Príbeh o básni

Príbeh a báseň o básni

Stretli sme sa na zápase, bol to zápas pre mňa krásny ten pohľad taký zvláštny. Sedeli sme pri sebe, vedeli sme o sebe. Čakali sme na to iste, čo z toho vyjde? Vyhráš ty? alebo ja? Pozvali nás na party. Stretli sme sa a padli do náručia. Zase sme spolu sedeli, veľa toho narozprávali. Nikto nás nerušil, všetkým išiel starý film. My dvaja sme ležali na zemi a o sebe rozprávali. Blízko seba... vtedy som sa zaľúbila, do tvojich oči, do tvojich krásnych tmavých vlasov, do tvojich krásnych pohľadov, do tvojho krásneho mena, do tvojich nádherných krvavých pier, do tvojich letmých dotykov. Od vtedy vždy na teba myslím, vždy o tebe snívam, vždy ťa cítim, a keď ťa vidím srdce skáče hore hore hore až ku hviezdam. Hviezdam na ktoré sme sa spolu boli pozrieť. Viem ze by som ťa nemala ľúbiť. Viem to, viem že sme len priatelia. Viem to. Avšak neviem, nechcem a nedokážem. Snažila som sa no keď som ťa potom stretla rozum kričal: " uteč, bež!!!" ale srdce sa usmievalo a vravelo:" choď usmej sa, kráčaj ďalej "...Poslúchla som srdce....to jedine ma viedlo. A ty si išiel presne oproti mne.. ja dopredu a ty dozadu...usmial si sa.. tým milovaným úsmevom, a očká zaklipkali neviem či len moje dúfam že aj tie tvoje. A tak sme išli jeden krok za druhým už sme blízko, zastali sme prehodili pár slov a išli ďalej. Pre mňa to bolo ako zázrak sveta, čo pre teba? Neviem si mojou túžbou každý deň, chcela by som ťa mať pri sebe. No ty máš asi rád niekoho iného má moje meno, je krásna. Škoda len že nie som to ja. Asi nespĺňam očakávania.

Avšak prečo si mi to potom nepovedal skôr? Aj keď som to tušila, ubrániť som sa nemohla. Veď sme boli len niekoľkokrát spolu, no predsa vždy to bolo také krásne, milé zvláštne. Dotkol si sa mojich rúk, nenápadne do mňa drgol, pomaly sa usmieval. A jemne sa pozeral, pozeral mi do očí. Chválil si mi vlasy, vždy držal si sa mojich krokov ... ale asi to je všetko len moja naivita. Vieš ja som sa naozaj zaľúbila. Bola som taká šťastná. A keď som ťa stretla zasa som milovala. A teraz neviem čo mám robiť. Či plakať, či usmievať sa? Ja budem čakať, veď stále sa usmievaš, viem že ma máš rád, no viem ako...Pre Teba... pre toho, ktorému to asi nikdy nepoviem, pre toho koho v srdci mám, pre toho pre ktorého v noci už nespávam, pre toho pre ktorého som zmenila svoj život, pre toho pre ktorého počúvam inú hudbu, pre toho ktorý mi lieta v hlave. Nezabudnem na teba, ani na ten pekný večer, ani na jeden, ani na rána keď ťa stretnem. A na tvoj úsmev čo môj na tvári rozžiari....