ako som sa dostal do lepšej spoločnosti

čakal ma tam v rohu
múmia obalená lístím z moruší
a ja ucelený chemikáliou
oddelený v profile lámavých beatov
som krištáľ z rohu prebytku
a možno stojím v sypkej hrane
v byte bez predaného nábytku

čakal ma tam v rohu
do šatne z odložených vén&hlín
dá sa vkráčať s prvým nádychom
nasiaknutý potentný a najprv nemý
nikto sa už nesmeje len krúži
tváre, tvary, zrkadlenie
nikto sa už nesmeje len čuší
tušom teplým po kaluži

čakal ma tam v rohu
najedený mŕtvym , rezancami
chytený motýľ večne zhrubne
v ruke malého dievčaťa
oprší prachom
medzi zámkovou dlažbou
smrtihlav
mŕtvy mŕtvy mŕtvy mŕtvy
teraz admirál

a čakal ma tam
v rohu
opatrne si ho kradnem

(je nehybný,má čierne oči)
a utekám na ples tých
čo možno žijú
pán s fúzami farby vosku
a nápis formou haiku vravia
prikázaná toaleta soaré je:
usmievam sa, bledý ako kúsok mäsa
na golieri prišpendlený
je môj motýľ predsa a vešiak
mi sfúkol plecia

čakal ma tam v rohu
čakal ako na počkanie....