Mŕtvy a sám...
Spisovateľ/ka: Evellynne de Coudray | Vložené dňa: 16. decembra 2007
http://citanie.madness.sk/view-9289.php
Keď život ti facku uštedrí a stena hneď druhú, http://citanie.madness.sk/view-9289.php
keď pocítiš zlosť a ľudia k tebe podlí budú,
keď na tvár ti dopadajú kvapky horkého dažďa,
keď jedna mučivá minúta bude ako každá,
vtedy si budeš priať, aby si bol mŕtvy a sám,
ale ja naisto viem, že je to len bájne zlý klam.
Pozri sa, na zemi sa povaľujú mŕtve telá.
Do srdca ti vniká dýka a burácajú delá.
Vrahovi s hnusným ksichtom nasadzujú už putá,
má ruky krvavé. Zabil. To je tá pravda krutá.
V záhrade si starec kope vlastný posmrtný hrob.
Je to normálne? Asi nie. Počuje hlasy: "Tak kop!"
Keď budeš mať čierne rande so smrťou a jej kosou,
keď budeš mať už dosť a budeš chcieť byť tmavou nocou,
keď zlomené srdce si napichneš na žeravý hrot,
keď len bolesť bude jediný v tebe živý bod,
vtedy si budeš priať, aby si bol mŕtvy a sám,
ale ja naisto viem, že je to len bájne zlý klam.
Aleluja! ozýva sa z blázinca za rána.
"Je to tu!" ľuďom sa otvorila pekelná brána.
diabol s otvorenou náručou na teba čaká.
Chcel si to. Tak čo ťa teraz tá chladná smrť tak ľaká?
V správach sú ďalšie mŕtve telá, áno, bohužiaľ.
Láska a i viera, odletela už pradávno vdiaľ.
Keď budeš v pekle a rozmýšľať o tom nebi,
keď budeš dookola vravieť, čo by bolo, keby,
keď zrazu zistíš, akým hlýpym si bol, tak chceš hneď zbraň,
keď začneš sa neskoro modliť a kričať:"Tak ma chráň!"
vtedy si budeš priať, aby si bol mŕtvy a sám,
ale ja naisto viem, že je to len bájne zlý klam.