Winnetou made in Bela

(Ežo vojde, náčelník sa ani nepohne, počúva walkman, zrazu sa uvedomí, chytí fajku alebo inú indiánsku pomôcku, tvári sa vážne)

Ežo: Prepáčte, vy tu bývate? Mohli by ste mi dať nejaké papiere alebo čo...

Indián: (Vydá strašný pokrik, skryje sa za plachtu)

Ežo: Prepáčte, do you speak english?

Indián: To vieš, že sa spiknem, ale nie s dajakým daňovým úradníkom, ako si ty!

Ežo: Jaký úradník? Chcem vaše papiere od bytu, lebo ja sa tu chcem stretnúť s domorodým obyvateľom a chcem vedieť či ste to vy. Ja som zo Slovenska.

I: Hééj? A to je kde?

E: No to by ste mali vedieť.

I: Prečo?

E: No lebo hovoríte po slovensky.

I: Za to môže tá čudná historka s mojimi švajčiarskymi koreňmi.

E: Veď vám hovorím, že hovoríte po slovensky!

I: No veď ti hovorím, že je to čudná historka!

E: Takže vy nie ste domorodý obyvateľ?

I: Nepočúval si toho chlapíka pred vchodom?

Ežo: Akého?

I: Tam žiadny nebol, čo? Som si myslel, že sa bude ulievať? Počkaj!(hľadá papier, nájde, postaví sa) Aha! Vitajte v miestnej celkom pôvodnej indiánskej rezervácii Združená pančucha, kam ešte ľudská noha nevkročila. Ponúkame vám priority ako desaťpercentne čistý vzduch, na niektorých miestach trávu a na niektorých miestach aj zelenú. V objekte môžete fotiť a dokonca aj fotografovať, za váš majetok však neručíme.(strčí si fajku do úst)

E: Jéj! A máte aj nejaké atrakcie?

I: Iste. Indiánsky sed.(dá sa do pôvodného sedu)

E: To je úžasné. No to je fakt perfektné, počkaj nájdem foťák.

I: Netreba, mám tu zopár fotiek. Chceš aj s podpisom?(podpíše, dá mu)

E: Jéj! Ukáž ešte raz!(porovná) A inú atrakciu?

I: Môžeš si zahúliť fajku mieru.(podáva mu)

E: Radšej nie. A inú?

I: To ti nestačí, že celý deň sedím v zásterke?(ukáže indiánsky sed)

E: Dobre, dobre. A suveníry? Tie mal asi predávať ten pri vchode, čo tam nebol.

I: Áno, môj syn. Ale on asi sedí na kopci.

E: Medituje?

I: Čo? To nie! (vojde syn so sliepkou v ruke, sadne si) Meškáš! No vieš, Zavináč...

E: Tak sa volá? To ako tá ryba, však!

I: Nie! To ako to zaoblené áčko. Tak on bol závislý od emailu. Išiel na liečenie, ale nemali sme financie na liečebňu, tak som ho poslal do miestneho klubu výšivkárov. Tí ho každý deň vyniesli na kopec a večer ho zase zniesli.

E: A fungovalo to?

I: Ani nie. Chlapec nemal čo robiť, stal sa závislý od dymových signálov. Ale bolo to drahé! Musel som s nimi uzavrieť kontrakt, preto tie gýčové výšivky, čo tu všade vidíš.

E: Načo ho niesli na ten kopec?

Syn: Nemali kohúta, tak som im ho zastúpil!

I: (s hrdusťou) Predveď!(zakikiríka) Urobili sme z toho tradičné poludňajšie kikiríkanie.

S: Nekúpiš suvenír?

E: No to by som rád! (vyťahuje peňaženku)

S: (podáva mu sliepku) Káčer Donald, 500Sk.

E: Prečo káčer Donald?

I: Prečo nie? Káčer Donald sa predáva dobre po celom svete!

E: Tó... ja nie.

S: Tak bude na obed.

E: To som rád, že to hovoríš...(syn mu nastrčí sliepku) ...Teda nie som rád... ale chcem poznať vaše národné jedlo. Všimol som si, že tu nemáte žiaden šporák, určite to bude niečo uvarené na prírodnom ohníku.

I: Nó, občas aj varíme. (syn zamáva sliepkou) Prísne vegetariánsku stravu. Olúpeme kukuricu, rozvaríme v dažďovej vode na plameni založenom za splnu mesiaca v kotlíku z kože ľadového medveďa pri teplote 127,63 stupňov celzia.

E: A čo... čo potom?(fascinovane)

S: Potom to rituálne vylievame za stanom a rituálne odchádzame do najbližšieho McDonaldu.

E: A to vám vôbec nie je ľúto tej kukurice? Mala by byť základným plodom vášho života!

I: Aj je. Ak by som na každý deň nemal výhovorku, že musím obrábať kukuricu, musel by som chodiť do klubu výšivkárov, a to moja indiánska česť nikdy nedovolí!

E: A... čo s tou sliepkou? Veď ste hovorili, že bude na obed.

S: (odvedie ho na bok, šepká)Dnes sú sliepky veľmi vzácne, najme tie, ktoré nemajú vtáčiu chrípku. Sme najväčším dodávateľom McDonaldu v okolí desiatich metrov! Ale ak ešte dačo chceš, mohol by si si švihnúť, o chvíľu začínajú Simpsonovci.

E: Áno, ešte by som sa veľmi chcel spýtať...

I: Samozrejme, každý sa na neho pýta.

E: Tak ja...

I: No len to povedz!

E: Winnetou!

S: Áno, Winnetou tu žil. Všetci sa na neho pýtajú, akoby bol aspoň nejaký lovec besných veveričiek alebo zástupca kohútov ako môj syn alebo čo. Bol to jeden z menej významných členov našej rodiny. Veru, kam sa on hrabal na strýka Smutného zajaca!

I: Alebo bratranca Vytešenú líšku!

S: Alebo dedo Prevrátený stôl! Nikdy nikto nehral Counter–Strike s väčším zápalom!

I: Veru, veru. Ja, veľký Vinčo čuňa, môžem byť právom hrdý na svojich predkov! A teraz zaplať vstupné! Prišiel si v poslednej chvíli, zajtra meníme názov na Zdražená pančucha.

S: Obávam sa, že pozajtra z nás bude Zrušená pančucha.

E: Ale začo mám platiť, keď som ešte žiadnu atrakciu(indiáni sa dajú do sedu)no dobre okrem jednej, nevidel.

I: Dajaký si múdry! A čo náš čas, ktorý sme mohli plnohodnotne stráviť obrábaním kukurice?

E: Viete, (rozmýšľa) ale keby som sa mohol previezť na takom krásnom mustangovi, to by som zaplatil.

S: Je on normálny? Za rohom naá stoja dve Ferrari a on sa chce voziť na koni?

I: Chlapče, ber sa ty preč, natrhaj si cestou kukurice, ale hlavne, rozdaj doma naše reklamné letáky. Pamätaj, máme rozostavaný lunapark a Zelená líška otvára krčmu, takže budú hotové na ďalšiu sezónu! Budeme tam variť kukuricu!(dajú mu letáky a vyprevadia ho)