Len zrnko piesku

Na začiatku bol som zrnko piesku na zlatistej púšti.

Bezvýnamné zrnko medzi miliónmi ďalších tvoriac piesočnú dunu.

Vietor pohrával sa s nami menil nás raz v hory potom v dlhé pláne, i morské vlny.

Bezmocne ležiac nič nemôž ja spolu s nimi sme mohli len dúfať.

Ale dúfali už milióny pred nami, a ďalšie to len čaká.

No ja som dosť už čakal, dlho a márne, nastal čas to zmeniť.

Ale stále som však len bezmocné zrnko piesku medzi miliónmi ďalších.

Keby bol som vetrom odvial by som nás do vysnívanej zeme.

Tam kam každý z nás túži sa raz dostať.

Nemáme však silu ísť tam sami sme odkázaný na ostatných.

Načo vlastne potom sme tu kde nemáme už žiadny zmyseľ.

Tak vstaňme púšte sveta a ukážme že sme mocnejší než všetky kruté živly.

Ovládnime priestor medzipólny budiš žltá planéta.

Moje snenie skutočné je zrejme iba v mojom vnútri.

Nepočul ma nik lebo som len bezmocné zrnko piesku medzi miliónmi ďalších, pod nadvládou vetra.