Zlá réžia osudu...

Srdce búcha rýchlo,divne,
prepli na iný kanál?

Osud,režisér v mojom filme,
zvedavo čakám na finál.

Dážď proti našim plánom,
čo napadli nadránom
a neroztopili sa obedom,
ja,ty,výlet s mopedom.

Vietor hladil tvoje vlasy,
anjela do piesku kreslila si,
keď príliv hladkal ho po nohách,
slnko sa lúčilo akurát...

Sme vyrazili na tmavú to cestu,
dve kolesá mieria k miestu,
čo život prítomný na minulý zmení,
v budúcne ON pri hrobe sedí.

Daždivo je,kvapka ku kvapke sadá,
svetlo mopeda
v zákrute na zem padá,
osud vie,

život mala si rada,
však bezcitne
tvoj príbeh skladá.

Smrť prilieta z neba,
keď auto oslepí ma,
zrazu cítim,

som bez teba,
osud k samote odsúdil ma...

Tu oko červené sa v zrkadle
na mňa pozerá,
v hlave tisíc myšlienok,
chcem vedieť čo sa stalo,

znovu spomienky prechádzam
nádej posledná,
chcem zvrátiť osud,
že by to zlé

sa len prisnívalo...