Zas klope mi na dvere nezvaný hosť

 Zas klope mi

na dvere ten nezvaný hosť.

To samota prišla ku mne domov.

Smútok cítim v sebe,

už nie počiatočnú zlosť.

 Spálim len ďalší most,

čo vedie do minulosti

a vracia mi spomienky.

Už mám toho viac, než dosť.

 V srdci ma bolí

tá veľká rana.

Opäť sedím na zemi,

v plači a tichu sama.

 Na krku nosím

srdce zavesené,

ďalej už nevládzem,

tak pripínam si nachrbát krídla belasé.

Raz sa tam hore stretneme.