KRAVA?

„Prečo sa to muselo stať? Prečo?“ Plače. Slzy jej stekajú po tvári. Od zúrivosti roztrieska všetko, čo jej príde pod ruku. Skrine, ktoré kupovali spoločne, veci, ktoré jej daroval „vraj z lásky!“ Jeho zopár vecí, ktoré si nestihol zbaliť rozdriape na márne kúsky.

Šmahom ruky chytí fotoalbum. Ani sa doň nepozrie. Vyhodí ho von oknom.

Pokračuje ďalej v ničení zariadenia. Zo spálne sa presunie do kuchyne. Hľadá niečo spoločné. Niečo, čo by mohla zničiť, tak ako on zničil ju.

„Nenávidím ťa! Nenávidím!“ kričí diablom posadnutá.

V kuchyni na mikrovlnke leží kovový rámik s ich spoločnou fotografiou. Chytí nôž a bodne. Čepeľ noža končí v jeho hlave.

„Tak už ťa mám. Ty jedna hnusná špina. Spala som s tebou skoro dva roky v spoločnom byte a ty si ma pritom stihol aj podvádzať. Kurva. Toto si nemal. Si mŕtvy muž. Presne ako na tejto fotke. Si mŕtvy!“

Zlosť u nej vyskočila na najvyšší stupeň.

Už to nie je z hnevu, že ju opustil ale z nenávisti že bola sprostá keď s ním chodila. Sprostá zaslepená krava, ktorá sa nechala nalákať peniazmi a sladkými rečičkami. Naivná blondínka s kuracím mozgom.

KOMU NIET RADY, TOMU NIET POMOCI.