Tam kde ulice nemajú mien
Spisovateľ/ka: james98 | Vložené dňa: 14. októbra 2007
http://citanie.madness.sk/view-8058.php
http://citanie.madness.sk/view-8058.php
| Blúdil som tam kde ulice už nemajú mien Dávno boli zničené budovy kde predtým život znamenal viac ako len prežiť Kde bola radosť a smiech, no vystriedal ju strach Smrť si už prišla po tých čo proti nej bojovali, no prehrali Prehrali, porazil ich neporaziteľní súper menom strach, smrť a boj Poznali už len to, a taktiež beznádej Poznali už len strach, a život už znamenal len prežitie Srdcia boli v úzkostiach, žili kričali no nepočul ich nik Jediné čo bolo počuť, bol padajúci jedovatý dášť Čo môžme robiť? Len ďalej ísť nevšímať si smútok a plač Veď bezmocnosť ľudská, spraví vždy viac ako jeho moc Človek zabudne a nepozná viac beznádej My jeme, a pijeme zatiaľ čo tisíce umierajú My nepočujeme, a nevidíme no oni jasne počujú tú silu smrti Povstali proti nej no zas a znova prehrali A čo my? My čo máme moc Preto blúdim ďalej, po uliciach ktoré nemajú viac mien Skveli sa krásou a bohatstvom, no teraz vidieť v nich len beznádej Ozýva sa hlukom, prehlušuje zbrane a ľudskú nevšímavosť A tú zas prehluší len tlkot ľudských sŕdc, a posledné vydýchnutie a stále beznádej Ži prosím neopúšťaj nás, bolo počuť odvšadiaľ Skončí sa všetko keď ma opustíš bolesť a smútok zvíťazí Veď nad ňou nieto nič, nič silnejšieho veď po stáročia víťazi Víťazí a s ňou taktiež strach a tieň Stále je človek stratený tam kde uliciam niet mien Veď kam by aj šiel keď nemá ciel, a jeho bytie znamená len beznádej Stále je stratený no hľadá cesty späť Aj keď spoznal osud svoj no pokúša sa žiť Vraj osud nám je viac, než láska Vraj nedá sa zmeniť, a bez cieľa blúdiť spoznať každý má Nechcem to poznať, myslím osud zmeniť mám Nech sa nestane nezvratné, čo zvráteným sa zdá Blúdil som ulicami duše, čo zničené sú rovnako Tiež svoje mená stratili, a nenašiel ich viac nik Blúdil som ale rovnako som nepovstal proti nepravde a závisti Rovnako som sa bál bojovať za pravdu Spomínaj, keď si bol ešte malý v tvojom okolí rástlo veľa stromov No oni ich však zrúbali a použili na boj Aby ochránili vaše mesto Teraz je tam sucho, a pusto všade navôkol Vy ste to miesto museli opustiť Vraveli vám, nie je viac vhodné pre život Všade si videl len hrôzu a smrť Všade si videl čo ľudia dokážu zničiť Bol si rovnako stratený ako každý kto spozná smrť a jej skazu Pozeráš a nevidíš, striehne no pohnúť sa bojíš Rozmýšľaš a myšlienkami si povstal proti všetkému No rozum ti nedá ísť Keď ti srdce káže ísť tak chod A chod teraz kým ho počuješ Povedz zbohom a pohni sa ku zajtrajšku A prosím nechaj si v hlave a srdci znieť nádej To slovko pre ktoré zajtrajšok tu môže byť už dnes Povedz zbohom a pohni sa ku zajtrajšku Všetko čo si prežil zanechaj, no nikdy nezabudni Všetko čo si prežil zanechaj, a pouč sa z chýb Ak pôjdeš ďalej, a nevzdáš sa zvíťazíš Ak pôjdeš ďalej si viac ako ten čo ťa chce zničiť Vidíš všade navôkol je pusto, no ver že raz tu opäť stromy porastú Že všetko očistí, a odplaví dášť len nestrácaj nádej Tam kde ulice nemajú viac mien Tam kde spánok poznajú len z rozprávok Tam kde bolesť a hlad je na dennom poriadku Tam kde pokrmom je hlina, a slzy vodou života Tam kde sa stratila nádej v lepší deň Kde počuť výkriky a detský plač Kde ticho je cennejšie ako zlato Kde siroty navždy vo svete stratené sú Každý tam raz zablúdi Aspoň v myšlienkach stratí sa v miestach tých Spozná a zachová si bolesť v pamäti Pocíti tú strašnú samotu Preto miesta kde ulice nemajú viac mien Sú plné ľudí ktorí bezmenní sú tiež Ľudí čo žiť túžia Ľudí čo učia nás cenu života, a zmysel krásnych dní Preto prežime život, ako ľudia Preto ho žime bez boja, nech slzy nevidno viac v očkách detských Nech v pamäti nám zostáva tá krásna životná predstava O láske a nádeji, v pokoji a mieri našich sŕdc |
abulia 
16. októbra 2007 16:34:51
