Som veselý pretože už ďalej nevládzem byť mŕtvy

Spisovateľ/ka: Chrismajo | Vložené dňa: 24. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-856.php

V bolesti dažďa
v slobode slnka
v návrate za uznaním
správaš sa ako perie
plný ľahkosti
tisícročia srdca
keď voda plače za svojimi brehmi
brieždi sa génius
-obnažený pre bolesť-
nič nenaruší jeho nahý pohľad
ohňostroj ruží
mušky zlietajúce z kríža
-čiernobiela fotka lesknúca sa presne tak isto
ako mesiac v zámockom parku
ako paže cesta k ľudskosti
-neóny v zrkadle-
dlhá ulica – šľapaje a iné tvoje súčasti
a neveríš až do tmy
oblievaš ma jej smutnosťou
steká – už nemám ani tvát
no povedz na to niečo-

si lampa zohýnajúca sa za vlastným svetlom
ale ulica je dlhá
ja som v čiernom
trúbka – jej hlas – v rukách jemnosť prsníka a
možno tvoja genialita ma ešte nenaučila
zamrežovanému svedomiu
a tak mám toho plné zuby – meravý iba ako socha a možno
roky už nosím podobu Boha
jak ovládnuteľne to všetko znie
je už šesť – dosť času na perfektnosť
padá cukor na zem – s jarou prichádza
smrť zimy a des
alebo je už šesť – čas na interupciu
alebo ak chcete – prerušenie – alebo nechajte sa zrásť
v padajúcej hmle
V bolesti dažďa
v slobode slnka
kráčam za ním proti jeho samote...