Priskoro na život

Ležím tu už asi mesiac v kuse. Neviem či mi niekto pomôže, snažím sa plávať no je to ťažké. Krutý osud ma zasiahol nepripraveného.

Ešte som si nestihol užiť žiadne životné radosti. Príliš skoro, naozaj priskoro myslel som že mám ešte aspoň deň času. Obyčajných 24 hodín. Ale nič, nemám čas na nič len plávať a držať sa na hladine. Stiesnené podmienky, aspoň som živený keď už nič iné. Neviem kto je ten dobrák čo mi pomáha, ale keď sa odtialto dostanem určite mu za to poďakujem. Nemôžem tu robiť nič ledva sa hýbem. Zahral by som si šachy, no nie je s kým. Počujem hlasy, keď ja ale kričím nik ma nepočuje. Zvláštne. Potrebujem pohyb po rovnej zemi lebo nie som dobrý plavec. Doma sme to nepotrebovali nebola príležitosť na plávanie. Pripravovali na nás na akúsi cestu. Nikdy nám nepovedali na akú. Vlastne povedali ževraj na dôležitú. Pekná odpoveď, diplomatická ale čo sme mi s toho máme. keď som už tu tak asi som pripravený, neviem sice načo. To bude asi tým že som na vyučovaní nedával pozor. Začul som raz od starších ako sa rozprávajú o tom aký sme stále ešte nepripravený na život. Asi som to bral príliš na ľahkú váhu. Mne sa celkom darilo v živote, zatial. Veď som ešte mladý nič som nezažil, žiadne sklamania, lásky ale hovorím vám hrozne ma to hnevá. Iný sa kľudne pripravujú ďalej a ja sa tu musím topiť vo vlastnej šťave. Ale myslím že tomu začínam rozumieť možno je to ďalšia príprava na tú našu ,,cestu.´´ Ja sa síce sťažujem ale ja to vydržím. Nie je mi tu zas až tak zle, mám čo jesť nemrznem, len keby som nemusel lapať po vzduchu. Len naozaj dúfam že tu nebudem príliš dlho. Mám doma totiž ešte povinnosti. Snáď ale nechcete aby som vám ich tu rozprával. Do mojej intímnej časti života vás nepustím. Musel som sa ísť pripravovať na cestu, skrátka. Ja viem že mi v tejto situácii, hlavne keď som sa na polovicu už prezradil, neuveríte ale túto výhovorku z obľubou používam a vždy zaberie. Stále mám ale pocit že som tu nejak priskoro, mal som v tej škole počúvať. Mal som možno, by som vedel čo tu robím a bol by som pripravený. Čo už, predsa samouka od mlada, nikdy neopúčšta nálada. No, jeho možno nie lenže ja nie som žiadny samouk a moja nálada je na bode mrazu. Stále sa musím mykslovať, ako ryba vo vode. Našo som len tu veď ja som suchozemské stvorenie, túto časť prípravy by mali zrušiť. Len či si to zapamätám, mali by sem dávať aspoň bloky na zapisovanie aby som si mohol poznemenať prípadné nedostatky. Ale oni nič. Počkať, niečo som začul, pes!?, no dúfam len že je záchranársky aby ma mohol vytiahnuť. Halo psíček poď sem, poď k pánovi. Nepočuje, to tu je ešte asi aj zvukotesné, To zrejme na to keď sa tu zbláznime aby nás nemuseli počúvať. No nech sa páči, to sú mi veci. Ako to tu ja vydržím. Síce mám konečne súkromie ale aspoň jeden spoločník by nezaškodil. To by som si tiež mal zapamätať, vždy posielať dvoch. To ale poznám ako si ma vypočujú nikdy nič nezaujíma len naša ,,cesta.´´ Nezazlievam im to hlavne keď hovoria že je to to najdôležitejšie čo existuje.

Dobre teda, budem už kľudný a strpím všetko čo na mňa ešte bude čakať. Aj keď si stále myslým že ma to zaskočilo nepripraveného.