Básne
Spisovateľ/ka: Keku | Vložené dňa: 1. septembra 2004
http://citanie.madness.sk/view-81.php
http://citanie.madness.sk/view-81.php
SmútokKde rastú stromy, kde padá dážďľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť v očiach smútok na perách žiaľ vietor slzu z oka zvial. Sady pusté, srdcia prázdne v kostoloch však počuť kázne víno je krvou, chleba telom čo je vlastne naším cieľom? Láska – nenávisť, pravda, či lož svoje zbrane k nohám zlož vinu nosí každý v srdci kňazi a či bezbožníci. Nie je človeka takého kto zatratí seba samého v rieke utop ten svoj hnev nech ozve sa jasný duše spev. Skús...Skús kričať po tichuskús žiť bez dychu skús sa dotknúť hviezd skús zabudnúť na lásky ciest. Skús cítiť bez srdca skús oklamať pokrytca skús nájsť čiernu v bielom snehu skús zatajiť skrytú nehu. Skús milovať bez lásky skús žiť bez nadsázky skús raz zostať láske verný skús nezničiť zväzok pevný. Skús zaceliť rany času skús zožať lásky klasu skús nájsť v sebe zmilovanie hriešnikovi dať odpustenie. PrekliatieÚzkosť v srdi,na perách slová nevypovedané v tmavom kúte prísediaci city, myšlienky hanbou prekárané. Nenávisť tlie v žilách vzdor a snaha k revolte odporné, hnusné klamstvá volám Jehovah na Teba buď prekliate ty stvorenie nevinné Bohom stvorené...Človek ZnovaNemôžeš súdiť nemáš sílodhoďme súmrak tmavých chvíl vyjasnime hviezdy na nebi rozdúchajme lásky pahreby. Kde stratili sa slová, dotyky kam podeli sa lásky slabiky zabudnime na rany bolestné vykročme vpred a radostne. Nech opäť kvitne ruža voňavá nech naberie spád rieka belavá nech koleso lásky môžme roztočiť a spoločne na dúhu lásky vykročiť. SklamanáZ mesta kde leží Pavlova mohylapochádza dievča, ktoré v láske sa ranila naslúchaj teraz príbehu jej smutnej mojej premilej. Bola si krásna, nežná, spanilá zakrátko láskou opilá ja zbadal ťa v kolobehu času šiel za láskou hlasu. Trvalo krátko, kratúčko boli sme si blízko, blizúčko aj svet sa točil okolo nás žili sme život plný krás. Mňa však v duši oheň pálil sám sebe som si hanil inej som myšlienky venoval inú ženu som ja miloval. Odišla noc prišiel deň ja uvedomil si, čo všetko smiem bola si bábkou v rukách mojich plakala si do dlaní svojich. Ty čakala si lásky ozvenu ja dával ti len chabú odmenu za lásku, túžby po citu len rána bez slnka úsvitu. Mala si so mnou pevnú vôľu ja dával ti len rany srdca bôľu zažila si si so mnou smútku a vtom tvojom duše kútku. Verila si láske mojej klamal som ti klamal inej, že jediná si v mojom srdci hriešnikovi niet pomoci. Nechal som ťa v chvíľach stonu nečuť viacej lásky tónu samú, krehkú bez pomoci zažni svetlo tmavej noci. Výčitky mi blúdia hlavou zo sna kričím nocou tmavou moje odpusť vietor nesie nech ti modré z neba znesie. Zaslúžiš si lásky nití v celom tvojom ďalšom žití odpustenie prosím daj mi vykroč nohou nahej panny. PotokTiekol čistý potok mladýrokmi silu naberal pri cestách mu mesiac bledý na dno lásky nazeral. Padal sneh a padal dážď potok farby menil jas niesol listy osudu nahý, chladný bez studu. Potok v rieku zmenil sa jed však s vodou spojil sa už nie je čistý priezračný pre tento svet však senzačný. Tečie rieka do neba za mňa a či za teba nesie sebou život náš, čo nám pán Boh zaňho dáš? Rieka ústi v more slávy zatvára však srdcia brány obzor v diaľke nevídať na svete len prebývať. Skús sa napiť vody slanej neuhasíš ňou svoj smäd piť z potoka vody kalnej lepšie by bolo pre tento svet. EpilogRuka stisne svetlo nehyobjímeš ňou celé brehy prijímaš svetlo, jagot hviezd ako rosu z ranných ciest. Prikrývka biela ako sneh zakryla život márnych nieh život ženiem do záhuby smrť máme za zásluhy. Ruka klesá chladná nadol smutný dážď na lúky sadol svet sa jasný so mnou lúči v poslednom slnečnom lúči. Dym sa dvíha z temných jám a v nich ležím na dne sám počuť chmúrne slová chvál tóny tmavých katedrál. Už len buchot mokrej hliny človek vníma svoje viny niet už cesty, návratu ani cesty k životu. OtázkaČierna tma prikryla láskustudený závoj noci dostala márne v snoch si kričala odpovedz mi na otázku! Máš na tvári malú vrásku, keď slnko na obzor vyšlo nad snom definitívne svitlo stále nevieš odpoveď na otázku. Noc s dňom si miesto mení v hlave ti tisíc otázok zvoní život nie je farba na obrázku aká je odpoveď na otázku... Stále ma miluješ? 21.storočieNedokonalosť tohto sveta mučínič nové vás nenaučí. Oči hľadia, nevidia nič srdce káže krásu, či gýč. Pretvárka je naším krédom ústa mazať cudzím medom. Nevídať ľudí pri pomoci báť sa chodiť po ulici. Mať strach so seba samého nehájiť záujmy druhého. Byť otrokom spoločnosti každému byť proti srsti. Brať do úst cudzie slová opakovať to stále znova, aký je tento svet úžasný neslaný ani nemastný. Každému sa v ňom dobre žije znovu mi klamstvo do očí bije. Kde je pomoc bez peňazí? Na chrbte ma z toho mrazí. Ľudí je tisícok okolo na chvíľu sa mi zazdalo, že stojím v dave sám podlieham panike a hrám, že raz budem ako vy žiť v kľude a bez obavy. Niekto to za nás, neboj zmení to hovoríte vy, ale tak to neni. Ja zmením vodu na víno a život premením na kino, to bude zrkadlo vašej duše, to bude voda vašej súše. Uvidíte sa v jasnom svetle bez pozlátka prvýkrát tomu verte na stokrát... Krajina ľaduKrajina ľadu bez životakrehká a nádherná, zdorovitá všetko je zo skla, srdcia tiež tu veru lásky nenájdeš. Krajina ľadu večného ticha všade ju cítiť ako dýcha je tu pokoj ako v nebi keby sme tam boli keby, nebo má byť trochu iné cítiť tu chlad a nič iné. Krajina ľadu ma volá k sebe na zem ma to ťahá k tebe ešte neprišiel ten správny čas rozlúčim sa prídem zas. SENNoc a samota s večerom sa spájamyšlienky moje sen mi ich krája. Oči zavieram do tmy sa ponáram srdce aj dušu pred tebou zatváram. Slzy sa tlačia do zavretých očí krv v žilách tuhne život sa končí. Prestáva vchádzať hlasný zvuk do uší prečo život so snom končí nikto netuší. Tvoja vôňa sa stráca ako na oblohe dym duša telo opúšťa bude to tým, že nebol to sen, život skončil tak, že odletela duša ako na zimu vták. |
pravdaživota.av 
16. marca 2016 14:09:08
