Niečo o mne...

mno napísané troška divnô, ale čo je divnejšie, miestami som sa v tejto básni tak akosi našiel, akoby bola aj o mne ... :)  

hrozne rymy...nehnevaj sa, ale mne sa to fakt nepaci, taký styl...skus si precitat ondrejicku:tanec vecernych vlociek...tam pouziva ine rymy...alebo nieco zo starsich basnikov - rufus, strazay, mihalkovic...  

...asi mas pravdu,napisal som to za pät minut,asi by som sa s tym mal viac pohrat,ale na druhej strane,nezda sa ti to "nedobre" aj pre to,ze ked sa pisu verse takpovediac "moderne",tak to vobec nema to caro tej ozajstnej basne, ktore pisali autori ktorych spominas?? tej "starej skoly?"  

ja uz nevnimam tu staru skolu ako nieco pre mna urcujuce...som trochu inde..a ked pisem, vobec nemyslim na to ako sa ma pisat, skor mi to prave prekaza...aj ked spatne hodnotim vlastny text literarne... ...nevravim, ze je to nedobre!napisane, ale ze sa mi paci:)a moze sa mi pacit aj co je zle napisane, ci nie?...je pre mna dolezite, ci tomu uverim, alebo mi pride text falosny ako hra na nieco...rozumies?...  

prave mam blok pisat...asi preto, ze mi to navodzuje isty druh uzkosti(mozno som uzkostlivy perfekcionista)...mam pocit, ze pisanim deformujem prezite, ze aj ked nie, nikto to nepochopi, a aj ked pochopi, nema to zmysel, lebo nic sa nestane, nezmeni...vsetko bude ako pred tym...hoci sa cloveku otvoria oci, vstupi spat do jaskyne...mozno poznas to podobenstvo:)...  

...pisanim sa deformuje prezite ale niekedy to moze byt aj na osoh ...chce vobec niekto pochopenie ? vie niekto co to je pochopenie ? ...ja myslim, ze chcem obdiv, pochvalu, energiu z toho plynucu, co mi da chut zit a mozno pomoze prezit, ale na co vlastne ? ...vie to boh ? ...tazko sa stahuje z jaskyne, je tam tak utulne blbo  

...pochopenie je pre mna najdolezitejsia vec v zivote...viem co je to, pretoze myslim inac ako ostatni a preto sa stretavam skor s nepochopenim, niektore svoje myslienky preto nemam chut prezentovat:) ...nepotrebujem obdiv ani pochvalu...toho zazivam niekedy nadbytok a lezie mi na nervy, lebo niekedy je tazke rozlisit uprimnost od tlacenia sa do zadku...preto mam rada objektivnych a kritickych ludi, je vacsia sanca ze hovoria pravdu, co si myslia napriek rizikam, ze ich pre zmenu kopnem do zadku ja:)ale odo mna je to vzdy len to najmilsie gesto...nieco ako podanie ruky pri zoznamovani(sak kazdy sa branime svojou vlastnou silou:)) ...do jaskyne sa vraciam kvoli inym...to je moja iluzia, ktorej sa nechcem vzdat...verim, ze niekto o to stoji, resp. zaziva presne to iste alebo nieco podobne...