Dáždniky
Každú chvíľu
počasie mení
náladu svoju.
Vždy
po dlhom snení
chodí ulicami
a hladí ľudí
jemnými dotykmi.
Občas
sa jeho priateľ
urazí
a schová sa
za šedý plášť.
Vtedy
padá smútok
na naše hlavy.
Otvárajú sa
napnuté plachty.
Nie všetci
majú silu
vybrať dáždnik
a vzdorovať slzám
veľkých bláznov.
Smútok
nás zalieva
žiaľom iných
a my klesáme
k zemi.
Krivé
pohľady ostatných,
ktorí boj vyhrali,
sa vrývajú
do našich duší.
Ale aj tam
ťa niekto
svojím úsmevom
volá
pod dáždnik.
Podáva
ti ruku,
úsmevom ťa dvíha,
pod svojou strieškou
pred dažďom ťa skrýva.
Priatelia
podali si ruky.
Zalievajú kraj
jasnými lúčmi
vlastných pohľadov.
Život
ďalej kráča
a ty
šťastný si,
že môžeš
kráčať s ním...
Spisovateľov komentár k príspevku
drožgu dlhžie:D
Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok
Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.
Komentáre k literárnemu príspevku