U beznohého veterána
Spisovateľ/ka: Michal 274 | Vložené dňa: 30. novembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-882.php
http://citanie.madness.sk/view-882.php
Mrzol som vonku ako taký pako kým oni v reštauráciách prehĺtali sústa krivili ústa a vraveli: „Ach drahá, aký nádherný večer.“ a ja som zatiaľ sa krivil za oknom zo skla a oni len s vidličkami dávkovali žranicu bol by som kopol do toho čašníka nech sa spamätá ale ako vojnový hrdina som mal plné právo nemať nohu čo som využil hneď dvakrát Primŕzal som k vozíku môjho spoločníka nepohyblivosti a dúfal že aj do ammo storu spravia bezbariérovku že si kúpim sapík a vrátim sa do džungle za opicami a opičiakmi, za komármi a somármi však načo keď som tu a mrznem keď tu sedím a počúvam: “Miláčik, dáš si túto šnicľu?“ a kričím : „Ja, ja by som smel prosiť, i keď bez nôh.“ Už ma nemohli mŕtveho odlepiť od toho okna do reštaurácie, a tak ma tam nechali dodnes a vďaka tomu sa to tam volá: “U beznohého veterána.“ okno pekne umývajú a na Vianoce na mňa dajú aj sviečky choďte sa tam pozrieť pri odchode za mňa kopnite čašníka – toho pipika |