Uličky

Túlam sa v uličkách smútku a zabudnutia.

Sama len s tieňom pýtam sa seba,

Čo ak sa múry ulíc zrútia?

*** 

Čo ak mi moje srdce prestane náhle byť,

A v ruinách múrov šťastia,

Prestane moja duša žiť?

***

A tak len kráčam bosá,

Po kamenistej ceste života.

Spevňujem láskou všetky múry,

Sprevádza ma iba tieň a samota.

***

Tak kráčam ďalej

A moja cesta chladná je zrazu horúca

A vďaka tlkotu v hrudi zisťujem,

Že po ulici s názvom "Život" nemôžem kráčať bez srdca.