Bolo raz dievča...
Spisovateľ/ka: Evellynne de Coudray | Vložené dňa: 16. decembra 2007
http://citanie.madness.sk/view-9292.php
http://citanie.madness.sk/view-9292.php
Bolo raz dievča, ktorej vlasy vo vánku ľahučko viali.
Bolo raz dievča, ktorej sa stále bezduchí ľudia smiali.
Bolo raz dievča, čo belšia ako ten sneh bola jej koža.
Bolo raz dievča, čo žiť muselo na ostrej hrane noža.
Pramene vlasov, odpočívajúc na pleciach, mávali tme.
Sú ako sestry. Kričali: ?Sme čiernejšie ako tá noc, sme!?
Na bledej tvári krvavočervené ležia malé pery.
Pohybujú sa a nevydajú hláska. Sú plné nehy.
Bolo raz dievča, ktoré obrovské srdce pre všetkých malo.
Bolo raz dievča, čo krutosť tých ľudí nikdy nechápalo.
Bolo raz dievča, ktorej smútok sídlil už dávno v duši.
Bolo raz dievča, v ktorej srdci do teraz smútok búši.
Pohľad jej smutných očí sa odráža od hladiny vody.
Ktovie čo tam vidí, že prichádzajú na ňu náhle mdloby?
Pretĺkať sa životom sám, je veru ťažké aj pre obra.
To dievča nikdy nespoznalo ani len kúsoček dobra.
Bolo raz dievča, ktoré vstávalo už na tom svitaní.
Bolo raz dievča, v ktorej živote bol každý vítaný.
Bolo raz dievča, čo viedlo rozhovory samé so sebou.
Bolo raz dievča, čo priatelilo sa len s veľkou biedou.
Nikto, nikde, nikdy, s ňou nehodil aspoň kratučkú reč.
Ktovie prečo? Bola nesmelá. Snáď preto od nej ušli preč?
Len preto, že je vraj od ostatných ľudí tak strašne iná?!
Veď je človek, ako ty a ja. Nemôže byť neomylná.
Bolo raz dievča, čo v živote zažilo len to peklo.
Bolo raz dievča, čo len márne hľadalo lásku a teplo.
Bolo raz dievča, to, s krvavými rukami od smútku.
Bolo raz dievča, čo v živote malo smolu. Vskutku.
Milovala vietor vo vlasoch a mraky na šírom nebi.
Čo by sa stalo, keby sa na ňu niekto usmial? Čo? Keby...
Zdá sa ľahké žiť vo svete, v ktorom môžeme slobodne byť.
Je to snáď ľahké, avšak len, keď sa máš v zlom u koho skryť.
Bolo raz dievča, ktoré malo rado aj knihy o láske.
Bolo raz dievča, čo o sebe snívalo ako o kráske.
Bolo raz dievča, čo nevedelo, že krásne bolo stále.
Bolo raz dievča, čo vyzeralo, ako víla na bále.
Dievča, čo nepoznalo vrúcnu lásku a priateľstvo ani,
život malo ťažký, horší, ako otrok v čiernej bani.
Oči, večne naplnené slzami, hľadeli na mraky.
V jednej chvíli zavrela ich a skočila medzi vraky.
Bolo raz dievča, čo nepoznalo ani vrúcny lásky cit.
Bolo raz dievča, čo v očiach malo mesačný biely svit.
Bolo raz dievča, čo skočilo do morbídneho jazera.
Bolo raz dievča, čo so smútkom sa na nás dodnes pozerá...
depardie 
10. marca 2010 14:55:07
