Patologický Sen ...

Si vôbec normálny/a?

Túto otázku počul každý z nás najmenej 50krát. No, verte či nie ale ja to počúvam v jednom kuse, stále dookola, proste nepretržite.

Ak ľudom odpoviem na otázku čomu by som sa chcela venovať pravdivou odpoveďou, zhnusia sa, zastavia a len pokrútia hlavou slovami si nenormálna?!?

Otočia sa a idú svojou cestou ďalej.

Nechápem prečo si pod odpoveďou Patológia, pomyslia niečo nenormálne, odporné ,neľudské, samozrejme

česť výnimkám, no tých je dosť málo v mojom blízkom okolí.

Začalo sa to zhruba pred 4, či 5 rokmi keď som ani neviem kde zbadala niečo ohľadom lekároch, právnikoch, nejakých divných ľuďoch a ani neviem o čom všetkom ešte...

Proste som si dala otázku, či chcem v živote pomáhať alebo len ubližovať.

Z toho mi vyplynulo, že rada by som bola Patologičkou, a to len z toho hľadiska, že po smrti

už neublížim nikomu, ničomu, nijako, a nikdy viac.

Síce je ešte niekoľko profesii , v ktorých človek nemusí ublížiť ale aj tak , aj napriek tomu, volila

som Patológiu,

No ale práve veľa ľudí z nás nevie prečo je táto profesia veľmi dôležitá a dobrá.

Keď chcete vedieť prečo práve on, či ona, prečo práve ten, či ten sa už tu nenachádza kam

sa len otočíte?

Hm, Áno predsa len na Patológov, a

v tej chvíli vám je ta skupina ľudí pracujúca

z mŕtvymi telami osôb príjemná a so zatajeným dychom čakáte čo vám len prezradí a povie.

Tak prečo odsudzovať iných, ktorí by to radi študovali a pomáhali objasniť niekedy neobjasniteľné?

Netreba myslieť len na ten smrad, zápach, krv, kožu, kosti, látky na zmiernenie zápachu pre pracovníkov,

či nebodaj neviem aké nepríjemnosti, ale hlavne na to , že aj to je práca, aj to je niečo a aj tomu sa musia

ľudia venovať ak chcú všetkým vyhovieť , no nie?

A nikdy človek nevie, čo bude potrebovať v budúcnosti, možno práve vy, on , ona či práve ty budete vďačný patológom za ich prácu a ochotu, no nie?

A teraz, ak mi niekto položí otázku Tak dievčatko čomu by si sa rada venovala až vyrastieš??

Tak poslušne odpoviem na otázočku odpoveďou Patológii, a pri pokrutení hlavou druhej osoby,

si sama sebe pomrmlem popod nos: "Veď počkaj až mi raz budeš ležať na pitevnom stole."

A z úsmevom na tvári poputujem bližšie k svojmu snu...