa chrbtom o stenu a pozerá do neznáma, zamyslí sa. Vlastne vôbec nemyslí. Bojí sa o ňu. Je do nej zamilovaný. A láska robí s ľuďmi divy. Niekedy ich zmení v dobrom slova zmysle a niekedy práve naopak ničí ich, vycicia z nich to dobré a nahradí ho zlým.

„Myslíš, že mi na nej nezáleží? Je to predsa moja matka. Je mi to ľúto. Chápeš? Je mi to ľúto!“ krikom vyruší jeho myslenie. Vstane a pozerá sa mu priamo do očí. Je rodená bojovníčka.

„Ja“......... začne, ale nedokončí, akoby jej došli slová.

„Čo?“ skočí jej nahnevane do reči.

„Je to predsa moja matka. Tak sa z toho určite dostane. Mám ju rada. Ona sa z toho musí dostať!“

„Vážne ti na nej záleží?“ ironicky sa pýta a pokračuje: „Vieš koľko si sa jej naubližovala? Vieš ako kvôli tebe trpela? Musela sa za svoju dcéru, ktorú ľúbi hanbiť.“

„Je mi to ľúto. Prepáč!.............“ nesmelo ako myška odpovie. Oprie sa o stenu vedľa neho a hľadí do zem. Začne sa prechádzať po chodbe, ale nie tam kde sa ona opiera a stojí ale na opačnú stranu chodby. Zrazu sa prudko očí, priblíži sa k nej a zašepká priamo do jej nešťastnej tváre:

„Je tehotná.“

„Čo?“ prekvapene zazerá. Veď jej mama má svoj vek, prebleskne jej mysľou.

„Počula si. Tvoja matka a ja budeme mať dieťa. Teraz to dieťa a ona kvôli tebe možno neprežijú. Si už spokojná?“ opäť na ňu útočí a hnev mu opantáva zdravý rozum a tak teraz myslí len na to najhoršie. Akoby za tými bielymi dverami umierala. A to isté si myslí aj ona. Zhlboka sa nadýchne a pokojným hlasom bez štipky hnevu povie:

„Chcela ti to povedať. Ale nevedela, ako by si zareagovala. Chcela ti dať čas. Nám všetkým dať čas. Teraz to už vieš.“

„Marek, ona sa z toho určite dostane a bábo bude zdravé. Vždy som chcela mať súrodenca. A je mi to ľúto, že to muselo tak ďaleko zájsť,“ rukami si dáva vlasy za uši.

„To by ti aj malo byť. Dominika ja tvoju matku veľmi ľúbim, ale ty to neviem prečo nechceš pochopiť. Nie, aby si bola rada, že budeme kompletná rodina, ty nás len tresceš.“ nasucho prehltne.

Po chvíli Dominika s hlbokým výdychom odpovie: „Budeš dobrý otec a mama to prežije. Všetko bude ako predtým. Viem, že to čo sa stalo sa už nedá zmeniť. Možno je to druhá šanca pre nás všetkých.“ Pomaly z oboch nervozita, hnev a všetko zlé opadáva.

„Dúfam, že áno. Som bez nej stratený a ty asi tiež,“ vystrúha na ňu úsmev.

„To máš pravdu, aj keď si to nechcem priznať. Ona ťa ľúbi a ty ľúbiš ju a to je podstatné,“ akoby si týmito slovami dodávala odvahu, tušila že naozaj všetci dostanú šancu na zmenu.

„Obaja budete skvelí rodičia.“

„To dúfam a bábätko potrebuje pomoc a staršiu sestru,“ nesmelo si ju pritisne na hruď. „Prepáč mi za všetko, ako som sa k tebe správala. Prepáč, ty si oveľa lepší a ja som ti veľmi ubližovala. Je mi to veľmi ľúto,“ plače na jeho hrudi.

„Nemuselo to dôjsť až tak ďaleko,“ plače aj on.

„Máš pravdu. Nemuselo.“

Starostlivosť o ich matku trvala len pár minút. No im sa to zdalo akoby zastal čas. Akoby zastal čas. Teraz sa pre zmenu otvárajú dvere pohotovosti a vychádza z nich nízky starší doktor s plešinou na hlave a hrubými okuliarmi. Je oblečený v zelenom a má na sebe biely dlhý plášť. Obaja sa zrazu miknú a vytrhnú z náručia, čumia na doktora.

„Ste Dominika Lendelová?“ pristúpi k nej doktor.

„Čo je s mamou?“ skočí mu do reči plná zvedavosti a pochybností zároveň.

„Vaša mama stratila vedomie. To sa pri jej stave stáva. Je v poriadku.“ chlácholil ju doktor.

„Chvalabohu,“ jednohlasne si obaja vzdychnú.

„A ako sa má dieťa?“ zmätene sa vypytuje novopečený otecko.

„Aj dieťa je v poriadku. Obaja sú zdraví a silní.“

„Ďakujem Vám pekne!“ odpovie a od radosti sa na neho vrhne, akoby vyhrala niekoľko miliónov v lotérii. Prekvapila ho jej nečakaná reakciu a ju tiež. Usmiala sa na neho a z hlboka si vydýchla. Obrovský balvan zo srdca jej spadol na zem.

„Ďakujeme ešte raz za všetko!“ pristúpil k nemu, keď ho Dominika pustila a podáva mu za vďačnosť ruku.

Nič na svete a nikto nenahradí človeku vlastnú matku. Až teraz chápe ako veľmi mamu ľúbi a ako veľmi jej ubližovala a že si nevie predstaviť žiť bez nej. Bola zbabelá, aby jej to povedala do očí. Od šťastia zaviera oči a v duchu ďakuje Bohu, že vypočul jej modlitbu a dal jej druhú šancu. Obaja sa na seba usmiali. Napätie opadlo úplne a do ich sŕdc a myslí sa natisol pokoj a radosť. Vedia, že tentoraz to bude iné.

Spisovateľov komentár k príspevku

moja prvotina


Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Aššurballit
...tato ma neoslovila... ...ako ta druha sa mi zdala ovela ovela lepsia... ...tato sa mi zda taka rozvlacna...mozno mi nesadla ani tema...neviem... ...tato sa mi zda ako ovla skorsia prvotina ako ta opatovna prvotina...usmev...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa21. novembra 2005 08:46:51
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8