Hnev vyvolava choroby POZOR!

Spisovateľ/ka: laurasissi | Vložené dňa: 24. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-862.php

„Dievča vy ale vyzeráte!“ ozve sa neznámi hlas.

Strhne sa. Oblieva ju studený pot. Pri srdci ju pichlo. Neobracia sa. Díva sa do steny. Hrá sa, že spí. Zavrie oči. Natiahne si prikrývku nemocničnej postele až po uši. Nechce nikoho počuť ani vidieť.

„Čo to tam stvárate za divadlo?“ opäť ten neznámy ženský hlas. Ešte viac sa zababuší do periny. Nemá chuť na rozhovor.

„Haló spíte?“ tentoraz je hlas silnejší a bližší, akoby stál niekto nad ňou. To ju už napáli. Od hnevu odhodí perinu na zem. Otočí sa k tomu hlasu. Je to jej spolubývajúca. 45 ročná žena s bledou tvárou, kruhmi pod očami. Štíhlu postavu zakrýva modré nemocničné pyžamo. Hnedé oči žiarili dobrotou a láskou. Marianna jej srdnato vraví: „Čo chcete, čo mi nedáte pokoj. Nepotrebujem spoločnosť. Choďte otravovať niekoho iného,“ vyskočí z postele, obuje si papuče, ktoré ležia pri posteli. Zdvihne zo zeme paplón hodí ho na posteľ a vykročí k dverám. Schmatne kľučku dverí a tresne nimi. Naznačuje tým, že netúži po spriatelení.

Jej spolubývajúca ostala sama v izbe. Sedí na posteli a smutne pozerá na dvere. Dvere, ktorými buchlo to dievča.

Asi som to trochu prehnala. Uvažuje nad svojím počínaním. Je to len začiatok. Možno sa časom skamarátime a ak nie, tak aspoň sa budem mať s kým porozprávať.

Oprie sa o veľký neforemný vankúš a z nočného stolíka si vyberie časopisy. Listuje v ich, nič ju nezaujíma. Prezerá si obrázky. Skôr čaká pokým sa dievča neupokojí a vráti sa do izby. Je zvedavá. Chce vedieť o nej niečo viac.

Keď k nej budem milá a vydržím tie jej agresívne reakcie, hlúpe poznámky a neviem čo všetko, možno ju trošku zmením a začne nad svojím životom viac rozmýšľať. Veď je mladá má sotva 22 rokov. Život má pred sebou a takto sa trápi. Ku každému je zlá, protivná. Nečudo, že z toho až ochorela.

Náhle sa otvoria dvere, ale dnu nevstupuje jej nová spolubývajúca, ale sestrička s obedom. Usmeje sa na ňu. Sestrička v bielom tričku a nohaviciach. Odhaduje jej vek. Určite má 25, viac nie. Vyloží im ich obed na starý stolík oproti posteliam. S prázdnym vozíkom odchádza preč. Dnes je streda a v stredu mávajú sladký obed. Na stole voňajú parené buchty plnené lekvárom poliate horúcim maslom s trochou kakaa. Ich vôňa sa mieša s pachom zdravej zeleninovej polievky. Zbiehajú sa jej slinky. Pristúpi k stolu sadne si a s chuťou sa pustí do teplej polievky. Zje ju bez reptania a už strká do seba parené buchty, akoby jedlo bolo posledné čo dnes zje. Len čo doje posledný kúsok opäť sa otvárajú dvere. Chuť a vôňa jedla, ktorá sa šíri chodbou i celou izbou či skôr hlad prilákajú aj ju dnu. Prisadne si k nej bez slova. Pobabre sa v polievke. Nič nehovorí nemá chuť sa s touto otravnou spolubývajúcou rozprávať, len žalúdok žiada jedlo a tak sa snaží jedlo rýchlo do seba napchať.

„Ahoj. Ja som Zdena Kolinská,“ predstavuje sa jej. Len sa na ňu pozrie a bez slov pokračuje v druhom jedle. Len, čo doje otvoria sa dvere, dnu vchádza sestrička s pohyblivým stolíkom na veľkých železných kolesách. Je plný špinavého riadu, berie aj ich riad. Mrzko sa na sestričku pozrie a sadne si na svoju posteľ.

„Čau. Ja som Marianna Mengusová. Už si spokojná? A teraz mi daj pokoj. Nestojím o spoločnosť ani o kamarátstvo. Rob si, čo chceš len ma neotravuj. Nie som na teba vôbec zvedavá,“ s hnevom v hlase rozpráva.

„Čo ťa hnevá?“ snaží sa nadviazať kontakt.

„Ty! Nič od nikoho nepotrebujem. Neviem, čo vlastne odo mňa chceš. Budem úprimná mňa tvoj život nezaujíma a teba určite nie môj, tak o čo ti ide?“

„Čo ťa trápi? Vidím ti to na očiach. Určite nie si taká zlá, ako sa prezentuješ. Určite si lepšia. Tak preto sa ťa pýtam, že čo ťa trápi. Človek potrebuje vypnúť, len tak sa s niekým kto ťa nepozná porozprávať, možno dospejeme k nejakému riešeniu a tebe sa možno uľaví!“ vstane a sadne si na jej posteľ.

„Kto ti dovolil sadnúť si na moju posteľ?“ osopí sa na ňu a pokračuje: „To, že sa so mnou rozprávaš a hráš sa na moju kamošku neznamená, že môžeš používať moje veci.“

„Prepáč, to som nechcela. Ja.........“ nedopovie presadne si na svoju posteľ a pozerá sa von z okna. Akoby toto náhle a agresívne konania v nej vzbudilo kúsok svedomia. Pozrela sa na ňu. Stále sa díva na okno. Vstane a ide na WC.

Čo tá žena odo mňa chce. Prečo mi nedá pokoj. Uvažovala na WC. Fajn, keď sa vrátim, tak sa s ňou porozprávam. Zistím kto je, čo je a možno budem mať od nej pokoj. Keď budem protivná tak tá žena bude neodbytná a stále sa ma na niečo bude vypytovať, preto si vypočujem čo má na srdci. Veď zajtra konečne z tejto diery vypadnem. Už som zdravá.

„Už si naspäť? Ani som nevedela, kedy si odišla. Tak som sa zadívala.“

„Hej potrebovala som trochu na vzduch.“

„Prečo si vlastne tu? Keby sme boli zdravé, tak by sme tu neboli. Sedeli by sme doma a venovali sa svojim koníčkom,“ pokojne odvetí Marianna.

„Ty máš život ešte pred sebou. Prečo si taká agresívna?“

„Vieš že ani neviem. Som taká už od detstva.“

„Si mladá, pekná baba. Máš život pred sebou. Nechápem, prečo si taká zlá ku každému.“

„Ako dieťa som nikdy nemala, to čo mali druhí ľudia. Chcela som veľa vecí, bola som pyšná a žiarlivá atď. Nemá význam o tých hlúpostiach rozoberať.“

„Prečo nie? Je to určite dôležité. Lebo tam nájdeš odpoveď čo ťa trápi. Mala by si sa nad sebou zamyslieť. Nad tým, čo chceš v živote robiť. Máš neobmedzené možnosti.“

Ešte dlho sa rozprávali, až kým nenastal večer a podávala sa večera. Marianna cítila, že tá žena je veľmi dobrá, že jej chce pomôcť, že ju chce obrátiť. Ukázať jej iný život, život ktorý môže mať. Zdena sa ju snažila primeť k tomu, aby sa zmenila. Aby svojmu životu dala zmysel. Pretože život je ustavičný boj. Je to boj so zlom. A človek vyhrá len vtedy, ak sa nebojí a nepoddá. Marianna sa ustavične niečoho bála. Samoty, chudoby, choroby. Ak ju netrápili tieto myšlienky tak ľuďom závidela oblečenie, peniaze, zdravie, rodinu, prácu, dovolenky. Napĺňala svoju mladú myseľ zlými negatívnymi myšlienkami, ktoré sa v jej zdravom tele usádzali a pomaly ju ničili. Z toho vznikli aj bežné choroby ako: nádcha, kašeľ, migréna, nízky krvný tlak. Až to vypuklo do rakoviny. Mala šťastie v nešťastí bol to len nezhubný nádor, ktorý jej pred tromi dňami odstránili. Takže je zdravá. Obe ženy bojovali s rakovinou. Rovno do očí si to nepovedali. Nadchádzali sa na onkologickom oddelení a tam nie sú bežné choroby. Navečerali. Potom sa išla Zdena prejsť. No už sa nevrátila.

Zvláštne asi som jej vyčerpala všetku energiu a tak radšej ušla k niekomu inému. Nie ako som ja. Uvažovala nad ňou Marianna. Jej komunikácia mi prišla vhod. Má pravdu, som mladá nad rakovinou som vyhrala. Môžem snívať a žiť svoj život ďalej. Pripravila sa na spánok. No nemohla zaspať. Hnevalo ju že sa jej spolubývajúca nevracia. Nevedela, že sa už nikdy nevráti, že navždy odišla.......Rozmýšľala nad tým, čo by chcela robiť.

Mohla by som, ani neviem čo by som chcela robiť. Nikdy som o svojom živote takto jasne neuvažovala. Všetko mi rodičia pripravili. Ja som musela robiť to čo mi oni povedali a nie to čo by som naozaj chcela. Chcem byť hlavne zdravá, to je dôležité. Viem, že ten kto nemá dokonalé zdravie nemá nič. A ja som bola taká hlúpa, zaslepená pýchou, nenávisťou, zlobou, závisťou a tým som sa ničila. Náhle jej len tak z čista jasna napadne: Možno by som pracovala v škôlke. Deti mám rada. Sama pre seba sa zasmiala. Vždy všetko videla čierno-biele. Vidina, že všetko čo by chcela v živote, práci atď. mať ju napĺňa pokojom, radosťou až nakoniec od únavy z neustáleho rozmýšľania zaspala.

Ráno ju zobudil buchot. Otočí sa. Pri posteli spolubývajúcej s ktorou sa včera skamarátila stojí sestrička a hrabe sa. Z nočného stolíka vyťahuje veci, zo skrine oblečenie.

„Čo to robíte? Kde je Zdena?“ osopí sa na ňu, trochu rozospato, trochu zmätene.

„Beriem jej veci a budem musieť túto posteľ upratať. Pacientka p. Kolinská dostala včera večer infarkt. Oživovali sme ju 5-10 minút. No neprežila to. Zomrela.“

„Vy si zo mňa strieľate či čo? Veď jej včera nič nebolo. Dosť dlho sme sa rozprávali. Nie to nemôže byť pravdu,“ náhle sa preberie a posadí sa posteľ. Nechápe, že smrť býva nečakaná a rýchla a nedá sa predvídať.

„Je mi to ľúto. Aj ja som ju mala rada, ale to sa stáva.“

„Stáva? Veď jej včera nič nebolo, ako mohla zrazu len tak otrčiť kopytá. Vy ste ju určite otrávili. Nechali ste ju zomrieť,“ teraz už stojí a díva sa rovno do sestričkiných hnedých pokojných očí. Marianna srší zlosťou.

„Vy ste to asi nevedeli. Mala pred sebou len pár dní, možno mesiacov. Mala metastázy rozšírené po celom tele, nič nepomáhalo. Ona vždy bola silná vo všetkom hľadala to pekné a dobré. Nikomu nepovedala, čo ju naozaj trápi ani lekárom. Z choroby si strieľala. Sršala energiou a humorom, ale aj tak to nestačilo. Je to smutné, ale taký je život,“ len čo to dopovie vychádza z izby aj s vecami. Marianna nechápavo stojí sama v izbe a nemá chuť na raňajky, ktoré na stole rozvoniavajú. Je jej zle. Posadí sa na posteľ a rozmýšľa. Z ničoho nič plače, plače dlho. Až kým nepríde druhá sestrička po prázdne taniere z raňajok. Nemá chuť jesť. Nemôže. Nejde to. Keď ju takú nešťastnú nájde nič nepovie. Vie to! Nepozrie sa ňu. Marianna si ju nevšíma. Ona zoberie nedotknuté raňajky a už je preč.

Utečie na WC prepláchne si tvár, uľaví si. Je ako v inom svete, svete nepoznanom. Čas uteká. Hodiny na jej nočnom stolíku ukazujú 10.30 hod. Balí sa. Bezmyšlienkovite hodí svoje veci do cestovnej tašky, prezlieka sa. Má chuť vypadnúť. Chuť žiť. Chuť niečo dokázať. Len čo prekročí prah nemocnice, kde strávila týždeň. Plače. Slzy sa kotúľajú po tvári, nedajú sa zastaviť. Pocit bezmocnosti sa nedá zastaviť. Nedá. Okolitých ľudí si nevšíma. A oni si nevšímajú ju. Majú svoje problémy a starosti. Náhle si uvedomí posledné slová, ktorá jej povedala: „Si mladá, máš život pred sebou. Tak ži!“ Tie slová jej stále chodia po mysli, akoby boli nahrané na páske. Na chvíľu si sadne na lavičku blízko v parku, ktorý patrí nemocnici. Položí si vedľa seba cestovku. Vytiahne z bundy vreckovku. Vysmrká si nos. Utrie slzy z tváre. Ja musím žiť. Mám život pred sebou. Toto bola len skúška, ktorú som podstúpila, ale musím ísť ďalej. Nemôžem zastať. Hnevať sa na detstvo, priateľov, rodičov, atď. Sme ľudia, každí z nás robí chyby. Nikto nie je dokonalý. Idem si splniť svoje sny. Vstane ako šíp a plná nečakanej energie, ktorá ju zaplavila kráča vyrovnane a smelo k životu. Životu, ktorého dlho svojím konaním ničila. A vlastne tým ničila samu seba, tým ako sa vždy agresívne postavila aj k najbežnejšiemu problému. Vo všetkom hľadala chyby! Ale život je ružový. Teraz to už vie. A vie tiež, že život je krátky. Každá zbytočne vyhodená minúta alebo deň sa už späť nikdy nevráti.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Áno, boli tu také príbehy... Samozrejme štýl je dobrý a mohol by byť aj pútavejší, a zase stojí a padá len na dialógoch. Autorka sa veľmi snažila čiateľovi niečo zdeliť, cez reč postáv, ktoré boli veľmi ploché. Nervózna, nervná pacientka a veľmi dobručká a vľúdna spolupacientka. Potom príde sestrička a hneď všetko vysvetlí... A cez reč jednej postavy, druhej a tretej ma čitateľ hneď pochopiť a precítiť posolstvo autorky... Oveľa zaujémavejšie by to bolo keby to nebolo také priame, ale keby sa premeny tej nervnej 22-ročnej diali cez rozličné situácie... A dobré by bolo, aby jej to nevysvetlila sestrička, ale napríklad preslov na pohrebe, alebo rozhovor dvoch známych, ktorý by si tá mladá babenka vypočula... Alebo by trebárs tú izbu mohol navštíviť niekto, komu tá zinfarktovaná zmenila život a našla prázdnu postel a potom by sa porozprávala s tou nervnou.. Chápeš, je to také prvoplánové... Štýl mi vyhovuje... Podľa môjho názoru je vždy dobré začínať dialógom, lebo tak sa snažíš čitateľa upútať. To čo nie je dobré - je príliš zjednodušený dej... Ale to sa vybrúsi, chce to len cvik. chandler  
Spisovateľ/AutorChandler Bing Pridané dňa27. decembra 2005 12:36:42
AHOJKY to mas pravdu, tato moja poviedka je HROZNA to viem aj sama skor sa mi paci poviedka DRUHA SANCA alebo AKO SI JA PREDSTAVUJEM BOHA. Ale kazdemu sa paci nieco ine, a ja som len obycajny AMATER, ktory sa snazi pisat nielen na zaklade fantazii ale na zaklade moznych skutocnych pribehov a hlavne mi ide o city a povahu postav. Pretoze ked citam hocikaju knihu tie postavy su HOLE a mne sa strasne lubi CHARAKTER POSTAV a nie hole postavy to je HROZNE, preto chcem zmenu a myslim ze trosku som to dosiahla. Ale mas pravdu musim sa stale ucit a bohuzial na to moc nemam popri praci a skole cas! Ale ako sa hovori vsetko sa DA KED SA CHCE! caf  
Spisovateľ/Autorlaurasissi Pridané dňa27. decembra 2005 17:05:00
vies co velmi fajn na citanie, vsetky poviedky pred tebou su nuda.........pis dalej  
Spisovateľ/Autormaťka Pridané dňa27. decembra 2005 10:55:49
ahoj no tak pisem take zmiesaniny, ved nikto z neba uceny nespadol najprv vsetko treba vyskusat a obcas z toho vznikne blbost, tato poviedka sa mi nepaci.  
Spisovateľ/Autorlaurasissi Pridané dňa27. decembra 2005 17:02:06
tym som chcela napisat,dobry styl,zlepsi ho  
Spisovateľ/Autormaťka Pridané dňa27. decembra 2005 10:59:11
Podla mna je to pisane dost nudne, ze dopredu je jasne co sa stane. Neviem, nejake to bolo take frazovite a neoriginalne. Taketo pribehy tu uz boli. Sorry...  
Spisovateľ/Autorjodiee Pridané dňa25. novembra 2005 23:47:16
Aššurballit
...no...ako v podstate to com pisal...celkom fajn styl... ...vyhodil by som niektore opisy... ...a tak... ...inak mi napadla otazka...ked uz taketo veci riesis...myslis ze by si kupil niekto tvoju knihu?... ...ak nie...tak koho?...odtialto...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa25. novembra 2005 08:45:13
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8