Pocit

niekedy citim tak velmi,
dazd stekat po okennych sklach
a za nimi tvare,
zname tvare z fotografii,
-nehybu sa

ako stetcom malovane
neskutocne
a ani spomienok uz niet

niekedy citim tak velmi,
ticho,
co rozplyva sa vo vedlajsich izbach,
dotyka sa stien
vyplna vsetky skary a dutiny

niekedy citim tak velmi,
slova posepkane do zlozeneho sluchadla,
jemne votrete do strbin aparatu,
prepasirovane
predierkovane slova

niekedy citim tak velmi,
rychlost nasich krokov,
iba mizneme casom do najblizsich dveri,
pod perinou zatvarame oci
a pocuvame,
co prinesu ranne spravy kridlami internetu
a milujeme
samotu.