Dospievanie a iné zbytočnosti

- Ty fakt chceš vyskúšať rande na slepo? - spýtal sa Marek Daniela zúfalo.

- Samozrejme. Nie je na tom nič zvláštne. Vyskúšalo to už plno ľudí.

- To je síce pravda,. Ale všetci títo ľudia sa zhodli, že už by to nikdy nespravili. A vieš povedať prečo? Ha?

- Asi sú príliš nároční. Mne stačí keď ma bude mať rada.

- Zastav! Čo to preboha rozprávaš? Mať rada? Mať rada?! Keď chceš iba to, kúp si psa.   

- Ty to nechápeš. Svet nie je iba o tom, ako kto vyzerá a ...

- A drž už hubu! Kto to má počúvať? O chvíľu povieš, že musíš ísť navštíviť matku, lebo nevieš, koľko tu ešte bude s nami a musíš si s ňou užiť každú sekundu . A bla bla bla.- rozčúlene povedal Marek.

- Ehm...

- Čo?

- Za matkou som bol dnes ráno.

- Panebože!! Čo je to s tebou? Si úplne iný.

- Nie som iný. Ježiš! Si neznesiteľný. Zamysli sa nad sebou. A koniec debaty!

Daniel odstrčil svojho brata a vyšiel zo spoločného bytu.

Vonku zamieril smerom k obľúbenej kaviarni. Ako sa  prechádzal uvažoval, čo mu povedal brat. Vedel, že v poslednej dobe nie je vo svojej koži, ale nepoznal dôvod. Skrátka sa ráno prebudil znechutený sám sebou a životom. Akoby povedal Marek - bla bla bla. Po pár minútach bol na mieste. Sadol si za svoj obľúbený stôl, objednal kávu a čakal.

Nemusel ani  príliš dlho. Spoznal ju podľa znamenia, na ktorom sa dohodli vopred - červenej ruže. V rukách ju zvierala tlstá brunetka. Mohla mať okolo štyridsiatky.      

Pozerala po neveľkej miestnosti, než v rohu uvidela pekného muža s kvetinou. Zneistela, no odhodlala sa.

- Prosím vás, vy ste tu na ten inzerát?

- Hej, to som ja.

Povzbudivo sa na ňu usmial.

- Som Iveta.

- Daniel.

- Ehm, prečo hľadáš niekoho takto?

- Ja neviem. Skrátka som sa raz zobudil a potreboval som zmenu. Chápeš ma?

- Hej, úplne. Ja tú zmenu potrebujem stále. Iba sa mi stále nedarí.

- Chceš schudnúť čo?

- No... ehm... ja som skôr myslela, že sa chcem presťahovať, ale...

- Prepáč. Nechcel som. Ja iba, no, ehm, že to je asi problém...

- Pozri sa, nemyslím si, že by si ma chcel.

- Pozri sa ty, nemyslím si, že by si ma poznala tak dlho aby si  to vedela.

- Robíš si zo mňa žarty?

- Ja sám nerozumiem, čo teraz robím.

- Prepáč, ja už asi idem.

Prekvapivo ľahko sa zodvihla zo stoličky a vyšla von.

- Čo to robím?

- Prinesiem ešte niečo? - spýtala sa pekná čašníčka.

- Asi som sa zbláznil.

- Prosím?

- Ako niekto zistí, či sa zbláznil?

- No, asi že  sa uvidí v zrkadle v psychiatrickej liečebni.  

***

Ráno sa Daniel prebudil vo svojej posteli. Chvíľu ešte iba tak ležal, potom konečne otvoril oči. Pol minúty iba ticho zízal. Potom sa zľakol, akoby si uvedomil, čo sa deje.

Vyskočil z postele a zvreskol.

- Bože!!! Kurva!

Muž v jeho posteli sa prebudil, usmial sa na neho a povedal:

- Dobré ráno.

- Čo... čo sa stalo?

- Ako myslíš, čo sa stalo? Užili sme si to.

- Užili sme si sex s babami, ktoré už odišli?

- Nie... počuj, opitý si bol oveľa príjemnejší.

BUCH

Do izby vletel Marek s kuchynským nožom v ruke.

- Počul som  krik, čo sa ... - onemel, keď si uvedomil situáciu.

- Ty si jeho milenec? - spýtal sa neznámy v posteli Mareka.

- Čo sa to tu deje? Ty si buzna? - spýtal sa brata.

- Nie som!!!

- No, večer to tak nevyzeralo. - ozval sa ležiaci muž. Ale teda, necítim sa tu príjemne, radšej pôjdem.

Pozbieral zo zeme porozhadzované kúsky svojho oblečenia, rýchlo si to na seba hodil a odišiel bez rozlúčenia, zatiaľ čo sa dvaja bratia hádali.

- Ako si mohol spať s chlapom?

- Ja neviem!! Ja už nič neviem.

Marek vycítil, že je Daniel na pokraji zrútenia a tak sa rozhodol ho nedráždiť. Sadol si na posteľ. Brat urobil to isté. Ticho narušoval iba spev vtákov.

- Nebolí ťa zadok? - neudržal sa.

- Idem vracať.

***

Daniel sa poobede rozhodol, že navštívi  psychológa. Pretože mali ale všetci voľné termíny až o týždeň , musel využiť Linku dôvery.

- Ahoj, som Tina. Aký máš problém.

-  Mením sa.

-  Hmmm. Tomu sa vraví dospievanie. Je to prirodzené.

- Ja sa ale nemením tak!

- Takže máš problém s tým, že sa nemeníš?

- Ale mením sa! Mám dvadsaťšesť a som akýsi iný. Bože, neviem to opísať.

- A s čím chceš pomôcť?

- Odkiaľ to mám vedieť?  Ty si linka dôvery! Poraď mi. Mením sa!

- Prečo sa meníš?

- Preboha ako si mohla dostať tú prácu.

- Ja ani neviem o čo ti ide.

Zostal ticho, skutočne ho otravovala. Nepomohla mu, tak sa na nej aspoň zabaví.

- Som tvoj šéf. Vlastne som iba chcel vedieť, ako pomáhame, no ako vidím, musím prehodnotiť, koho zamestnávame. Ako si povedala, že sa voláš?

Zavesila.

Ani po tomto sa necítil o nič lepšie. Mal pocit, že sa zbláznil, nevedel vysvetliť prečo robí, to čo robí a to je znak bláznov, či nie?

Radšej sa išiel vyspať.

***

O dve hodiny ho prebudil brat. Pichal do neho prstom.

- Čo je?

- Prišiel som na to, ako ti pomôcť.

A vysypal mu na posteľ plno porna.

- To mi pomôže ako?

- Ty si fakt teplý.

- Hej, práve strácam sám seba a ty tu pochybuješ o mojej orientácii. To mi fakt pomôže. Ale aby som ťa upokojil, nie som. Dokonca som tak na baby, že keby som ženská, tak som lesba.  Stačí?

-Tak čo je to s tebou?

- Asi nachádzam svoje nové ja.

- Môžeš byť melodramatickejší?

- Hej, môžem, ale to by som sa musel obesiť.

- Pozeral som sa na internete po blázincoch v okolí.

- Aj ty? Teda... ty blbec!

Pozerali na seba bez slova. Daniel sa začal smiať.

- Čo sa smeješ?

- Aký si vôl.

- Čo?

- Ja tu cítim, že neviem kto som, zatiaľ čo ty mi nosíš porno a nadávaš mi. Príde mi to k smiechu.

- Mne teda nie. Fakt si blázon v poslednej dobe.

Daniel sa ešte dlho smial, potom povedal - Tak dobre .  

- A čo to znamená?

- Asi, že som normálny. Ako každý.

- Tomu nerozumiem.

- Ani som to od teba nečakal. Stačí, že ja tomu rozumiem. - a smial sa ďalej.