Mŕtve srdcia

Spisovateľ/ka: Evellynne de Coudray | Vložené dňa: 16. decembra 2007
http://citanie.madness.sk/view-9291.php

Už sa zotmelo a ja vidím len tvoj vzďaľujúci sa plášť.
Pýtam sa donekonečna, prečo musíme byť už zvlášť?
Ozvena tvojich krokov doznela, ja v náručí žiaľ mám.
Hmla zrazu zredla a vidíme, že ten sen, bol len klam.

Zvädla naša láska, ako lupeň kvetu. Kde je tá vášeň?
Tá, čo vznietila v nás oheň, taký čistý ako báseň?
Pominula sa niekam. Aj z našej lásky stal sa len prach.
Kto, čo to spôsobilo? Kde je ten pomstychtivý krutý vrah?!

Cítim takú prázdnotu, keď už viem, že mŕtve srdcia sú obe,
že už nikdy viac nesplynú v jedno. Teraz sú v hrobe.
Dá sa pochovať láska? Ak áno, tak potom aj nenávisť.
Snáď slzy vyplavia bolesť z duše, čo príde, to má prísť.

Koniec bol trest za to, že spáchali sme cit, ktorý je vraj hriech?
Nemyslím si to. Bolo to krásne, nech príde to znova, nech!
Znova nech prídu bozky, tie vrúcne objatia i trápenie.
Túžim zase, nanovo, zažiť to sladké milé mámenie.