O chudere

Spisovateľ/ka: laurasissi | Vložené dňa: 24. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-861.php

Pootvorené dvere kancelárie vyvolávali zvedavosť. Stála pred nimi tíško ako myška. Rozmýšľala, či vojde. Nie, ona nie je ten tip, že by vošla, aj keď bola veľmi zvedavá. Nemala odvahu. Z dverí sa ozýval hlasný smiech. Po chvíľke rozmýšľania komu tie hlasy patria spozornela. Boli to jej kolegyne a kamarátky s ktorými pracovala v jednej kancelárii. O niekom viedli hlasnú debatu miestami okorenenému smiechom a hlasným piskotom. Počula svoje meno a vulgárne poznámky na seba. Rozbúchalo sa jej srdce a s mierne pootvorenými ústami v napätí počúvala, čo o nej hovoria. Len tam stála ako socha a počúvala ako ju jej kamarátky, ktorým verila ohovárajú.

„Videla si ako sa dnes obliekla? Príšerné niečo. Ona sa nevie obliekať. Hrôza, ani komentovať to netreba,“ uškŕňala sa bruneta Iveta.

„Vždy sa oblieka strašne. Dnes má na sebe nejaké nohavice a škaredú béžovú blúzku, asi si ju kúpila v seconhande“ skočila jej do reči najstaršia z trojice Edita.

„Každý deň sa oblieka ako strašidlo. Nemá žiaden vkus!“ pridala sa Milena krútiac nechápavo hlavou nad jej vkusom.

„A viete čo mi lezie na nervy? Že sa vždy snaží byť milá a má taký tichučký hlások, akoby ho privrela do zveráka,“ sťažovala sa opäť Iveta.

„Baby ako dlho s ňou ešte vydržíme? Má to len jedinú výhodu prečo sa tvárime, že sa s ňou kamarátime, že urobí robotu aj za nás, ale inak je to úbožiak hodný poľutovania, ktorý sa nevie obliecť ani maľovať, proste hrôza!“ uzavrela debatu Iveta.

Táto veta bola posledná čo Karolína počula. Až teraz pochopila, čo si o nej v skutočnosti myslia. Veľmi sa jej to dotklo, tento podraz vôbec nečakala. Myslela si, že si s nimi rozumie. Je ťažké vstúpiť do kolektívu, kde sú už vytvorené partie a všetci sa navzájom dokonale poznajú. Tak veľmi si želala, aby ju brali ako rovnocennú. Snažila sa krajšie obliekať, skúšala rôzne účesy či make-up. Občas robila za nich, keď mali dovolenky, či boli choré alebo keď nestíhali či niektorá musela skôr odísť. Je to lacná pretvárka od tých, od ktorých to najmenej čakala. Za jej dobrotu sa jej takto odvďačili. Ako sa hovorí „za dobrotu na žobrotu! Tvár sa jej skrivila hnevom, do líc vstúpila červeň, do očí sa tisli slzy.

Nie ona nie je žiaden zbabelec nebude plakať ako dieťa, veď je dospelá. Šmahom ruky si utrela utekajúcu slzu z oka a vzchopila sa. Sklamaná a ponížená vybehla ako víchor preč. Mala chuť vypadnúť z tejto diery! Zrazu ju všetko prestalo baviť. Nastal skrat. No keď sa hnev pominul pochopila, že neštudovala predsa nadarmo, že sem prišla niečo dokázať a nie sa po neúspechu hneď vzdať. Nepotrebuje, aby ju ľudia milovali stačí keď s nimi bude vychádzať a keď si svoju robotu urobí tak ako to najlepšie vie. S hrdosťou a bolesťou v srdci sa vybrala domov. Chvíľu sa prechádzala po meste, sadla si na obľúbenú lavičku v parku a uvažovala nad životom. Toľkokrát si to nechcela priznať, neverila druhým, keď jej hovorili, aby si na ne dávala pozor. Nie bola zaslepená a vždy s úsmevom na perách ich bránila. Až teraz pochopila, že jej denno-denne vo všetkom klamali. Veľmi ju to hnevalo, že im tak hlúpo naletela a slepo im vo všetkom dôverovala. Až teraz pochopila že bola zaslepená, až teraz sa jej otvorili oči. No teraz sa neoplatí plakať nad rozliatym mliekom. Veď život ide ďalej. Keď nejde o život, nejde o život.

Vždy existuje riešenie. S tým čo už teraz vedela sa zmieri, ale nedokáže s nimi naďalej v jednej miestnosti pracovať. To sa jednoducho nedá. Uvažovala že sa dá preložiť do inej kancelárie a začne od znovu. Má možnosť si platovo prilepšiť, tak prečo nevyužiť šancu, ktorú život ponúka? V tomto by bola hlúpa. Rozhodla sa, že ráno sa porozpráva so šéfom o novej pozícii. So svojimi schopnosťami dokáže oveľa viac, len musí nájsť stratenú dôveru voči sebe i ostatným ľuďom. S úsmevom na perách a ľahkosťou na srdci kráčala domov. Celý večer ani noc nemohla oka zažmúriť už sa nevedela dočkať rána. Ona im ešte ukáže. Nenechá sa nikým odradiť pôjde za svojím cieľom a splní si svoj sen.

Okolo druhej v noci konečne zaspala. Hlasné pípanie budíka oznamovalo presne sedem hodín. S ľahkosťou ako vták vstala a išla do kúpeľne. Umyla sa, obliekla si čiernu sukňu, ktorú si raz kúpila a ešte ju nemala na seba, k nej si natiahla bielu blúzku s trištvrťovými rukávmi, na nohy si natiahla pančuchové nohavice telovej farby a obula si čierne lodičky. Na tvár si naniesla jemný make-up obohatený červeným rúžom a čiernou špirálou zvýrazňujúcu jej dlhé husté mihalnice. Povedala si, že v jednoduchosti je krása. Zopla si polodlhé havranie vlasy do spony a s elánom vykročila do práce. Už dlho sa netešila do práce tak ako v tento deň. Vždy sa cítila unavená a znudená, keď robila svoju robotu i robotu za iných. Jej chybou bolo, že nevedela povedať nie a tak robila ako otrok a čo za to dostala nič len poníženie, žiadnu vďačnosť a po finančnej stránke si vôbec neprilepšila. No tentoraz sa karty obrátia zamrmlala si v duchu sama pre seba.

Pred budovou firmy prudko zastala. Z hlboka sa nadýchla a vstúpila dnu. Namierila si to priamo do kancelárie šéfa. V tej kancelárii bola naposledy, keď mal šéf narodeniny a keď mu vtedy so svojimi tzv. kamarátkami blahoželala. No to bolo pred 2 rokmi, o rok sa žiadna oslava nechystala. Ten rok mal depresiu z dôvodu, že sa mu rozpadlo manželstvo. Súd ustanovil do výchovy jeho jedinú dcéru jej matke. Jemu ostali len oči pre plač a súdne ťahanice ohľadne majetku a výživného na dcéru.

Zaklopala a vošla s prosbou a argumentmi, ktoré jej vírili v hlave. Videla cestu víťazstva, prehru si nepripúšťala. Veď bola slobodná, bez záväzkov s vysokou školou, znalosťou 2 svetových jazykov a 6 ročnou praxou. Vôbec ju netrápilo čo bude s jej bývalými kolegyňami a prácou, ktorú robila aj za nich. Teraz mala iný cieľ a chuť víťazstva na dosah ruky. Jej šéf 50-tnik rozvedený, ktorého najväčšia láska po nevydarenom manželstve bol alkohol s ktorým si nie vždy vedel poradiť. Väčšinou popíjal len večer nikdy nie cez deň či v práci, jeho životom sa stala práca a prosperujúca firma. Človek nemôže robiť nonstop od rána do večer tak pri večeri bola jeho kamarátka fľaška vodky. Šéf bol prekvapený, keď ju videl ako sebaisto a sebavedome vystupuje akoby to bola iná žena.

„Tuším som Vás zle odhadol,“ povedal jej šéf, pri dverách keď sa s ňou lúčil. Trochu mu vŕtalo v hlave čo a prečo sa tak zmenila no na druhej strane bol rád, že práva ona dostala nové miesto, pretože vie, že je svedomitá a pracovitá a možno aj najlepšia pracovníčku akú kedy táto firma mala. Na konkurz sa prihlásilo veľa ľudí, ale tým väčšinou išlo o peniaze a na túto prácu neboli vhodne pripravení.

„Veľmi pekne Vám za všetko ďakujem!“ úprimne povedala Karolína a na znak dohody si potriasli rukou.

S úsmevom sa otočila a ako modelka po móle kráčala v ruke družiac novú zmluvu a platové podmienky, ktoré znamenali lepší plat a rôzne povinnosti s tým spojené. Ladne ako laň prešla okolo postáv, tváriace sa zhypnotizovane. Spomenula si na príslovie, že všetko zlé je na niečo dobré. V jej prípade ju to vyprovokovala k odvahe a sile, o ktorej ani nevedela, že ňou disponuje. Zbalila si svoje veci a s radosťou kráčala do novej kancelárie s novým kolektívom a novým pohľadom na život. Tak dlho sa z ničoho netešila, no teraz mala dôvod a bola šťastná, že nabrala odvahu a že jej to vyšlo.

Keď sa jedna cesta zatvorí, otvorí sa druhá cesta, cesta ku šťastiu, len ju treba hľadať, lebo občas sa stáva že ju nevidíme cez svoje problémy a pochybnosti. Už to nie je žiadna chudera, ktorá je uzavretá do seba. Práve naopak našla vo svojom vnútri, to čo tak dlho hľadala. Cesta to je krok ku šťastiu!

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Je to celkom poucny pribeh, ale styl pisania nie je velmi dynamicky. Nie je to uplne nudne, ale niektore vety som preskakovala, lebo to bolo jasne dopredu ako to je. Netreba moc vysvetlovat.... Viac dynamiky...  
Spisovateľ/Autorjodiee Pridané dňa25. novembra 2005 23:57:51
Aššurballit
...ach...toto nie... ...vyzera ako jedna z tvojich prvotin... ...taky typ pribehov do zensykc casopisov...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa25. novembra 2005 08:48:10
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8