Bezbrehá rieka

Dýchať? Načo. Žiť? Namáhavé.
Jestvovať? Zbytočné.
Keď kalich nádeje ostane prázdny,
nastane tma, bez konca
a začiatku.
Svetlo? Nie. Tma už navždy.

Steblo trávy, slabé, predsa živé,
zhorelo do tla.
Neostalo nič, len prach.
Prach a k tomu z konca strach.

Bahno.Chytí a nepustí nič.
V pasti dobíja srdce.
Tlkot? Už doznel...
Pred tvárou sa mihá krvavý bič.

Jestvovať? Zbytočné.
Nádych a výdych sa strieda.
Vzduch. Dýcham?
Či zistím to, povedať sa nedá.

Slzy stekajúce po tvári.
Predzvesť bolesti a žiaľu.
Aj radosti?
Či koniec začiatku, začiatok konca.
Smútok všetko zmarí.

Láska. Súčasť života?
Je to len fráza.
Cit z hĺbky srdca?
Skrýva sa v nej milota?
Možno áno, možno nie.

Gilotína. Pod ňou osud.
Môj, či tvoj?
Život je krátky.
Tváre nemé,
otvorili oči.
Lásku chceme!

Jestvovať? Zbytočné.
A milovať?
Kruté.
Roklina duší je plná.
Obopína ju sieť.
Útek.
Nemožné ho chcieť.

Čo je na konci?
Ničota? Raj?
Bezbrehá rieka.
Domov stratených sŕdc.
Pravda a či len báj?