Dňa číslo dvadsaťštyri

Večer ešte holé pláne prinášajú nám holé sny,

zrána však všetko mení sa na krásne biele dni,

vôňa medová, štipka orechovej v pozadí a škorica ako chvostík,

čerstý živo zelenajúci sa posol krásy duše predstavivosťou vyzdobený postavím ho v kútik,

všade atmosféra jediného v roku dňa kedy všetci cítia šťastie vo svojom vnútri,

vydajú sa na pomoc i tým ktorý neprávom zabudli na to čo aj im patrí,

veď iba raz stačí vydržať bez zrnka nech vidíme bežiace zlato,

v očakávaní dumáme nad naším tajným miestom,

a tíško dúfame že nikto nič ani len netuší,

tešíme sa na druhých šťastie v očiach ktoré ligotavo zaprší,

v tento večer počuť jemný šum v pozadí ako jemné vlnky na mori,

blíži sa ten okamik narodenie dňa číslo dvadsaťštyri,

v očakávaniach každý norí v mysli tie predstavy až nemožné,

ale zvonec zaznie vždy tak nečakane a sny sa menia pod poslom krásy duše v niečo skutočné.