denník 3

Prečo žijem? Je to, čo žijem realita, alebo len púha ilúzia?

Ak by som nemal zmysli: čuch, hmat, sluch a zrak - nič by

som nevnímal - bol by aj vtedy pre mňa svet reálny, alebo

iba ilúzia, ktorá mi zostala z čias, keď som ešte vnímal

zmyslami? Prečo sa rodia choré deti? Prečo sa predáva

porno? Prečo mám pocit, že môj život je prechádzka na

okraji priepasti, alebo na ostrí noža, skrátka život na hrane...

v tejto chvíli by som mohol stratiť svoj život, srdce by dotĺklo,

alebo by som jednoducho prestal dýchať. Mohla by ma postihnúť

katastrofa, výbuch plynu v kuchyni a mohli by sme prísť o strechu

nad hlavou. Kto by nás prichýlil, ak by sme nemali rodinu? Ľudia

sú navzájom ku sebe zlí - je to niečo, ako vojna medzi ľuďmi...

v medziľudských vzťahoch. Leziem blížnemu do kapusty. Blížny je

žiarlivý a už je oheň na streche. Lenže ja neleziem jemu do kapusty,

ja sa len snažím aspoň na chvíľku nájsť si kúsok domova v tomto

svete. Ale ten domov nemôžem nájsť u neho ani nikde ide, ako

vo svojom srdci, ak tam sídli Boh.

Chcel by som, aby z neba padali oranžové mandarínky, aby už boli

Vianoce, aby som mohol snežiť na ľudí, aby moje slová boli ako kryštáliky

vločiek, ktoré pokryjú trávniky u nás doma pod balkónom, kľaknem si na kolená na červený matrac, lakte opriem o teplý radiátor, hlavu si dám za záclonu a budem pozerať cez žalúzie na večer, na deti, ktoré rodičia ťahajú na sánkach, na susedovho Bernardína, na osvetlené stromčeky v oknách oproti nášmu domu. Ošúpem si žltý banán a pomodlím sa za deti v detských domovoch a deťom do Afriky pošlem nejaké tričká cez charitatívnu organizáciu SLON. Keď donesiem domov zlatý smrek nebudem sa ho môcť do sýtosti navoňať a vynadívať, keď ho budem osekávať a osádzať do stojana a pozriem si v televízii americký film Far from heaven (ďaleko do neba) o homosexuálovi, ktorý opustil svoju krásnu ženu a deti, lebo sa zamiloval do muža. Poslednou básňou som vyvolal diskusiu o homosexualite. Ak sa majú dvaja muži, alebo ženy rady, tak nech bývajú spolu, ale nech ich postele sú oddelené, teda , aby sa zdŕžali sexu, to sa Bohu protiví. Boh miluje gayov do tej mieri, že im schvaľuje spoločné bývanie, kamarátstvo, lásku, ale bez sexu, to je môj názor na tú celú diskusiu, ktorá tu prebehla. Ježíš nebol černoch a ja nie som neonacista,

len som napísal, čo by som ja robil ak by som.......je mi ľúto každej ženy, ktorú opustí nejaký muž, kvôli inému mužovi a to isté platí o ženách.

Ale dnes nie sú ešte Vianoce, slávnostná večera, darčeky a skoro nekonečná štedrosť. Čo to vlastne znamená, dostať od Boha darček v podobe malého Jezuliatka. Je to naj..naj...darček, aký sa dá kedy dostať.

Čo teraz asi robí Ježíš....možno si pozerá film - Zločin a Trest a je tam vôbec káva na druhom svete? Prečo, keď je to pravda všetko o Ježišovi sa ľudia bijú navzájom, prečo sa nenecháme vyliečiť z depky, prečo je tak málo filozofov a básnikov. Kedysi som bol básnik som mal taký pocit so seba ale akoby to vo mne umrelo a stále čakám, čo nové sa vo mne narodí

a možno, že ešte raz nejaký iný básnik, lebo nemienim druhú polovicu svojho života preflákať v nihilizme. Nechápem Martina Luthera, že prečo porušil večné sľuby čistoty a oženil s s mníškou. Nechápem, prečo nechápem....nech sa polepšia katolíci, ktorí sa stali dôvodom Lutherovej reformácie a nie aby ho kritizovali. Milujem cirkev, ale musí sa polepšiť, to znamená v podstate, že ja člen cirkvi sa musím polepšiť- ak chcem zmeniť svet musím zmeniť najskôr seba, ak som zmenil seba, zmenil som celý svet.

Keď horí svieca modliť sa mi treba

horoskopom neverím

ani ukecaným moderátorkám rádia FM.

Odpusť Bože mne hriešnemu.

Klamal som, svojou sexualitou som ubližoval dievčatám aj sebe.

Kradol som a smilnil, premrhal som svoju dušu, ktorú si mi dal- nie som

viac hoden volať sa tvojím synom- prijmi ma prosím do svojho domu,

ako sluhu- rád by som aspoň sluhu robil v nebeskom kráľovstve. Naozaj som márnotratne žil - bojím sa vôbec zdvihnúť hlavu do nebies a rozprávať sa s Tebou. Moje srdce je skrúšené, nemám ako zaplatiť svoj dlh, ktorý mám voči Tebe. Ak sa nado mnou nezľutuješ ostáva mi plač a škrípanie zubami za bránami Tvojho domova, peklo plné plameňov a neznesiteľného utrpenia a večného smädu. Musím sa narodiť znova s ducha a vody, aby som spasený vošiel do nebeského kráľovstva. Peklo a ústavy pre choromyseľných ma desia- bojím sa, že moja matka zomrie ja nedokážem sám zaplatiť nájom a stravu aj prať by som si musel sám a tak veľmi sa bojím techniky, novátorstva a pokroku. Rád si hoviem v zabehnutých koľajách.