Travian, tá nekonečná míľa, ktorá aj spája

Kedysi som pre ňu žila,

Vo vlastných slzách topila,

Ked útok na mňa poslaný bol,

Iked ochranca tu vždy bol.

Hra pre ktorú istý čas žila som,

Naivne veriaca, že povolaná vyhrať som,

V srdci nosila som len ju,

Na prestatie nemala som nikdy  vôľu.

Veľakrát som mala chvíľu,

Kedy som chcela prekročiť tú nekonečnú míľu,

Míľu plnú prehry, výhry, slz radosti či spomienok,

Ale bol tu on, ktorý obrátil zmysel mojich myšlienok.

Nevidela som zmysel ostať do konca nekonečnej míľe,

Mala som úplne iné ciele,

Ciele pre mňa podstatnejšie

Ale bol tu zase on a to bolo najhlavnejšie.