Skrehnuté prsty

Minulosť mi preteká cez skrehnuté prsty.

Nechcela som, spálila som, všetky možné mosty.

Vracia sa späť po pár rokoch to, čo tu už bolo.

Minulosť ,čo vrátila sa príliš rýchlo, skoro.

Jedna veta, jedno písmo, jednej známej duše.

Bolesť mysle prebodnutej jednou ranou z kuše.

Slovo šípom tvári sa, a preniká tak rýchlo.

Niečo z mojej minulosti pri srdci ma pichlo.

Nie sú city viac už tými, čo kedysi boli.

Črty tváre, črty slov, to ma všetko bolí.

Neverím, že je to teraz, je to také čudné.

Trasie sa mi svet, no trasie sa tak kľudne.

Neviem čo si myslieť, čomu môžem veriť.

Treba sa len poddať,či  treba tomu čeliť?

Vráti sa zas kapitola, čo už dávno bola?

Zmeň sa už na skúsenosti, moja dávna smola...