Mľaskanie

Pomaly som sa vrútil do podniku. Vývesným štítom je na polku prepolená krhla od čaju. Mám na sebe zelený koženkový bluzón a indie-rockové nohavice ktoré mi plietol sám Lee Cooper s prezidentom Kennedym. Sú tehlové čo je moja osobná „mimikry show“. Pri bare sedí Svetlo. Všade počuť hudbu, na pódiu za bicími skáče - gorila v šiltovke „New primitive“ a hrá sa akoby to bolo minule. Šansoniér je zas charizmatický pelikán. Dívam sa na to všetko a viem že je to bežné. Tu je malá teória z otrhaného bloku čo nosím na básne. (Je celý od tabaku a už dva roky ťažko kašle a dýcha. Je plný. Hnusného hlienu, niekedy mám podozrenie že ho sýtim brakmi. Mršinou ho dokrmujem.)

Ľudia a zvieratá sa láskajú: 1. navzájom, 2. postupne, 3. plným vedomím 4.hriešne?

Bežím na toaletu vyvrhnúť pomaranče – dostavilo sa mi zle z atmosféry. Cestou: zasmial som sa na jedny oči v kúte a myslím že sme sa aj hrdličkovali. Odlepil ma od nej len prievan.

Teraz vlastne pri bare. Barman sa pýta:“ Keďže ťa viem zaradiť a si zelený,(naráža na koženkový bluzón, zazerá naň a ja viem že je to barman z Paríža, volá sa Jean, vyštudoval Boudelaira a raz točil dokument o korózii na Eiffelovke) máš chuť si dať čaj?“ Poznám ten ich čaj. Díval som sa na slimáky ako lezú von po prehánke asi 3 a pol hodiny a zmeškal kurz počatia. Nikdy viac. „Nie, ďakujem“, usmievam sa a tesáky blýskajú ako červený laser. Cloní si zrak okuliarmi z brezovej kôry. Tak čo.

Objednávam marakujový džús s umelou krysou a idem si sadnúť k svetlu. Nerád som po tme. Sám.

Ľudia a zvieratá. Všade je pot a niekto obstarným kožuchom utiera steny. Na toho nešťastníka útočia líšky a tá najsivšia nesie veľkú zlatú pascu s nápisom „Bieda“. Už sa nebojím. Niekedy tu bývajú vraždy či vraždenie, ale dnes nie. Kapela je moc pokojamilovná a majú aj znak mieru na kopáku. „Pelican ´s vodoo thoughts“ sa volá tá formácia. Príde mi to moc egocentrické. Myknem plecom? Dávam si zdĺhavo práska zo stebla čo tu silnie v každom kvetináči. Dobré steblo.

Som v kotly. Neviem ako som sa sem dostal. Zmietam sa. Naraz prestávam respirovať. Dýcham zase. Zrzavé dievčatá ma bijú po chrbte svojimi košatými vrkočmi. Majú ruky od marmelády a ja už teraz viem, že mama bude mať zase veľa prania. Hrám sa s nimi dookola.(zlatú bránu) Dávam si čaj z podniku „Na polku prepolená kanvica od čaju.“ Je tak lacný.....

Sladušký.....

Je to _________ (doplň si ekvivalent „strhujúce“ napríklad červeným perom), neviem prečo by som mal prestať. Svietim a všetci okolo ma oblizujú, lebo som začal vylučovať čisté látky. A marmeládu. BuHahahaha....

Sadol som si kým trinásť kvapiek potu z môjho ohanbia nedopadlo na zem k jednej slečne. Má krásne oči, nos, pery a obočie. Vpíjam sa a prosím ju o objatie. Smeje sa ako starý mlynček na mak. Šteklíme sa a ona ma plní energiou. Škrípem zubami a hryzkám si celé vnútro úst. Sadím afty. Nevadí.

„Wáuw!“ kričím na neskrátené hrdlo, lebo nič iné ani neviem. „Mľaskaj s nami!“ zhoduje sa viacfarebný dav. Mľaskáme. Je to značná pocta majiteľovi podniku. Spokojné „ mľask-mľask“. Zvery. A to bolo na afiši (flyer za čias Franza Kafku), už si spomínam. „Pozývame všetky zvery, ktoré chcú byť blahé!“ a ešte aj :“ „Hrá sa kapela: Pelican ´s vodoo thoughts“.... To ma dostalo. 24 minút cesty v teniskách s plochou podošvou. Stálo to za to. Lebo 24 minút to sú dve mp3 : jedna od Pixies a druhá (pri príležitosti dažďa) od Portishead.

Končí to. Nie postupne ale naraz. Krátka bolesť je myslím lepšia ako tá dlhá. Na druhej strane, na dlhú si zvykneš ako na manikúru. Alebo pedikúru, ktorá je zatiaľ pre malé národy nedostupná. Preto ju ohovárame. Tak čo.

Pán na zastávke verejnej dopravy mi zakazuje zamrznúť. Celý namrzený sa idem ukázať domov mame alebo prespať. Zase neskoro. Bez kľúčov. Strapatý. Blížia sa Vianoce a ona sa bojí, aby som to nepokazil. Ešteže nemáme stromček. Musel by som sa naň ísť pozrieť.

Ráno. Nespím. Nemôžem. Nespím. Analyzujem strop. Nespím.

Večer. Spím. Unavený a absolútne zbavený empatie.

Nabudúce. Hľadám afiš. Sliním. Chcem byť blahá zver. Opäť.

Mama len krúti hlavou a vtíska mäkké cesto do formičky na medvedie labky.....